Medzi veľmi časté ochorenia, s ktorými sa počas svojho života stretne prakticky každý človek, patria zápalové ochorenia horných dýchacích orgánov. Zápalové postihnutie horných dýchacích orgánov tvorí skupinu ochorení, ktoré môžu mať rôzny pôvod, ako aj príčinu vzniku, prejavujú sa však podobnými príznakmi. Tieto príznaky, tzv. symptómy, sú výsledkom zmenenej alebo chorobou porušenej činnosti a prejavujú sa zmenenou funkciou postihnutých orgánov. K horným dýchacím orgánom patrí nos, prínosové dutiny a nosohltan.
Z hľadiska príčiny vzniku ochorenia možno zápalové postihnutie horných dýchacích orgánov rozdeliť na infekčné a neinfekčné. Z hľadiska priebehu ochorenia ich možno deliť na akútne, ktoré prebiehajú prudko a krátkodobo, a na chronické, ktorých priebeh je dlhodobý, často s náhlym zhoršením príznakov. Niektoré z týchto ochorení sú typické pre detský vek, ako napríklad akútna nádcha alebo zápal nosohltana, iné, ako napríklad zdĺhavý zápal nosa a prínosových dutín, sa v predškolskom veku vyskytuje zriedkavo.
AKÚTNA NÁDCHA
Medzi najčastejšie zápalové ochorenie vôbec patrí akútna nádcha. Akútna nádcha je vo väčšine prípadov vyvolaná vírusovou infekciou. Z človeka na človeka sa prenáša kvapôčkovou infekciou pri blízkom kontakte, kašľaní, kýchaní. Vírus sa takto dostane na sliznicu horných dýchacích orgánov a spôsobí na nej charakteristické zmeny, ktoré podmieňujú príznaky ochorenia. Maximum príznakov je počas 4. – 5. dňa od vzniku infekcie. Neskôr sa príznaky v priebehu 1 – 2 týždňov zmierňujú až postupne vymiznú. Medzi charakteristické príznaky akútnej nádchy patrí sťažené dýchanie cez nos, výtok z nosa, pocit plného nosa, bolesti hlavy, strata čuchu a chuti. Deti môžu mať horúčku, môžu byť malátne, spavé, odmietajú potravu. Ak sa príznaky ochorenia zhoršia po piatom dni trvania choroby alebo pretrvávajú aj po desiatom dni choroby, ide pravdepodobne o bakteriálnu superinfekciu, ktorá komplikuje pôvodnú vírusovú infekciu. Vtedy je namieste podávanie antibiotík. Ak však ide o jednoduchú, nekomplikovanú nádchu, podávanie antibiotík je zbytočné a liečba je zameraná len na zmiernenie príznakov ochorenia. Oddychujeme na lôžku, pijeme dostatok tekutín, podávame lieky na zníženie teploty, sťažené dýchanie cez nos uvoľňujeme nosovými kvapkami. Ak sa stav v priebehu takejto liečby nezlepší, ide pravdepodobne o bakteriálnu infekciu. Namieste je návšteva lekára. Najvhodnejšie je však predchádzať ochoreniu otužovaním, pravidelným cvičením, vyhýbaním sa rôznym škodlivinám v našom okolí, ako je fajčenie a alkohol. Počas zimných mesiacov, keď je toto ochorenie najrozšírenejšie, je vhodné pravidelne vetrať priestory, v ktorých sa nachádzame, a vyhýbať sa väčším kolektívom.
Viac sa dočítate v decembrovom čísle časopisu Liek, ktorý je už v predaji.