Termín muzikoterapia má grécko-latinský pôvod a v preklade znamená liečenie hudbou. Niektorí autori, ako napríklad Corsini, ale aj mnohí iní hovoria v zmysle muzikoterapie aj o muzikostimulácii. Hudba bola uznávaná odpradávna a v priebehu stáročí sa vyvíjala a menila. V dávnych časoch sa hudba využívala ako liek proti bolestiam a určitým chorobám. Takisto sa ňou zaháňali zlí duchovia, ktorí ľuďom škodili. Postupne sa stala obľúbeným spoločenským prostriedkom estetického zážitku. Hudba sa veľmi dobre uplatňuje ako výchovný prostriedok u detí a mládeže. Muzikoterapia disponuje výnimočnými špecifickými a mnohotvárnymi možnosťami pozitívneho ovplyvňovania psychických a somatických funkcií jedinca, bez ohľadu na vek a pohlavie, rovnako na zdravú, ako aj narušenú osobnosť.
Mnohí autori v oblasti muzikoterapie poukazujú na kladný vplyv hudobného zážitku zo somatického hľadiska: reguluje krvný tlak, zabezpečuje pravidelnú srdcovú činnosť a pravidelné a kvalitné dýchanie, črevnú vegetatívnu dynamiku, rozširovanie ciev a zlepšuje krvnú cirkuláciu v celom tele. Neurológovia skúmajú jej účinky na mozog a zisťujú vplyv hudby na vyplavovanie endorfínov, ktoré navodzujú pocit pohody a šťastia. Z psychického hľadiska pôsobí hudba na zlepšenie pamäťových funkcií, koncentrácie, pozornosti, myslenia, rečového vyjadrovania (formou spevu) a celkovo zlepšuje IQ ako u detí, tak aj u mládeže a u dospelých.
Muzikoterapia má dve formy:
a) Receptívna zložka – vnímanie hudby v psychorelaxačnom uvoľnení, vnútorné prežívanie citu, radosť, veselosť, jasot duše a lásky, vzrušenie a rozochvenie dávajú priestor dynamickosti odreagovania strachu, úzkosti, napätia a žiaľu.
b) Aktívne pohybová forma – má svoju dynamickosť, harmonizáciu hudobného rytmu, spojenú s pohybovým prejavom, sugestívnou a emocionálnou stimuláciou.
Muzikoterapeut rešpektuje pri výbere hudby vek, záujmový vzťah k danej hudbe, momentálnu situáciu, či ide o individuálnu terapiu, alebo o skupinovú aplikáciu. V každom prípade je potrebná izolácia od vonkajších rušivých podnetov a vplyvov. Muzikoterapia ako hudobno-terapeutický a psychorelaxačný atribút, ktorý pozitívne pôsobí na osobnosť človeka v zmysle odbremenenia a uvoľnenia svojich problémov, má svoj hlavný cieľ – získať istotu, šťastie, radosť a sebavedomie. Muzikoterapia sa u detí realizuje aktívnou formou – spoluúčinkovaním dieťaťa v rytmických hrových vokálnych, inštrumentálnych a výtvarných aktivitách. Na inštrumentálne vyjadrenie rytmu sú vhodné hudobné nástroje, ako napr. bubienok, tamburína, zvončeky, triangel, rumbové gule či ozvučné drievka. Hranie na nástrojoch a vyťukávanie rytmu podnecuje kreativitu a prežívanie nových konkrétnych situácií. U detí s normálnym intelektom sú často problémy v správaní, detí sú hyperaktívne, správajú sa nepokojne a tým sa rýchlejšie unavujú. Cvičenie rytmu pôsobí na pravidelné dýchanie, koordináciu rúk, nôh a na koncentráciu pozornosti. Ďalšie metódy sú pantomíma, psychodramatizácia a muzikomaľba. Pri muzikomaľbe využívame spojenie hudby s výtvarným prejavom. Tak sa rozvíja grafomotorika a fantázia dieťaťa. Muzikoterapia u detí dáva možnosť navodzovania tvorivej realizácie, príjemných citových zážitkov a zlepšovania vôľového úsilia. V skupinovej forme sa podnecuje súťaživosť, istota, zvyšuje sa sebavedomie, vznikajú priateľské vzťahy a bohaté emocionálne zážitky. Muzikoterapiu a psychodynamické relaxačné cvičenia som modifikovala špeciálne pre detskú psychiku.