Akútna hnačka je choroba, pre ktorú je typické vyprázdňovanie riedkej až vodnatej stolice minimálne 3-krát denne s pretrvávaním maximálne 14 dní. Počas hnačky sa do hornej časti tenkého čreva dostáva až 10 litrov tekutín. Pri normálnom stave sa v tenkom čreve vstrebe až 90 % vody a v hrubom čreve sa následne vstrebe 8 – 9 % vody, takže v stolici je maximálne 100 – 150 ml vody.
Ak sa v hrubom čreve nachádza viacej ako 200 ml vody, stolica má už riedku konzistenciu. Akútna hnačka môže byť osmotická (v čreve je hyperosmolárny obsah) alebo sekrečná (bakteriálne toxíny spôsobia, že sodík a chloridy sa spätne z čreva neabsorbujú). Dochádza k výraznej sekrécii vody do čreva a dehydratácii. Z hľadiska vyvolávajúceho agens rozdeľujeme hnačky na bakteriálne, vírusové, parazitárne a alimentárne intoxikácie spôsobené bakteriálnymi enterotoxínmi. Základom liečby hnačky je postupná hydratácia organizmu hypotonickými roztokmi, nesladeným čajom alebo minerálkami a znížením množstva potravy. V liečbe sa používajú aj lieky spomaľujúce peristaltiku, probiotiká, absorpčné hlinky a antimikróbne prípravky. Odlišný mechanizmus účinku na rozdiel od týchto liekových skupín má aktívny metabolit racekadotrilu – tiorfan. Tiorfan má čisto intestinálny antisekrečný účinok, ktorý výrazne zníži sekréciu vody do čreva, ktorú navodili patogény alebo enterotoxíny. Mechanizmus účinku adsorpčných liekov, medzi ktoré patrí aj diosmektit, spočíva vo vysokej absorpčnej kapacite vo svojom vnútornom povrchu. Tento prírodný hydrosilikát obsahuje hliník, sodík, horčík a železo.
Diosmektit má 3 hlavné mechanizmy účinku:
1) adsorbuje toxíny, baktérie a vírusy a katióny z okolitého prostredia,
2) zvyšuje obrannú slizničnú bariéru čreva a zabraňuje prieniku cudzorodých antigénov cez slizničnú vrstvu čreva,
3) priamo upravuje produkciu zápalových účinných látok (cytokínov).
Viac sa dočítate v júnovom čísle časopisu Liek, ktorý je už v predaji.