Do poslednej etapy života vstupujú plní elánu a energie. Tešia sa na zaslúžený odpočinok a dôchodok si vedia naplno vychutnať. Strach z vrások nemajú. V porovnaní s našincami žijú dlhšie, vyzerajú mladšie a navyše zostávajú duchom navždy mladí.
Pri stretnutí s nemeckými dôchodcami mi nikdy neuniká pozitívna aura, ktorá sa okolo nich šíri. Pohybujú sa s patričnou pompéznosťou, rozdávajú úsmevy a svižne si vykračujú. To všetko ma vždy poblázni tak, že o ich skutočnom veku nemám ani len tušenia. Môžem iba hádať. A najlepšie nahlas, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou sa vzdialim na míle od pravdy – budem tipovať o päť až desať rokov menej. Väčší kompliment odo mňa nemeckí seniori ani nemôžu dostať. Je obdivuhodné, ako dobre na svoj vek najstarší Nemci vyzerajú. Dožijú sa priemerne sedemdesiatšesť rokov, zatiaľ čo našinec o šesť menej, a prognózy stále stúpajú. Vďaka svojmu nevyčerpateľnému entuziazmu vyzerajú mladšie a žijú dlhšie. Spočiatku som si myslela, že je to kvôli „tučným“ dôchodkom. Samozrejme, tie umožňujú mnohým dôstojne prežiť starobu, ale opýtajte sa tých „navždy mladých“, čo im dodáva energiu. „Aktívny pohyb!“ povedala by väčšina z nich.
V posilňovni na zraze dôchodcov
Keď som prvýkrát vstúpila do nemeckého fitnescentra, nebola som si istá, či som si zmýlila otváracie hodiny, alebo prišla na súkromnú akciu. Desiatky seniorov sa totiž potili na bežiacich pásoch, stacionárnych bicykloch a cvičili s činkami. Hlavou mi prebehlo, že som sa stala náhodným svedkom zrazu dôchodcov, ktorým sa splašili hormóny a vybrali sa do posilňovne. Až po niekoľkých pravidelných návštevách som pochopila, že babky a dedkovia sa nezbláznili. Šesťdesiatnici nie sú v Nemecku vo fitnescentre žiadnou raritou. Nájdete ich tam väčšinou v dopoludňajších hodinách. A poviem vám, upúta vás na nich všetko. Vitalita, s akou cvičia, neskrývané potešenie z pohybu a hlavne vôľa ďalej žiť v pravom zmysle slova. Nemajú zábrany poskakovať v rytme aerobiku a pri pohľade na nich vám ani nenapadne, že by mohli byť v porovnaní s mladšími v nevýhode (statočne so mnou držali tempo).Ak sa niekedy stanete svedkom takéhoto divadelného predstavenia, zostaňte až do konca. Záver vám nesmie ujsť. Nemeckí seniori totiž zavŕšia hodinu hollywoodskym úsmevom. K tomu pridajú vrelý potlesk smerujúci k cvičiteľke. Potom si namiesto toho, aby sa do šatne priplazili s vyplazeným jazykom a ponáhľali sa domov, sadnú k baru a v spoločnosti svojich kamarátov dopĺňajú energiu pri energetickom drinku (ako ináč, stále s tým hviezdnym úsmevom). Verte mi, budete ich sledovať s nemým úžasom. A nech sa dostavia akékoľvek pochybnosti, zamestnanci vám len potvrdia, čo ste videli na vlastné oči: „Nikto sa nad tým u nás nepozastavuje. Staršie dámy a páni nie sú vo fitnesštúdiu žiadnou výnimkou. Priemerný vek evidovaných zákazníkov v športových zariadeniach je v krajine tridsaťosem rokov.“ Reč je samozrejme o priemere. Zastúpené sú však všetky vekové kategórie. Všetky! Stabilnú základňu tvorí práve generácia seniorov. Dôvodov, prečo chodia do posilňovne, je viac. Niektorí zostali na dôchodku sami. Takto majú jedinečnú príležitosť prísť medzi ľudí a popri tom zobudiť hormóny šťastia a udržať sa v kondícii.
Štát vyzýva: Seniori, hýbte sa!
Nemeckých seniorov plných života som nenašla iba pri fitnese. Navštevujú hodiny spoločenského tanca, imponuje im behanie, rýchla chôdza či plávanie. Komplexy z veku evidentne nepoznajú. Po sedemdesiatke športujú síce menej, no chodia aspoň na prechádzky. Pokiaľ vládzu, snažia sa byť aktívni, a ich presvedčenie, že robia to najlepšie pre seba a svoje zdravie, im nikto nevezme. „Pohyb je to, čo potrebujeme v každom veku, aby naše srdce bilo dlhšie! Najlepšie je začať v mladosti a nikdy neprestať. Pohyb nás udržuje vo forme, ale k tomu, aby sme pobudli na tomto svete o pár rokov dlhšie, patrí aj zdravá životospráva. Strava bohatá na ovocie a zeleninu.“Keďže aj mnohí Nemci zostávajú voči športu pasívni, v športových aktivitách ich vo veľkom podporuje štát. A to nielen psychicky, ale aj finančne. V záujme spoločnosti totiž je, aby ľudia žili zdravšie a znížilo sa vysoké percento obéznych obyvateľov. Zdravotné poisťovne preto preplácajú niektoré náklady spojené s fitnesom, a to nielen dôchodcom. „Musíme doniesť potvrdenie o absolvovaní tréningu. Nevyhnutnou podmienkou je pravidelná účasť,“ hovoria seniori o ceste, ako dostať časť peňazí za posilňovňu naspäť.
Sloboda v podobe cestovania
O usmievavých a spokojných nemeckých dôchodcov som zakopla v každom kúte sveta. Nie raz ma zastavili s prosbou: „Odfotografovali by ste nás?“ Paradoxne vzhľadom na ich moderný spôsob života mi strčili do rúk starý fotoaparát. Ku šťastiu najnovšie technológie nepotrebujú, stačí, že plnohodnotne využijú čas, ktorý im zostáva. Milujú vôňu exotiky, históriu starobylých miest, ale aj čaro hôr. Tí, ktorí majú dostatok finančných prostriedkov, veľa cestujú. Za poznaním, prímorskou klímou či aktívnym odpočinkom. Čo nestihli pred penziou, chcú dobehnúť teraz. Sú vernými a zároveň váženými zákazníkmi cestovných kancelárií. I napriek tomu, že o zahraničné dovolenky javia v porovnaní s minulosťou menší záujem, stále patria na európske pomery medzi vášnivých turistov. „My sa zatiaľ nesťažujeme, pozrite sa na nás, dnes sme v Mníchove, o pár týždňov letíme na Kanárske ostrovy,“ reálne hovoria o svojich možnostiach.Stretla som aj takých, ktorým peniaze nestačia na exkluzívne výlety. Slobody sa však kvôli tomu nevzdávajú. Nemajú problém prehodiť batoh cez plecia, vziať so sebou palice, ktoré im pomôžu zdolať nejakú tú „tisícovku“ po vlastných. Na turistických chodníčkoch, kde derú topánky, je úžasné vymeniť si s nimi pár slov. Zistíte, čo ich tak často privádza do prírody. „Slnko zaháňa depresie a hory? Tie nám dávajú pocit, že ešte sme! Celý život nás priťahovali a až do posledného dychu sa k nim budeme vracať,“ prezradia vám s optimizmom, zaželajú všetko dobré a chôdzou o čosi pomalšou ako kedysi sa poberú ďalej. Keď sa mi to stalo naposledy, párkrát som sa ešte otočila s nevyslovenou túžbou mať toľko elánu v ich rokoch ako oni.
Drahé autá za odmenu
Hovorí sa, že ak na diaľnici dobehnete podozrivo pomalý mercedes, podľa všetkého v ňom sedia nemeckí penzisti. Nie je to vtip, ale nepopierateľný fenomén nemeckých dôchodcov. Síce štatistiky dokazujú, že ich životná úroveň „klesá“, ešte stále dokážu z priemernej penzie slušne vyžiť a dopriať si nadštandardný blahobyt, čo vedia aj predajcovia prestížnej značky Mercedes. Tento vrchol luxusu si môže dovoliť „iba“ dvadsať percent seniorov, ale ani ostatní nezaostávajú za trendom a dávajú prednosť nemeckej kvalite. Na otázku prečo, odpovedajú: „Celý život sme pracovali a šetrili. Konečne zvyšujú peniaze. Na čo ich ďalej odkladať? V našich rokoch si predsa zaslúžime lepšie a bezpečnejšie auto.“ Drahý automobil berú ako samozrejmosť, ktorá dotvára siluetu ich starnutia. K tomu všetkému šoférujú s radosťou aj vo vysokom pokročilom veku.
Milujú hody a pivo
Napriek tomu, že Nemci pôsobia konzervatívne, milujú život a vedia sa zabávať v každom veku. A to doslova a dopísmena. Seniori využívajú každú príležitosť vyraziť do ulíc. Čas si spríjemňujú „kávičkovaním“. V letných mesiacoch sú nimi zapratané terasy podnikov, kde vysedávajú a čerpajú energiu zo slnka. Ak sa v blízkom okolí konajú hody či „bierfesty“, dajú si záležať, aby vyzerali ako zo škatuľky. Buď sa „navlečú“ do miestnych krojov, alebo sa vyparádia tak, ako keby mali každú chvíľu pózovať na obálku časopisu. Našincovi by sa mohlo zdať, že sú miestami až extravagantní. Keď ich však lepšie spoznáte, prídete na to, že oni myslia ináč: „Dôchodkový vek neznamená, že sa máme prestať o seba starať a musíme sedieť doma! Pokračujeme len v tom, na čo sme boli zvyknutí. A nevidíme dôvod, prečo by sme mali prestať.“ S takouto životnou filozofiou si pochutnávajú na nemeckých špecialitách a pri jednom litráku piva sedia celé hodiny a bavia sa. S istotou čakajú na príležitosť, kedy si spolu s mladými budú môcť zaspievať v ľudových tónoch ich obľúbenú: „Viva colonia! Wir lieben das Leben, die Liebe und die Lust, wir glauben an den lieben Gott und haben immer Durst!“ (Milujeme život, lásku a máme chuť baviť sa, veríme v milovaného Boha a chceme napiť sa.) Takí sú nemeckí seniori. Odhodlaní bojovať s neúprosným časom a plní vôle zostať duchom mladí tak dlho, ako sa len dá. Pretože život sa pre nich s príchodom dôchodku nekončí!