Reč bude o kliešťoch, ktoré cicajú krv tep - lokrvných živočíchov, teda aj ľudí. Prisať sa na človeka môžu na prechádzke v lese, na lúke, ale aj v tráve na sídlisku i doma v záhrade. Sú také maličké, že ich takmer nevidíme. Za normálnych okolností kliešť meria 0,2 – 03 cm. Keď sa napije krvi, narastie až na 1,1 cm. Zahryznutie kliešťa nebolí, pretože má sliny so znecitlivejúcim účinkom. Samo osebe uhryznutie kliešťom by nemalo škodiť, nebezpečné sú však následky uhryznutia infikovaným jedincom.
Opýtali sme sa praktickej lekárky MUDr. Tatiany Lacovej, či uhryznutie kliešťom je dôvodom na strach a paniku. „Kliešte prenášajú dve všeobecne známe choroby: boreliózu nazývanú Lymská choroba a kliešťový zápal mozgu a mozgových obalov – meningoencefalitídu,“ povedala doktorka Lacová a dodala, že kým boreliózu spôsobujú baktérie prenesené kliešťom na človeka, kliešťový zápal mozgu spôsobujú vírusy. Prejavy oboch ochorení, priebeh choroby, diagnostika a liečba sa však líšia. Ak sa pohybujete v ohnisku, kde je zvýšený výskyt kliešťov nakazených vírusom kliešťovej encefalitídy, a nie ste očkovaní, môže vám jeho uštipnutie spôsobiť veľké zdravotné problémy. „Kliešťová meningoencefalitída je zápal mozgu a mozgových blán spôsobený vírusmi, ktoré prisatím na kožu človeka prenášajú nielen infikované kliešte, ale aj jeho 6-nohé larvy a 8-nohé nymfy. Ide o akútne horúčkovité ochorenie postihujúce centrálny nervový systém.
Viac sa dočítate v marcovom čísle časopisu Liek, ktorý je už v predaji.