Podľa kalendára ešte stále u nás kraľuje zima, ale jarná peľová sezóna sa už nezadržateľne blíži. Hoci sa o peľovej alergickej nádche popísalo mnoho článkov, určitá časť alergikov stále podceňuje toto ochorenie. Snažia sa prežiť svoje obdobie kúpou voľnopredajných kvapiek a tabletiek. Až keď sa po rokoch objavia príznaky nezvládnuteľnej nádchy, záchvaty dýchavičnosti, prejavy potravinovej alergie alebo kožné vyrážky, až potom sa odhodlajú navštíviť alergiológa.
Na celom svete má viac ako 600 miliónov ľudí alergickú nádchu. Za posledných 20 rokov sa výskyt alergickej sezónnej nádchy v mestách zdvojnásobil a na vidieku až strojnásobil. V poslednom období sa stretávame aj s termínom profesionálna rinitída, ktorá tvorí 4 % ochorení dýchacieho systému. Najčastejšie sú postihnutí pekári, textilní pracovníci, poľnohospodári, zdravotné sestry. Ľudia pracujúci v kanceláriách s celoročnou klimatizáciou prichádzajú do ambulancie so sťažnosťou na suché sliznice, upchaný nos a kýchanie. Ale vráťme sa späť k sezónnej peľovej nádche, čiže pollinóze. Čo ju spôsobuje? Vyvolávateľom reakcie je alergén, ktorý sa nachádza v peľových zrnách, vo výtrusoch roztočov, spórach plesní a húb, v slinách a epitéliách zvierat a pod. Už 10 – 20 peľových zŕn vyskytujúcich sa v metri kubickom stačí na vyvolanie alergickej reakcie. Alergén je látka zodpovedná za spustenie alergickej reakcie. U alergického jedinca reaguje jeho imunitný systém prehnane. Pri prvom stretnutí s alergénom reagujú bunky B lymfocytov, ktoré vytvárajú špecifické IgE protilátky. Pri opakovanom stretnutí s alergénom sa vytvorí množstvo IgE protilátok, ktoré sa naviažu na bunky mastocytov a bazofilov. Z týchto buniek sa uvoľňujú tzv. mediátory, ktoré sú spúšťačmi alergickej reakcie. Najdôležitejším spúšťačom je histamín zodpovedný za včasnú fázu alergickej reakcie. Ostatné mediátory aktivujú imunokompetentné bunky, ktoré sú zodpovedné za oneskorenú alergickú reakciu. Alergici reagujú vo zvýšenej miere aj na bežné fyzikálne alebo chemické faktory, ako cigaretový dym, prašnosť, pracie prášky, dezodoranty, voňavky, pachy. Sú takisto náchylnejší na vírusové ochorenia so zdĺhavejším priebehom.
Aké sú jej prejavy?
Príznaky môžu byť od svrbenia nosa, kýchania, vodového výtoku z nosa až po upchaný nos s bolesťou prínosových dutín. Môže sa pridružiť strata čuchu, chuti, bolesť hrdla, uší, svrbenie a opuch očí a kašeľ. Neliečená alergická nádcha až v 40 % prechádza do ochorenia nazývaného priedušková (bronchiálna) astma. Astma sa prejavuje sťaženým dýchaním, najmä pri výdychu, pískaním, suchým kašľom a ťažobou na hrudníku. Najčastejšie sa objavuje v prírode, v spánku, nadránom, pri telesnej námahe, po zjedení alergickej potraviny a pod. Čo rozumieme pod pojmom alergické potraviny? Pri potravinovej alergii organizmus vytvára špecifické protilátky proti bielkovinám v potravinách. Pri skríženej potravinovej alergii vytvorené špecifické protilátky proti peľom reagujú aj na látky, ktorých chemické zloženie je aspoň spolovice podobné peľovému alergénu. Asi 25 % pacientov s alergickou nádchou má alergiu na peľ brezovitých stromov. Ako prvá z brezovitých stromov kvitne jelša – jej jahňady môžme pozorovať už v januári počas slnečných dní, nasledujú – lieska, breza, jaseň a dub. Najsilnejším alergénom tejto skupiny je breza. Sezóna peľov stromov trvá do mája, závisí od počasia a koncentrácie peľu v ovzduší. Počas tohto obdobia kvitnú aj kríky a kvety, preto pri prejavoch alergie je dobré sledovať nielen peľové správy, ale aj svoje blízke okolie. Treba počítať aj s tým, že brezovité stromy môžu uvoľňovať peľ aj v letných alebo teplých zimných obdobiach. Pri alergii na peľ brezovitých stromov sa môže vyskytnúť skrížená alergická reakcia na jadrové ovocie – jablká, hrušky, na kôstkové ovocie – broskyne, slivky, čerešne, marhule. Častá je alergia na orechy – vlašské, lieskové, z južného ovocia spôsobuje ťažkosti kivi a zo zeleniny – surové zemiaky, surová zelenina, najmä mrkva, petržlen, zeler a koreniny. V období máj až september sa v ovzduší nachádza peľ tráv – kvitne reznačka, kostrava, pýr, medúnok, lipnica, mätonoh, psiarka, ale aj obilie, kukurica. Žihľava kvitne od jari do jesene. Od júla sa v ovzduší začne vyskytovať peľ burín – hlavne paliny a ambrózie, ktoré svojou agresivitou zvyšujú počet alergikov. Ich peľ pretrváva v ovzduší až do prvých mrazov a uvoľňuje sa z pôdy už počas prvých slnečných dní po roztopení snehu. Preto alergici reagujúci na peľ burín môžu mať prejavy alergie aj skoro na jar. Alergici reagujúci na trávy a obilie majú skríženú potravinovú alergiu na paradajky, obilniny, z ovocia je to znova kivi, ojedinele sa vyskytuje aj alergia na ostané jadrové a kôstkové ovocie, na koreňovú zeleninu, arašidy, kukuricu, cibuľu a zemiaky. Palinoví alergici môžu mať problémy hlavne so všetkou koreňovou zeleninou, s korením, ako je kôpor, fenikel, koriander, aníz, majoránka, oregano, tymian, bazalka, saturejka, ligurček, čierne korenie, čili, paprika, horčica. Alergizuje harmanček – nielen odvary, ale aj obklady, slnečnicové semiačka, ale aj slnečnicový olej. Pri alergii na burinu ambróziu sa môžu vyskytnúť ťažkosti počas konzumácie melónov, uhorky, banánu, môže byť alergia na mango, avokádo, papáju, jedlé gaštany, arašidy. V jesennom vlhkom počasí sa v dôsledku opadaného hnijúceho lístia vyskytujú v ovzduší spóry plesní. Tie sa nachádzajú aj v starších vlhkých bytoch a domoch, v málo vetraných chatách a v pivniciach. Niektoré druhy plesní sú aj súčasťou domáceho prachu, vyskytujú sa na zrelom ovocí a v zemine izbových kvetov. V prachu sa nachádzajú roztoče, drobné článkonožce, ktorých výtrusy spôsobujú celoročnú alergickú nádchu so zhoršením v zimnom vykurovacom období.
Čo robiť, ak sa u mňa prejavuje alergia?
Po skončení príznakov alergického ochorenia sa v alergologicko-imunologických ambulanciách vykonávajú testy na zistenie alergénu spôsobujúceho ťažkosti. Ide o tzv. prick testy. Na kožu vnútorného predlaktia sa aplikujú kvapky jednotlivých alergénov a jemne sa poruší horná vrstva kože. Po 20 minútach sa odčíta reakcia, ktorá je pozitívna pri výskyte pupencov. Pri nejednoznačnom výsledku alebo pri reakcii na viacero alergénov sa vyšetria špecifické IgE protilátky z krvi. V peľovej sezóne sa liečia prejavy alergie lokálnymi alebo aj celkovými antihistaminikami a protizápalovými liekmi. Sú vo forme očných kvapiek, sprejov do nosa a priedušiek a vo forme tabletiek. Po skončení sezóny sa začína so špecifickou imunoterapiou, desenzibilizáciou. Spočíva v podávaní vytestovaného alergénu vo forme kvapiek alebo injekcií buď celoročne alebo v nárazových dávkach pred peľovou sezónou. Táto liečba pozostáva v podávaní alergénu v postupne sa zvyšujúcich dávkach a koncentráciách, pričom si organizmus okrem vytvárania imunity, vytvárania blokujúcich protilátok postupne zvyká aj na alergén a vytvára si znášanlivosť. Aby bola liečba úspešná, musí sa liek podávať najmenej 5 rokov. Kvapky sa podávajú ráno nalačno pod jazyk, nechajú sa pôsobiť 2 minúty a prehltnú sa. Injekcie sa podávajú buď v depotnej forme pred peľovou sezónou v množstve 3 – 6 injekcií alebo celoročne najskôr 1-krát do týždňa a v udržiavacej fáze 1-krát do mesiaca. Rady alergikom – sledovať peľových správ v médiách, od januára t. r. aj na internete www.alergia.sk, a v období zvýšenej koncentrácie peľových zŕn nezdržiavať sa v prírode, naplánovať si dovolenku na miesta s nízkym výskytom peľových zŕn. Najvyššia koncentrácia peľu je nadránom a popoludní, počas suchých a veterných dní. Pobyt v prírode je najlepší po daždi a počas bezvetria. Nekosiť trávu a vyhýbať sa miestam s čerstvo pokosenou trávou. Nosenie slnečných okuliarov chráni oči pred kontaktom s peľom. Po príchode domov sa treba osprchovať, umyť si vlasy a vymeniť odev. Prach je najlepšie utierať navlhko, a ak je v domácnosti pes, treba mu srsť pretrieť vlhkou handrou, prípadne ho takisto osprchovať, a tým zbaviť jeho srsť peľových zŕn a prachu. Alergik by, samozrejme, nemal fajčiť a zdržiavať sa v zafajčenom prostredí. Vo vnútornom prostredí sú vhodné práčky vzduchu, ionizátory a zvlhčovače. Na nosnú sliznicu aj blahodarne pôsobia spreje vo forme upravenej morskej vody, fyziologický roztok alebo vincentka. Upchaný nos okrem sprejov a kvapiek uvoľní aj hypertonický roztok morskej vody s tlakovou dýzou. Pôsobením peľových zŕn a prachu na pokožke môže vzniknúť žihľavka, urtica. Prejavuje sa výsevom mimoriadne svrbivých pupencov červenej farby od jedného milimetra až do jedného centimetra. Žihľavku môže sprevádzať aj opuch viečok a pier. Treba čo najskôr kožu zbaviť peľu a prachu a užiť tabletky – antihistaminiká na zmiernenie svrbenia. Vplyvom slnečného žiarenia sa u senzitívnych ľudí môže objaviť tzv. solárna alergia, čiže alergická reakcia kože na slnečné žiarenie. Pri jej prejavoch je vhodné vyhýbať sa slnečným lúčom, chrániť kožu používaním prostriedkov s vysokým ochranným filtrom a užívať tabletky. Pri prejavoch potravinovej alergie je nevyhnutné tieto potraviny vyradiť z jedálnička. U niekoho stačí len počas peľovej sezóny, ale mnohí alergici musia doživotne dodržiavať diétu. Užívanie liekov, desenzibilizácia a správna životospráva zmierňuje prejavy alergie a umožňuje alergikovi plnohodnotne prežiť aj kritické peľové obdobie. Netreba zabúdať ani na športové aktivity, najvhodnejšie je plávanie. Nad vodnou hladinou je minimálny výskyt peľových zŕn, vdychovanie vlhkého a teplého vzduchu alergik dobre znáša. Plávaním sa zvyšuje aj kapacita pľúc, spevňuje svalstvo hrudníka, chrbtice a bránice. Vhodným športom je aj rýchla chôdza, krátke behy, aerobik bez poskokov, joga, karate, a samozrejme, dýchacie cvičenia. Psychická pohoda, schopnosť relaxácie a minimalizácia stresu sú kľúčové pri prekonávaní každej choroby, nielen alergie.