Hovorí sa, že neliečená nádcha trvá týždeň a liečená sedem dní. Možno to už čoskoro nebude platiť. Infekcia horných dýchacích ciest síce nie je nebezpečná, ale každoročne si vyberá daň v podobe mnohých hodín pracovnej neschopnosti a vysokej spotreby liekov. Odhaduje sa, že dospelý človek ju dostane priemerne dva- až trikrát ročne a dieťa štyri- až šesťkrát. Spôsobuje ju asi dvesto druhov vírusov.
.
V 70. rokoch profesor Jack M. Gwaltney zámerne nakazil v rámci pokusu štyroch dobrovoľníkov rinovírusom, ktorý je najčastejšou príčinou akútnej infekčnej nádchy, alebo ako sa bežne hovorí, prechladnutia. Po niekoľkých dňoch, keď začali kašľať a kýchať, zhromaždil ďalších tridsaťsedem dobrovoľníkov a rozdelil ich do troch skupín. Prví strávili tri dni a noci v miestnosti s jedným z infikovaných, od ktorého boli oddelení závesom. Druhí sedeli s chorým pri stole a rozprávali sa s ním. Dobrovoľníci z tretej skupiny si s ním potriasali desať sekúnd rukou a potom sa museli dotknúť vlastných očí a nosa.V tom čase prevládal názor, že sa tento druh infekcie šíri kvapôčkami, ktoré sa dostanú do vzduchu, keď nakazený človek kýcha alebo kašle. Profesor Gwaltney, naopak vychádzal z predpokladu, že najdôležitejšiu úlohu hrá fyzický kontakt. Výsledky výskumu mu dali za pravdu. Z pätnástich ľudí, ktorí si s infikovaným dobrovoľníkom podali ruku, sa ich nakazilo jedenásť, z druhej skupiny ochorel iba jeden a z prvej nikto. "Získali sme dôkazy, že rinovírus sa najčastejšie prenáša telesným kontaktom, prevažne rukami,“ hovorí profesor Gwaltney.
Základné fakty
Infekcia horných dýchacích ciest síce nie je nebezpečná, ale každoročne si vyberá daň v podobe mnohých hodín pracovnej neschopnosti a vysokej spotreby liekov. Odhaduje sa, že dospelý človek ju dostane priemerne dva- až trikrát ročne a dieťa štyri- až šesťkrát. Spôsobuje ju asi dvesto druhov vírusov. Najrozšírenejší je rinovírus – rodina vírusov, do ktorej patrí stovka druhov. Tie sú asi zodpovedné za vyše polovicu všetkých ochorení horných dýchacích ciest. Očkovaciu látku, ktorá by chránila pred všetkými druhmi vírusov, zatiaľ vedci vyrobiť nedokážu. Výskum dokázal, že ak pobozkáme nakazeného človeka, rinovírusovú infekciu pravdepodobne nechytíme, pretože sa vírus nedostane do nosa. Ak však k nosnej sliznici prenikne, jej mikroskopické riasinky ho dopravia až do zadnej časti nosnej dutiny a tam sa napojí na jednu zo slizničných buniek, ktorá začne produkovať ďalšie „kópie“. Organizmus zatiaľ zburcuje obranné sily a začne uvoľňovať chemické látky nazývané interferóny a tie šírenie vírusu spomalia a poskytnú tak čas imunitnému systému, aby mohol napadnuté bunky zlikvidovať. Imunitný systém však zároveň produkuje látky, tzv. kikíny, ktoré vyvolajú nádchu, kašeľ a škriabanie v hrdle. Prvé príznaky pocítime o 12 až 24 hodín po infikovaní. Cieľom liečby je zmierniť nepríjemné sprievodné symptómy infekcie a zabrániť vírusu, aby sa na sliznici rozmnožoval. Profesor Gwaltney robil pokusy s kombináciou nesteroidných protizápalových látok, ako je ibuprofenum, a s antihistaminikami s predĺženým účinkom. Obidve zložky tvoria súčasť niektorých liekov, ktoré možno kúpiť bez lekárskeho predpisu. Ak ich začnete brať už pri prvých príznakoch prechladnutia a užívate ich po celý týždeň, podstatne sa vám uľaví, pretože blokujú nadmernú tvorbu kinínov.