Najčastejším dôvodom, prečo rodič vyhľadá lekársku pomoc pre svoje dieťa, je infekcia horných dýchacích orgánov. Až na 80 percent sú tieto infekcie spôsobené vírusmi. Ak sa však kýchanie, vodnatý výtok, upchatý nos, kašeľ či bolesť hlavy a hrdla včas nelieči, vírus sa môže dostať do stredného ucha, kde spôsobí lokálny zápal a opuch sliznice. To je živná pôda pre baktérie a zápal stredného ucha.
Zápal stredného ucha patrí medzi najčastejšie infekčné ochorenia v detskom veku. Väčšinou prichádza ako komplikácia vírusových infekcií dýchacích ciest, ktorú sprevádzajú veľmi silné bolesti, čo deti i rodičia veľmi ťažko znášajú. Postihuje dojčatá a batoľatá, ale výnimkou nie sú ani školopovinné deti. „Zápal stredného ucha je častým ochorením pri infekte dýchacích ciest a plnom nošteku malých detí, ktoré nevedia smrkať, preto infekcia spolu s hlienmi sa môže dostať do oblasti stredoušnej trubice, ktorá spája nosohltan a stredné ucho. Malé deti majú anatomicky predispozíciu na toto ochorenie, pretože stredoušná trubica je v tomto veku veľmi široká, krátka a postavená kolmejšie k nosohltanu ako u starších detí a dospelých pacientov. Ochorenie môže byť vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. Vírusové ochorenie spravidla rýchlejšie ustúpi, preto nie je potrebná antibiotiková liečba,“ hovorí MUDr. Renáta Kučerová, otorinologička z Centra Kramáre a ORL ambulancie jednodňovej chirurgie v Bratislave. Podľa lekárky veľmi častou príčinou opakujúcich sa zápalov stredného ucha je zväčšená a nainfikovaná nosohltanová mandľa, čo je typické najmä u detí predškolského veku. „Riešime to jej endoskopickým vyoperovaním. Najčastejšie zápal stredného ucha vzniká sekundárne ako komplikácia infektu horných dýchacích ciest, nádchy, chrípky. Zriedkavejšie vznikne aj ako primárne samostatné ochorenie. To je častejšie u detí s vývojovou poruchou uška, nefunkčnou stredoušnou trubicou či nedostatočne preliečeným predchádzajúcim zápalom.“ U malých detí je prvým príznakom plačlivosť, nervozita, dieťa sa začne chytať za uško, môže mať zvýšenú alebo vysokú teplotu. „V tomto štádiu sa zápal rozvíja. V strednom uchu sa môže tvoriť tekutina, ktorá tlačí na blanu bubienka. Už v tomto štádiu je potrebné vyšetrenie odborníkom, aby posúdil, či nie je potrebné urobiť napr. drobný nárez na blane bubienka, cez ktorý sa uvoľní tekutina a výrazne ustúpi bolesť. Sliznica stredného ucha je zapálená, opuchnutá rovnako ako blana bubienka. V strednom uchu sa počas zápalu nemusí vytvoriť hlien. Vtedy hovoríme o suchom, nehnisavom zápale. Pri silnej bakteriálnej infekcii sa však môže vytvoriť až hnisavý sekrét v strednom uchu. Takýto zápal sa vždy musí liečiť antibiotikami,“ vysvetľuje doktorka Kučerová. Podľa otorinologičky zápal stredného ucha sa dá zvládnuť aj bez antibiotikovej liečby, ale len v prípade, ak nejde o bakteriálny zápal. Vtedy postačí lokálna liečba cez zvukovod, a to kvapky, lieky proti bolesti a zápalu ucha na podklade indometacínu. Ak lekár zhodnotí otomikroskopom, prípadne odobratím hlienu či hnisavého sekrétu na kultivačný rozbor, že ide o bakteriálny zápal, vtedy pacientovi indikujeme lokálnu alebo celkovú antibiotikovú (ATB) liečbu. Lokálna ATB liečba sa realizuje pomocou ATB ušných kvapiek viackrát denne. Celková ATB liečba sa malým deťom dáva v podobe sirupu jedenalebo viackrát denne. Pri podozrení na bakteriálny zápal je vždy dobré zobrať z uška vzorku sekrétu na kultivačný rozbor, aby sme mali informáciu o tom, aký typ baktérie tento zápal spôsobil. V prípade, že liečba nenapreduje tak, ako by sme chceli, môžeme terapiu podľa výsledku kultivácie upraviť alebo úplne zmeniť.“ Zápal stredného ucha sa dá dobre zvládnuť aj v domácom prostredí. Je však potrebné ucho chrániť pred vodou, chladom, vetrom, ale určite nie vkladaním vaty alebo gázy do ucha, čo sa veľmi často robí. „Zvukovod by mal zostať voľný, aby bol vetraný, pretože ak ho uzavrieme napr. vatou, v uchu vytvoríme ideálne podmienky na množenie baktérií.
Stáva sa, že pacient nereaguje správne či dostatočne na antibiotikovú liečbu – vtedy môže ísť o silne rezistenú baktériu, ktorá je odolná proti bežne dostupným ATB. Vtedy je potrebné dieťa hospitalizovať a nastaviť ho na infúznu liečbu alebo antibiotiká podať intravenózne. Vo veľmi zriedkavých prípadoch môže dôjsť až k zápalu okolitej kosti a vtedy je potrebná aj chirurgická liečba,“ vysvet - ľuje doktorka Kučerová. Pri opakovaných a zle či nedostatočne liečených zápaloch stredného ucha môže toto ochorenie prejsť do chronického zápalu, ktorý je veľmi často spojený aj s poruchou sluchu. Vtedy je potrebné chirurgické riešenie. Najhoršou komplikáciou, dnes už – chvalabohu – sa vyskytujúcou veľmi zriedkavo, je zápal mozgových blán,“ vystríha otorinologička. Ak má dieťa „citlivejšie“ uši, je vhodné aspoň ušká poriadne usušiť, prípadne preventívne ošetriť dezinfekčnými kvapkami alebo roztokmi. Základom prevencie počiatočného vírusového ochorenia je mať čistý nos, správne smrkať, nie pod veľmi silným tlakom a snažiť sa čo najskôr zápal v nose a nosohltane zvládnuť, spať s mierne vyvýšenou hlavou, aby sa prípadný hlien alebo hlienohnis nedostali do stredoušnej trubice. Tým sa dá až na 90 percent predchádzať zatekaniu hlienu do hrdla, čo môže spôsobiť angínu, zápal priedušiek, upchať prínosové dutiny či spôsobiť zdurenie i zápal krčných mandlí. „V prípade, že dieťa je často v kontakte s infekciou, krčné i nosné mandle môžu byť zdrojom rôznych zdravotných problémov. Predovšetkým sa môže oslabiť ich imunitný systém. V mandliach sa začnú množiť baktérie a postupne prestanú plniť svoju ochrannú funkciu. Naopak, začnú organizmu škodiť. Mandle sa začnú zväčšovať, môže sa v nich tvoriť hnis a dlhodobo sa tam môžu usídliť baktérie. Takéto chronicky choré mandle už nie sú pre organizmus potrebné, treba ich vybrať,“ hovorí doktorka Kučerová. Podľa otorinologičky chronicky zapálené mandle sú spravidla zväčšené, preto spôsobujú ťažkosti pri dýchaní. Často sa v nich tvorí hnis, čo spôsobuje sťažené dýchanie nosom a veľmi často zápaly nosovej sliznice, jej opuch, preto dieťa v noci chrápe, má ťažké sny. Ak je nosohltanová mandľa príliš veľká, spôsobuje aj upchávanie stredoušnej trubice. V takom prípade dieťa aj horšie počuje. Chronicky zapálené krčné mandle, ak sa liečba zanedbá, môžu ohroziť organizmus reumatickou horúčkou, zápalom srdcového svalu či poškodiť srdcovú chlopňu. Deťom, u ktorých je zistená zväčšená nosohltanová mandľa, je potrebné ju z nosohltanu čím skôr odstrániť. Krčné mandle a nosohltanová mandľa sa môžu vyberať v lokálnom znecitlivení alebo v celkovej narkóze. „U detí sa nosohltanová mandľa vyberá pomocou endoskopie a kamerového systému, takže lekár na obrazovke vidí, čo presne operuje. Vyčistí celý nosohltan od lymfatického tkaniva, a tak zabráni recidíve ochorenia.