Každý človek občas prežíva obdobie, keď je smutný, apatický a o nič nemá záujem, dokonca ani o svoje koníčky či príjemné zážitky. Krátkodobá depresívna nálada je úplne normálna reakcia na stresové životné situácie, ako je strata milovaného človeka, zlyhanie v práci či škole, vážna choroba, staroba, osamelosť a podobne. Za chorobnú (klinickú) považujeme depresiu vtedy, keď sú jej príznaky natoľko vážne, že človeku narúšajú každodenný život a pretrvávajú niekoľko týždňov.
Depresia patrí medzi afektívne („citové“) psychické poruchy a jej hlavným príznakom je porucha nálady. Je to chronické ochorenie a prejavuje sa jednorazovými či opakujúcimi sa epizódami depresie, ktoré trvajú minimálne 2 týždne, alebo výrazným poklesom záujmu takmer o všetky činnosti. Ak sa nelieči, obyčajne pretrváva 6 mesiacov alebo aj dlhšie. Veľa pacientov trpí prejavmi depresie počas niekoľkých rokov. Depresia má tendenciu sa aj po vyliečení opäť navracať a u viac ako 50 % ľudí sa po prvej epizóde objaví ešte minimálne jedna. Po druhej a tretej epizóde depresie rastie riziko recidívy ochorenia až na 70 – 90 %. Depresia patrí medzi najčastejšie duševné ochorenia, ale aj medzi najčastejšie choroby vôbec.
* Predpokladá sa, že do roku 2020 bude depresii patriť druhá priečka v rebríčku najčastejších príčin úmrtí vo svete, a to hneď po ischemickej chorobe srdca.
* S ťažkou depresiou má skúsenosť až 17 % obyvateľstva. Podľa rôznych údajov sa niekedy v živote vyskytla u 9 – 26 % žien a u 5 – 12 % mužov. Ženy ňou v priemere trpia 2-krát častejšie ako muži.
* Prvá depresia sa obyčajne objavuje okolo 40. roku života.
* Tzv. veľká depresívna porucha je vôbec najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých psychických ochorení.
* Antidepresíva sú lieky, ktoré psychiatri a všeobecní lekári najčastejšie predpisujú.
* Bohužiaľ, väčšina pacientov s klinickou depresiou sa nikdy nelieči. Nediagnostikovaná a neliečená depresia sa pritom môže zhoršovať, pretrvávať celé roky a spôsobovať človeku veľké utrpenie, ktoré môže viesť až k samovražde.
Prejavy depresie
U človeka s depresiou sa môžu objavovať mnohé rôzne príznaky. Nie vždy sa vyskytujú všetky, no čím viac sa ich objavuje a čím sú intenzívnejšie, tým pravdepodobnejšie ide o depresiu. Najčastejšie prejavy depresie delíme do 4 skupín (súborov) príznakov:
1. Emočné
Najmä smútok, skľúčenosť, pocit bezmocnosti a nešťastia, častý plač, strata radosti a potešenia zo života, niekedy dokonca myšlienky na samovraždu. Činnosti, ktoré predtým človeku prinášali radosť a uspokojenie, sa mu zdajú hlúpe a neradostné. Človek s depresiou postupne stráca záujem o svoje koníčky, rodinný i sexuálny život a aktívne trávenie voľného času. Niekedy dokonca stráca záujem aj o druhých ľudí a nič k nim necíti.
2. Kognitívne
Spočívajú najmä v negatívnych myšlienkach. Ľudia s depresiou majú nízke sebavedomie, trpia pocitmi menejcennosti, beznádeje, obviňujú sa za svoje chyby. Cítia sa bezmocní, majú strach z budúcnosti, pesimisticky hodnotia svoju schopnosť zlepšiť svoj život. Môžu sa objaviť aj poruchy sústredenia, poruchy pamäti, zmätenosť, neschopnosť robiť rozhodnutia.
3. Motivačné
Ľudia s depresiou majú utlmenú motiváciu k čomukoľvek, sú pasívni, ťažko sa pustia do akejkoľvek činnosti, majú pocit prázdnoty.
4. Telesné
Strata chuti do jedla, poruchy spánku, poruchy tráviaceho systému, bolesť chrbtice, bolesť kĺbov, pocit únavy, strata energie. Človek s depresiou môže intenzívnejšie vnímať bolesť a mať väčšie obavy o svoje zdravie. Neraz ľudia chodia od jedného lekára k druhému a hľadajú, kto by im konečne pomohol, pritom za ich fyzickými problémami je klinická depresia. V niektorých prípadoch sa môžu okrem bežných príznakov depresie objaviť aj iné, napríklad stav mánie (maniodepresívna porucha). V iných prípadoch sa zase môžu príznaky objavovať len v určitom období roka (sezónna depresia, najčastejšie koncom jesene).
Príčiny vzniku depresie
Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu zvýšiť riziko vzniku depresie. Medzi najčastejšie patria tieto: Strata – milovanej osoby, spoločenského postavenia, zamestnania, morálnej podpory od priateľov... Dedičnosť – k vzniku depresie môžu prispieť genetické faktory, ktoré pravdepodobne spôsobujú biochemické poruchy v mozgu (napr. poruchy v počte receptorov či ich citlivosti). Depresívne myslenie – tendencia človeka vysvetľovať si udalosti pesimisticky a s beznádejou. Negatívne myšlienky u ľudí s depresiou delíme do 3 kategórií tzv. kognitívnej triády:
1. Negatívne myšlienky o sebe – presvedčenie človeka o sebe samom, že je bezcenný a neschopný, že nič nerobí dobre.
2. Negatívne vnímanie životných udalostí.
3. Beznádejný pohľad na budúcnosť – človek si myslí, že jeho neschopnosť a nedostatočnosť mu znemožnia zlepšiť svoju situáciu.
Konflikt – najmä konflikty a hádky s blízkymi, rodinou a priateľmi.
Zneužívanie v minulosti – fyzické, emocionálne či sexuálne zneužívanie môže aj s odstupom času vyvolať depresiu.
Závažné udalosti – a to dokonca aj pozitívne, napríklad nová práca, povýšenie, svadba, sťahovanie, ako aj negatívne – rozvod, finančné problémy, vážna choroba...
Užívanie niektorých liekov – niektoré lieky môžu mať ako vedľajší nežiaduci účinok zvýšenie rizika depresie. Sociálna izolácia – napríklad v dôsledku nejakého ochorenia u ľudí v dôchodkovom veku...
Závislosť – asi 30 % ľudí so závis - losťou od omamných látok trpí vážnou depresiou.
Diagnostika
Správna diagnostika depresie nie je vždy jednoduchá. Často ju totiž sprevádzajú pocity úzkosti a je dôležité rozlíšiť, či ide o depresiu, úzkosť alebo zmiešaný stav depresie a úzkosti, lebo liečba každého ochorenia je odlišná. Stanovenie diagnózy a následne liečby často komplikuje aj to, že mnohí ľudia nevedia alebo nechcú pripustiť, že majú skutočne zdravotný problém. Môže sa stať, že vytrvalo hľadajú nejaké vonkajšie dôvody svojich depresívnych stavov a s lekárom nespolupracujú.
Hodnotenie prejavov
Depresiu lekár diagnostikuje dôslednou anamnézou a zhodnotením prejavov, ktoré sa u človeka objavujú. Ak ide o depresiu, prejavuje sa súčasne aspoň 5 z nasledujúcich príznakov, pričom sa objavujú každý deň a pretrvávajú počas väčšiny dňa, a to aspoň 2 týždne (resp. 1 týždeň, ak ide o dieťa alebo mladistvého):
- depresívne nálady, najmä ráno,
- únava alebo nedostatok energie,
- pocity zbytočnosti, neschopnosti a viny,
- poruchy sústredenia, neschopnosť rozhodovať sa,
- nespavosť alebo naopak chorobná spavosť,
- výrazný pokles záujmu o akékoľvek činnosti a strata radosti zo svojich koníčkov,
- opakujúce sa myšlienky na smrť alebo samovraždu,
- pocit nepokoja, nervozita alebo spomalenie – retardácia,
- významný pokles alebo nárast hmotnosti (rozdiel viac ako 5 % za mesiac).
Typy depresie
Podľa závažnosti:
- ľahká depresia – človek je ešte schopný vykonávať väčšinu činností,
- stredne ťažká depresia – človek má pomerne veľké ťažkosti pokračovať v každodenných činnostiach,
- ťažká depresia bez psychotických príznakov – typická je strata sebadôvery, pocity bezcennosti a viny, časté sú samovraždy alebo pokusy o ne,
- ťažká depresia s psychotickými príznakmi – objavujú sa halucinácie, bludy, otupenosť, strata fyzickej aj duševnej aktivity, človek je v ohrození života kvôli hladovaniu, dehydratácii či samovražde.
Podľa príznakov a intenzity existuje viacero rôznych typov depresívnej poruchy, medzi časté patrí napr. veľká depresia (najčastejší typ), chronická depresia, bipolárna porucha, sezónna depresia, popôrodná depresia, psychotická depresia, sekundárna depresia (ako dôsledok iného ochorenia, napríklad poruchy štítnej žľazy, mozgovej príhody, Parkinsonovej choroby), skrytá depresia (depresia, ktorá je prekrytá rôznymi fyzickými problémami, pri ktorých sa lekárom nedarí nájsť žiadnu príčinu ani ochorenie).
Liečba
Prvé antidepresívum (AD) bolo objavené v 50. rokoch 20. storočia a odvtedy sa antidepresíva stále častejšie využívajú ako možnosť liečby depresívnej poruchy. Sú to lieky, ktoré psychiatri a všeobecní lekári predpisujú najčastejšie.
Mechanizmus účinku
Existuje asi 30 druhov rôznych AD s rôznym mechanizmom účinku. Vo všeobecnosti antidepresíva pôsobia tým, že ovplyvňujú určité chemické látky v mozgu, tzv. neurotransmitery, ktoré prenášajú signály medzi bunkami v mozgu. Pri depresii nefungujú správne niektoré neurotransmiterové systémy, najmä serotonínový a nor ad - renalínový. Antidepresíva upravujú ich poruchu a pôsobia aj na ďalšie procesy, ktoré sa zúčastňujú na vzniku depresie. AD majú oneskorený nástup účinku, ktorý sa obyčajne prejaví po 5 – 14 dňoch liečby. Zvyčajne sa užívajú niekoľko týždňov, mesiacov alebo i rokov. Po 3 mesiacoch liečby sa depresia zvyčajne upraví asi u 50 – 65 % pacientov.
Komplikácie depresie
Depresia je ochorenie, ktoré má vplyv na celé ľudské telo. Ak sa nelieči, môže spôsobiť rôzne chronické ochorenia, choroby srdca, zmeny vnímania bolesti, poruchy v sexuálnom živote, poruchy spánku, zmeny krvného tlaku, problémy s tráviacou sústavou a mnoho ďalších chorôb. Hrozí aj vysoké riziko samovrážd. Pacienti s ťažkou depresiou natoľko strácajú záujem o čokoľvek, že sú v ohrození života aj kvôli dehydratácii a hladovaniu. Depresia môže tiež zhoršiť priebeh a postup iných ochorení, napríklad rakoviny, a často sprevádza chronické ochorenia – u ľudí po srdcovom infarkte sa depresia vyskytuje v 40 –65 % prípadov, pri Parkinsonovej chorobe a skleróze multiplex trpí depresiou asi 40 % pacientov a objavuje sa takisto asi u štvrtiny pacientov s rakovinou a cukrovkou. Je preto dôležité, aby ľudia s depresiou svoj problém nezľahčovali, aby vyhľadali odborníka a svoje ochorenie liečili.