Milovanie neprináša iba príjemné zážitky. Je spojené aj s rizikom nákazy pohlavnými chorobami. Sú to infekcie, ktorými môžete nakaziť pri pohlavnom styku aj inú osobu. Kto by si však chcel kaziť príjemné chvíle myšlienkami na ne. Žiaľ, chvíľka neopatrnosti vás neskôr môže poriadne mrzieť.
.
.
Pohlavne prenosné ochorenia
Do skupiny pohlavne prenosných ochorení patrí veľká skupina chorôb, ktoré sa prenášajú pohlavným stykom. Z pohľadu urológa sú však podstatné zápaly močovej rúry (kvapavka a „nekvapavkové“ zápaly močovej rúry – chlamýdie, mykoplazmy a ureaplazmy) a genitálne bradavice (kondylómy). Ďalšie známe pohlavne prenosné choroby (syfilis, genitálny herpes, mäkký vred) patria do rúk dermatovenerológa, aj keď ako prvý sa s týmto ochorením stretáva urológ.
Kvapavka – opäť na vzostupe
Kvapavka je hnisavý zápal močovej rúry prenášaný pohlavným stykom. Podľa posledných údajov sa jej výskyt stále mierne zvyšuje. Baktéria, ktorá je pôvodcom ochorenia, je veľmi citlivá na vonkajšie prostredie, takže nakazenie sa mimo pohlavného styku je veľmi nepravdepodobné. Po relatívne krátkej inkubačnej lehote (2 – 7 dní), dochádza k prvým príznakom. Názov „kvapavka“ vystihuje hlavné príznaky ochorenia. Hlavným príznakom je hojný hnisavý (belavý, svetložltý) výtok z močovej rúry, často sprevádzaný pálením pri močení, ale aj mimo neho. Typická býva „kvapka na dobré ráno“ čiže hnisavá kvapka spozorovaná na spodnej bielizni po zobudení. Tieto príznaky zvyčajne dovedú mužov k lekárovi. Sú to zvyčajne muži, lebo u žien sú príznaky menej výrazné a ľahšie sa prehliadnu. U lekára nasleduje výter z močovej rúry, ako aj kontrolné výtery na ostatné pohlavné choroby a nemalo by sa zabudnúť ani na odber krvi na HIV. Po získaní výsledkov sa začne cielená liečba antibiotikami. Pri kvapavke sa čoraz viac objavuje problém zvýšenej odolnosti (rezistencie) proti bežným antibiotikám, preto niekedy treba pacienta hospitalizovať a podávať antibiotiká do žily. Súvisí to so zvýšeným „samoliečiteľstvom“, teda pacient zo strachu pred lekárom alebo z iných príčin si sám naordinuje antibiotiká, mnohokrát úplne nesprávne alebo v nedostatočnej dávke. Preto sa často stáva, že pacient, ktorý si sám naordinuje antibiotiká, začne pociťovať subjektívne zlepšenie príznakov, čo je však spôsobené tým, že sa kvapavka dostáva do chronického štádia, preto sú príznaky menej výrazné. Infekcia však pretrváva a je veľkou hrozbou pre samotného pacienta, ako aj pre okolie. Neliečená kvapavka môže prerásť do ďalších následkov. U mužov môže pokračovať až do prostaty a nadsemenníkov, kde sa veľmi ťažko lieči a môže spôsobiť poruchy plodnosti. U žien sú prejavy infekcie menej výrazné, preto sa u nich vyskytuje chronická kvapavka častejšie. V popredí môže byť pálenie pri močení, častejšie nutkanie na močenie alebo belavý výtok. Podobne ako u muža môže infekcia u žien napadnúť maternicu a vajíčkovody, čo môže viesť k trvalej neplodnosti. Mimoriadne nebezpečná je nákaza novorodenca počas pôrodu pri zanedbanej kvapavke. Po pôrode sa u novorodenca objavuje hnisavý zápal spojiviek, čo môže viesť až k trvalému poškodeniu očí alebo slepote. Preto sa po pôrode novorodencovi aplikuje do spojivkového vaku dezinfekčný roztok.
Zákerné mikróby
Chlamýdie sú vo vyspelom svete najčastejšou pohlavne prenosnou chorobou. Hlavná príčina jej veľkého rozšírenia je zrejmá, infekcia často prebieha bez príznakov. Odhaduje sa, že v cca 30 až 60 % prípadov pacient nemá žiadne ťažkosti. Pritom chronická infekcia môže viesť k trvalej neplodnosti. Chlamýdie, mykoplazmy a ureaplazmy sú zvláštne tým, že prežívajú vnútri hostiteľskej bunky podobne ako vírusy. Sú to teda „vnútrobunkové parazity“. Zaraďujú sa však k baktériám a liečia sa antibiotikami. Okrem postihnutia močovej rúry môžu chlamýdie spôsobiť zápal pľúc. Hlavné ťažkosti sú nešpecifické – u muža aj ženy sa prejavuje občasné pálenie pri močení, pobolievanie v podbrušku, občasný sklovitý výtok. Príznaky však najčastejšie chýbajú. Ak aj nejaké sú, sú väčšinou nestále. Neskôr môže chlamýdia spôsobiť ženskú neplodnosť alebo zrasty v malej panve. U muža môže infekcia spôsobiť zápaly prostaty, nadsemenníkov a neplodnosť. Často bývajú pôvodcom syndrómu bolesti v malej panve. Podobné, aj keď menej časté, sú mykoplazmy a ureaplazmy, ktoré sa diagnostikujú a liečia rovnako ako chlamýdie. Základom diagnózy je opis pacientových ťažkostí (ak vôbec sú), výter z močovej rúry a u ženy z krčka maternice. Po potvrdení diagnózy je potrebná následná liečba antibiotikami. Užívajú sa účinné tetracyklínové antibiotiká. Po preliečení je nevyhnutná kontrola, či došlo k úplnej likvidácii chalmýdií.
Genitálne bradavice
Sú pohlavne prenosné bradavice vírusového pôvodu. V súčasnosti je dostupných mnoho informácii o vzťahu medzi genitálnymi bradavicami a rakovinou krčka maternice. Pôvodca, ľudský papilóm (nezhubný členený nádor), má viac ako 90 druhov, tzv. subtypov, z ktorých len niektoré sú nebezpečné pre vznik rakoviny krčka maternice. U muža sú viditeľné ako belavé bradavice rôznej veľkosti (podľa času, ktorý uplynul od infekcie) najmä v okolí žaluďa a vnútorného listu predkožky. Zvyčajne sú nebolestivé, ale ak sú veľké, môžu po poškodení spôsobovať krvácanie, svrbenie a opakujúce sa zápaly. Okrem toho sú pri väčších rozmeroch výrazným estetickým problémom. U žien vznikajú v oblasti malých pyskov a prejavujú sa podobne. Ale niektoré subtypy môžu aktivizovať vznik rakoviny krčka maternice, preto pri ich náleze alebo náleze u partnera je potrebné dôkladné gynekologické vyšetrenie. Diagnóza sa stanoví na základe typického miesta vzniku a vzhľadu. Genitálne bradavice (kondylómy) sa liečia tzv. „vypaľovaním“ tekutým dusíkom alebo chirurgickým odstránením. Chirurgické odstránenie znamená pri väčších rozmeroch obriezku, pri menších rozmeroch odstránenie pomocou chirurgickej lyžice. Bradavice majú tendenciu recidivovať, preto opakované liečenie nie je zriedkavé. U ženy je potrebná typizácia na jednotlivé druhy vírusu.
Syfilis
Je pohlavne prenosné ochorenie spôsobené baktériou. Neliečené ochorenie je veľmi vážne a môže byť smrteľné. Prebieha v troch štádiách. Prvým príznakom je vznik „tvrdého vredu“, ktorý je nebolestivý a vzniká v mieste vstupu infekcie. Najčastejšie to teda býva v okolí pohlavných orgánov, ale môže sa vyskytnúť napr. na pere alebo inde. Jeho typickou vlastnosťou je, že je nebolestivý, vzniká približne tri týždne po nakazení. Po niekoľkých týždňoch tento vred sám vymizne bez stopy. Neskôr sa zväčšia okolité lymfatické uzliny. V druhom štádiu vznikajú na slizniciach a koži rôzne vyzerajúce hnisavé vyrážky, ktoré sú veľmi infekčné. Samotný obraz druhého štádia je veľmi pestrý, preto sa syfilis nazýva aj „majstrom prevlekov“, lebo imituje iné choroby. V treťom štádiu dochádza k postihnutiu centrálneho nervového systému, ciev a orgánových systémov. Diagnóza sa stanoví na základe príznakov v jednotlivých štádiách, priameho dôkazu baktérií v „tvrdom vrede“, na základe dôkazu protilátok v krvi, v telesných tekutinách (napr. v mozgovomiechovom moku). Syfilis sa lieči dlhodobým podávaním antibiotík (penicilínu).
.
Pohlavné ochorenia postihujú sexuálne aktívnych, promiskuitných, teda najmä mladých ľudí. Okrem „stálic“ známych už z ranej histórie ľudských dejín (kvapavka, syfilis) sa do popredia dostávajú chlamýdie, genitálne bradavice a iné. Sú to ochorenia veľmi nepríjemné a zákerné, preto je najlepšou prevenciou monogamný vzťah. Ak to však nie je možné, vždy treba použiť kondóm, ktorý výrazne znižuje riziko nákazy. Po objavení sa príznakov po rizikovom styku treba prekonať predsudky a hanbu a čo najskôr kontaktovať lekára. Samozrejmosťou je liečenie oboch partnerov. Najhoršou metódou je „samoliečenie“ alebo „prechodenie“ choroby, čo sa skôr alebo neskôr nevypláca.