Prežiť rakovinové ochorenie nie je prechádzka ružovou záhradou. Mnohí pacienti liečbu znášajú ťažko, iní sa zložia a rezignujú už pri prvom vyslovení diagnózy. Ľahké to nemajú ani ich najbližší, zabrať dostáva hlavne psychika. Nádej však nikdy neumiera a slnko vychádza aj tam, kde by to človek už ani nepovedal. Dôkazom toho je aj rodina Kolesárovcov z Košíc, ktorú postretol mnohopočetný myelóm, ojedinelý druh rakoviny kostnej drene. Ich odkaz pre všetkých, ktorí sa ocitli v podobnej situácii:
„Nikdy neprestať veriť a nikdy sa navzájom neopustiť!“
Choroba do ich domu prišla náhle, manželom Kolesárovým nedala najmenší dôvod na podozrenie. Ženská intuícia alebo fakt, že každá si tú svoju polovičku poznáme najlepšie, prinútila Júliu Kolesárovú viac vnímať manželovu únavu. Určitá pohoda v staršom veku je normálna, no nie vtedy, ak človek donedávna viedol život plný aktivít. „Môj manžel nikdy nebol chorý. Možno prekonal ľahké prechladnutie alebo slabší kašeľ, no nikdy nič vážnejšie. K lekárovi išiel s veľkou nevôľou“, rozpráva statočná manželka Júlia Kolesárová. Podozrenie, že s jej manželom nebolo všetko v poriadku, sa ukázalo ako pravdivé. Vladimír prišiel domov s odporučením na hematologické vyšetrenie. Manželia zostali zaskočení a vážnu tvár neskrývala ani hematologička, ktorá pre istotu zopakovala odber krvi. „Ešte v ten večer nám písala správu, aby sa ráno dostavil na pretestovanie kostnej drene. Ten pocit si neviete predstaviť. Tak sa to začalo,“ povedala zvierajúc vreckovku v ruke. Pánovi Vladimírovi bola stanovená diagnóza mnohopočetný myelóm. Aj napriek tomu, že sa necítil zle, do kostí sa mu zavŕtala rakovina. Nasledovala okamžitá hospitalizácia. „Lekári nás upokojovali, že sa ochorenie podchytilo veľmi zavčasu a všetko bude dobré. No lenže povedzte pacientovi, že má rakovinu, a utešte sa,“ spomína na začiatok ochorenia pani Júlia.
Viac sa dočítate v novembrovom časopise Liek, ktorý je už v predaji.