Kliešťa sa môže na človeka prisať kdekoľvek - MUDr. Tatiana Lacová

Opýtali sme sa praktickej lekárky MUDr. Tatiany Lacovej, či uhryznutie kliešťom je dôvodom na strach a paniku. „Kliešte prenášajú dve všeobecne známe choroby: boreliózu, nazývanú lymská choroba a kliešťový zápal mozgu a mozgových obalov – meningoencefalitídu,“ povedala doktorka Lacová a dodala, že kým boreliózu spôsobujú baktérie prenesené kliešťom na človeka, kliešťový zápal mozgu spôsobujú vírusy. Prejavy oboch ochorení, priebeh choroby, diagnostika a liečba sa však líšia. Ak sa pohybujete v ohnisku, kde je zvýšený výskyt kliešťov nakazených vírusom kliešťovej encefalitídy a nie ste očkovaní, môže vám jeho uštipnutie spôsobiť veľké zdravotné problémy. „Kliešťová meningoencefalitída je zápal mozgu a mozgových blán spôsobený vírusmi, ktoré prisatím na kožu človeka prenášajú nielen infikované kliešte, ale aj jeho 6-nohé larvy a 8-nohé nymfy. Ide o akútne horúčkovité ochorenie postihujúce centrálny nervový systém. Kliešť saje krv niekoľko dní, pričom vypustí do kožnej ranky sliny s vírusom. K prenosu môže dôjsť aj pitím surového kozieho, ovčieho i kravského mlieka a mliečnych výrobkov z nich,“ hovorí lekárka. Kliešťová encefalitída sa neprenáša z človeka na človeka a nepatrí medzi nákazy s masovým výskytom. „Kliešťovú encefalitídu u nás spôsobuje asi 10 percent populácie kliešťov. Pre výskyt tohto ochorenia je typická sezónnosť súvisiaca s cyklom aktivity kliešťov i častejším pohybom ľudí v prírode. Ide o obdobie od mája do októbra s vrcholom v mesiaci júl,“ vysvetľuje doktorka Lacová a pripomína, že ojedinele môže ochorenie vzniknúť aj mimo sezóny, a to pri práci so senom, lístím a pod. Na Slovensku je známych 33 endemických ohnísk, predovšetkým na Záhorí, v oblasti pohoria Tribeč, v okolí Žiliny a Rožňavy, v okresoch Puchov a Považská Bystrica či v južných oblastiach stredného a východného Slovenska, no vzhľadom na počet lesných porastov možno povedať, že pokrýva takmer celé naše územie.

Repelenty proti kliešťom pomáhajú

Pre kliešťovú encefalitídu je charakteristický výskyt kliešťov na okrajoch listnatých a zmiešaných lesov v nadmorskej výške 600 – 900 m. Nad výškou 1000 m sa už nevyskytujú. Kliešte nájdeme aj v parkoch väčších miest. Často počuť názor, že kliešte visia zo stromov a na svoju obeť padajú z výšky. Opak je pravdou. Kliešte striehnu na svojich „hostiteľov“ v tráve a v nízkych porastoch, na steblách trávy a na spodnej časti listov, preto ich nevidíme. Nožičky kliešťa pokryté chĺpkami sa na človeku zachytia a nebadane zalezú na miesta, kde je tenšia pokožka a príjemne teplo, teda do zákolenných jamôk, podpazušia, pod prsníky, medzi stehná, za uši, do vlasov... Prisatého kliešťa treba čo najrýchlejšie odstrániť. Klinický priebeh ochorenia je nenápadný alebo je sprevádzaný len ťažkosťami, ktoré pripomínajú chrípku. „Kliešťová encefalitída zvyčajne prebieha v dvoch fázach. V prvej fáze choroby, teda 7 až 14 dní po uštipnutím kliešťom, sa spravidla ochorenie začína náhle, inokedy sa objaví horúčka, únava, bolesti hlavy, drieku a končatín, bolesti svalov, prekrvenie očných spojiviek a hrdla, takisto žalúdočné a črevné ťažkosti. Prvá fáza trvá približne týždeň a vystrieda ju obdobie, keď sa pacientovi uľaví. Po niekoľkých dňoch sa nenápadne ohlási druhá fáza, a to vysokou teplotou, ktorá vystúpi až na 40 – 41 °C, prudkými bolesťami hlavy, stuhnutím šije, zvracaním, svetloplachosťou a obrnou hlavových a periférnych nervov. Vo výnimočných prípadoch aj poškodením životných centier v predlženej mieche. Táto forma postihuje najčastejšie osoby nad 60 rokov. Pacient v tomto štádiu musí byť hospitalizovaný a liečený na infekčnej klinike. Za priaznivých podmienok horúčka trvá 3 – 7 dní. S jej poklesom sa progresia ochorenia zastaví,“ hovorí doktorka Lacová. Po správnej a adekvátnej liečbe sa pacienti zväčša uzdravia. Trvalejšie následky a zdravotné poruchy po prekonaní ochorenia badať asi u 6 percent chorých. „Prejavujú sa chronickými bolesťami hlavy, poruchou koncentrácie, atrofiou svalov, poruchami sluchu, zníženou výkonnosťou, depresiou, trvalejšími poruchami spánku, zhoršenou koncentráciou myslenia. Rozsiahlejšie poruchy môžu viesť až k trvalej invalidite. Pri 1 – 2 percentách postihnutých osôb môže kliešťová encefalitída spôsobiť smrť,“ vysvetľuje lekárka. Jedným so spôsobov, ako sa brániť pred uštipnutím kliešťa, je osobná ochrana a vhodný výber oblečenia pri pobyte v prírode. Vhodné je oblečenie, ktoré čo najviac pokrýva povrch tela. Odporúča sa nohavice z hladkej látky utiahnuť a vsunúť do vysokých topánok. Manžety rukávov utesniť gumičkou. Neobliekať si odevy s chlpatých látok, na ktorých sa kliešte ľahko uchytia. V oblastiach zamorených kliešťami sa odporúča chodiť po vyznačených cestách a neležať v tráve. „Po návrate z infikovanej oblasti treba pravidelne skontrolovať a vyprášiť nielen oblečenie a obuv, ale prezrieť si celé telo. Pozor, nestačí sa iba osprchovať, keď je kliešť prisatý. Je imúnny aj proti silnému prúdu vody. Ak ho neodstránime, pokračuje v nasávaní krvi ďalej. Pri nájdení kliešťa je dôležité prichyteného parazita čim skôr odborne odstrániť. Kliešťa uchopíme čo najbližšie k miestu prisatia a pinzetou kývaním do strán opatrne vyťahujeme. Je dôležité vytiahnuť celého a nezmliaždeného kliešťa, v koži nesmie zostať ani jeho hlavička a miesto prisatia treba ošetriť jódovou tinktúrou. Ak sa kliešťa nepodarí vytiahnuť, je vhodné vyhľadať zdravotnícku pomoc,“ hovorí doktorka Lacová a dodáva, že proti kliešťom sa môžeme chrániť aj repelentmi, ktoré dostať v drogériách a lekárňach vo forme spreja, gélu či masti.

Očkovanie

Najjednoduchší, najefektívnejší a najspoľahlivejší spôsob, ako sa chrániť pred ochorením kliešťovej encefalitídy, je očkovanie. Najvhodnejším obdobím na očkovanie je začať očkovanie v chladnom období roka. Na Slovensku existujú vakcíny, ktoré s malými výnimkami môže využiť každý. Očkovať možno aj deti od 1 roka a dospelých bez obmedzenia veku. „Vakcína sa aplikuje obyčajne do ramena. Základné očkovanie sa skladá z troch dávok. Druhá dávka sa podáva o 1 – 3 mesiace od 1. dávky. Tretia dávka nasleduje 9 – 12 mesiacov po druhej dávke. Preočkovanie treba vykonať každé tri roky, ale už iba jednou dávkou. Po prvej dávke sú vytvorené protilátky na 95 % a po druhej až na 99 %. Podľa doktorky Lacovej o vhodnosti vakcinácie sa treba informovať u svojho praktického alebo detského lekára. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde nie je povinné a očkovaciu látku si hradí pacient v plnom rozsahu. Zdravotné poisťovne preplácajú látku osobám podľa indikačného zoznamu pre úhradu očkovacích látok, a to pracovníkom lesného a vodného hospodárstva vrátane žiakov a študentov lesníckych učilíšť a škôl, poľnohospodárskym pracovníkom, zememeračom, geológom, značkárom turistických chodníkov, zamestnancom horských chát a lanoviek, pracovníkom colných správ, príslušníkom armády a železníc, ktorí vykonávajú práce spojené s prevádzkou a údržbou. Kliešťová encefalitída nie je jediným ochorením, ktoré prenášajú kliešte. Je však jediným, proti ktorému sa môžeme preventívne chrániť.