Prečo sú muži aj ženy bez sexu – na nervy? Prečo po dlhej abstinencii nedokážu myslieť na nič iné? Ťažká otázka, ľahká odpoveď. Preto, lebo príroda nechce, aby sme žili bez sexu! Dá sa teda bez sexu zblázniť? Môže človek bez sexu ochorieť? V našej súčasnej spoločnosti máme dosť príležitostí uplatniť svoju sexualitu. Nežijeme na opustenom ostrove, nežijeme izolovaní v kláštoroch. Záleží iba na tom, kto je ochotný pokiaľ ísť. Niekto bude naďalej hľadať princa na bielom koni alebo svoju Popolušku, iný si sadne za počítač a bude surfovať po erotických četoch, kde si partnera či partnerku nájde bez problémov.
Žijeme dlho. Nám sa to, samozrejme, nezdá, ale v porovnaní s pračlovekom sa naozaj dožívame matuzalemského veku. On mal čas dve či tri desaťročia, my tri a viackrát toľko. Čo tam po pračlovekovi, poviete si. Milióny rokov... Lenže stačí sa vrátiť o sto rokov dozadu, keď si naši starí či prastarí rodičia sľubovali pri oltári „vernosť až po hrob“. Zvyčajne im to vydržalo. Nie preto, že by boli iní než my, ale preto, že ich kosili choroby, pôrody, nešťastia, medicína nebola na takej úrovni ako dnes. Aj my si dnes sľubujeme vernosť až po hrob, lenže už to nie sú dve desaťročia, ale zrazu štyri, päť, šesť... Dosť na to, aby si aj sociológovia vzdychli a skonštatovali, že vydržať s jedným človekom celý život je dnes hotové umenie! Pritom mnohé zo spoločenských pohľadov spred sto rokov sa nezmenili. Napríklad sex na staré kolená. Nepatrí sa to, aj dnes počujete takéto konštatovania pomerne často. Sme starí... Lenže žijeme a príroda nás núti, aby sme mysleli aj na sex! Príroda chce, aby človek sexuálne žil. Dnešný človek inak než pračlovek, ale to podstatné sa nezmenilo. Pribudla iba myšlienka, že harmonický sexuálny život je indikátorom telesného a duševného zdravia. Bez zreteľa na vek, ak sa človeku darí v posteli, je veľmi pravdepodobné, že jeho organizmus nič netrápi. A naopak.
LÁSKA A SEX
Čo však, ak je človek zdravý, ale o jeho harmonickom sexe môžeme hovoriť len ťažko? Po čase začne byť čudný. „Áno, začína byť čudný, pretože sexualita potrebuje svoju realizáciu. Nehovoríme iba o pohlavnom styku, ale o všetkom, čo mu predchádza a čo nasleduje po ňom. Nežné dotyky, jemné objatia, slová, že ho dakto ľúbi. Pre niekoho sú dôležitejšie než samotný pohlavný akt,“ hovorí sexuologička Danica Caisová. „Ten zvyšok závisí od toho, kto má aký sexuálny apetít. Predstavme si stupnicu od jedna do sto. Niekomu celkom stačí jednotka, inému je málo aj sto. Ten s jednotkou sa uspokojí s málom, sexuálna abstinencia mu nerobí žiadne problémy. Ten so stovkou však cíti potrebu uplatniť svoju sexualitu za akýchkoľvek okolností, aj keby ho to malo stáť veľmi veľa. Prestáva myslieť na následky, nie je schopný sa zdržiavať. Našťastie, väčšina ľudí sa na tejto stupnici nachádza kdesi v strede,“ dodáva sexuologička. Ale ani ten zdravý stred nie je istota, že bez sexu nebudete – na nervy! Na Slovensku tomu hovoríme nepekne, „je nadržaný“, „je nadržaná“. Chorváti mali viac fantázie a tomuto stavu vravia – „spermia mu udrela do hlavy“. „Keď človek dlho nemá sex a túži po ňom, jeho motivácia sa zúži vlastne len na to jediné. Nedokáže myslieť na nič iné, nedokáže sa sústrediť na prácu, nič ho nebaví, darmo sám seba presviedča, čo všetko by mal spraviť. Mení sa na kocúra, ktorý sa počas ruje vyberie na potulky, z ktorých sa vráti doškriabaný, dohryzený, unavený, ale spokojný,“ vraví sexuologička a jedným dychom dodáva, že sa to vonkoncom netýka iba mužov. „V tridsiatych rokoch minulého storočia chodievali muži za prácou do zahraničia a veľa žien zostávalo doma osamote. Mnohé z nich trpeli telesnými ťažkosťami, ktoré lekári nedokázali vysvetliť. Dnes ich už vysvetliť vieme,“ konštatuje.
FANTÓMOVÉ CHOROBY
Dá sa teda bez sexu zblázniť? Môže človek bez sexu ochorieť? V našej súčasnej spoločnosti máme dosť príležitostí uplatniť svoju sexualitu. Nežijeme na opustenom ostrove, nežijeme izolovaní v kláštoroch. Záleží iba na tom, kto je ochotný pokiaľ ísť. Niekto bude naďalej hľadať princa na bielom koni alebo svoju Popolušku, iný si sadne za počítač a bude surfovať po erotických četoch, kde si partnera či partnerku nájde bez problémov. Je však naozaj na každom z nás, kde je jeho hranica, ako vníma morálku, aké má postoje k láske a k sexu. A niekto si povie – NIE! Za žiadnych okolností. „Urológovia sa už neraz stretli s pacientmi, ktorí trpeli chronickým zápalom prostaty, ale nedokázali nájsť žiaden dôvod zápalu. Preliečia pacienta antibiotikami, ale chronický zápal neprechádza. Pacient uvádza bizarné ťažkosti, páli ho močová rúra, sťažuje sa na svrbenie, poštipkávanie. Obsedantné pocity, s ktorými si ani pacient, ani lekár nedokážu poradiť. Po dlhotrvajúcej liečbe sa nakoniec dostane k psychiatrovi alebo k sexuológovi,“ vysvetľuje doktorka Danica Caisová. Ani ženy na tom nie sú lepšie. Tie zasa trápia neurčité bolesti v podbrušku. Dôvod sa nikdy nenájde. Tú pravú príčinu totiž ľudia odmietajú čo i len pripustiť. „Mnohí inteligentní ľudia dokážu aj sami pochopiť, čo sa deje. Muži sa sťažujú, že oni po sexe túžia, ale ich partnerky už nie, ženy zasa, že ich partner má svoje roky a erekcia už nie je taká, aká bývala. Akoby neexistovali iné spôsoby realizácie sexuality než pohlavný akt! V každom veku a v každom stave si človek môže nájsť prijateľný a kultivovaný spôsob uspokojenia. Sex nie je len sex, sex je aj láska! A láska, to je aj úprimný rozhovor,“ dodáva sexuologička. Úprimný rozhovor. O čom? Nuž, povedzme, o tom, prečo je partnerka v sexe nespokojná. Pozerá filmy a to, čo v nich vidí, je na míle vzdialené od toho, čo zažíva doma v posteli. Otvorí časopis a zasa čosi celkom iné. Len ona to doma nemá! Ale čo vlastne nemá? Čo jej chýba? O tom by mal byť ten rozhovor, ktorý nahradí celé roky vnútornej nervozity a napätia. Lebo, ak nedokážeme spoznať vlastnú sexualitu a nájsť si, čo potrebujeme, môžeme rátať s rokmi frustrácie, chronicky neuspokojivého sexu. A keď je čosi chronicky neuspokojivé, musí sa to zmeniť na odmietanie. V tomto prípade odmietanie sexu. A trvalou abstinenciou si napokon ideme aj sami sebe – na nervy.