Ľudové liečiteľstvo alebo alternatívna medicína Mgr. Zuzana Hrabáková

Fytoterapia

Alternatívna medicína sa novšie nazýva aj komplementárna alebo holistická medicína. V našich podmienkach sa často označuje aj ako ľudové liečiteľstvo. Má rovnaký cieľ ako západná medicína, a to vyriešiť zdravotné problémy človeka alebo pacienta. Má však iný pohľad na zdravie. Pri alternatívnej medicíne je prvotná duševná či psychická stránka zdravia a až druhotná tá fyzická časť zdravia. Pri riešení problémov sa na človeka pacienta pozerá ako na celok. Alternatívnu medicínu možno deliť na viacero skupín a podskupín. Patrí sem v našich zemepisných šírkach veľmi rozšírená fytoterapia. Fytoterapia predstavuje liečenie pomocou liečivých bylín. Užívajú sa vnútorne vo forme odvarov, čajov, tinktúr a iných extraktov. Sú však aj bylinné produkty určené na vonkajšie použitie. Babky bylinkárky sú v našich končinách veľmi známe a pre svoju „zázračnú schopnosť“ liečiť bývali aj veľmi obľúbené. Myslím, že každý z nás už pil bylinkový čaj v snahe rýchlejšie sa uzdraviť.

Aromaterapia

K fytoterapii má veľmi blízko aromaterapia. Aromaterapia využíva zmyslové vnemy, konkrétne čuch človeka. Základom sú rastlinné vonné látky, silice alebo éterické oleje. Silice sa v liečiteľstve používali už od nepamäti. Využívali ich už starí Egypťania, keď z nich pripravovali nielen voňavky, ale aj lieky. Tú modernú aromaterapiu objavil a začal používať jeden francúzsky chemik vlastne náhodou. Bol to René-Maurice Gattefossé. V roku 1920 pracoval vo svojom laboratóriu a nedopatrením si popálil prsty na ruke. Jediné, čo mal v tej chvíli poruke, bol levanduľový olej. Ponoril doň popálené prsty a zistil, že jeho zranenie sa následne zahojilo oveľa rýchlejšie. Začal sa aromaterapii venovať intenzívnejšie a v roku 1937 už vydal svoju prvú knihu o aromaterapii. Levanduľová silica je len jedna z mnohých silíc, ktoré sa používajú v aromaterapii. Na každý neduh sa ich nájde viacej. Je však veľmi dôležité správne diagnostikovať zdravotný problém a vybrať tú správnu silicu.

Apiterapia

Od fytoterapie a aromaterapie nemá ďaleko ani apiterapia. Je to vlastne liečenie pomocou včelích produktov. Patrí sem med, propolis, materská včelia kašička, vosk, medové plásty, ale aj samotný včelí jed. Samozrejme, že včelie produkty môžu byť aj nebezpečné najmä pre alergikov. Myslím, že každý z nás vie o liečivých účinkoch medu. Med obsahuje veľké množstvo minerálov. Čím je med tmavší, tým je obsah minerálov v ňom vyšší. Med je vhodný pri žalúdočných ťažkostiach, ochoreniach pečene, žlčníka, pri zápalových ochoreniach tráviaceho traktu. Večer pomáha pri nespavosti a podráždenosti. Keďže obsahuje aj dobre využiteľné železo, je vhodný aj pre málokrvných. Podľa apiterapie sa na rôzne neduhy používajú rôzne druhy medu. Napríklad agátový med je vhodný pri žalúdočných problémoch, gaštanový zasa pri kŕčových žilách. Med má však aj výborné granulačné vlastnosti. Využíva sa aj teda zvonka pri ťažko hojacich sa ranách. Peľ je produkt, ktorý sa používa pri ochoreniach prostaty, je veľmi účinný pri ateroskleróze. Podľa apiterapie pomáha „čistiť“ cievy zvnútra. Žuvanie medových plástov napomáha zdravším zubom a ďasnám. Uvoľňujú sa dutiny pri sínusitídach. A ešte tu máme včelí jed. Ten sa používa buď vo forme krémov, alebo sa môže aplikovať injekčne alebo priamo pomocou uštipnutia včelou. Dobré výsledky sa dostavujú u niektorých pacientov so sklerózou multiplex. Včelí jed zvyšuje činnosť imunitného systému a produkciu hormónov nadobličiek. Samozrejme, že zasa upozorňujem, že apiterapia nie je pre alergikov.

Chiropraktika

Ďalším, na Slovensku celkom rozšíreným odborom je chiropraktika. Laicky povedané ide o naprávanie chrbtice. Chiropraktika je preventívna, diagnostická a liečebná metóda zaoberajúca sa mechanickými poruchami muskuloskeletálneho systému. V rôznej forme ju praktizovali už v Egypte, na Ďalekom Východe či medzi Indiánmi. Špeciálne sa sústreďuje na oblasť chrbtice. Vychádza z toho, že poruchy chrbtice ovplyvňujú nervový systém a to môže viesť k ďalším zdravotným ťažkostiam. Veľmi zjednodušene povedané, v chrbtici je uložená miecha a z miechy pozdĺž celej chrbtice vybiehajú nervy, ktoré inervujú rôzne oblasti. Zablokovanie určitej časti chrbtice môže viesť napríklad k problémom, ako sú migrény, tinitus, problémy s krvným tlakom, bolesti brucha, bolesti na hrudi, bolesti ramien, lumbago – „seknutie“ krížov, bolesti v oblasti krížov, stuhnutosť krku a končatín atď. Chiropraktika je odbor, ktorý uznáva aj WHO. Na vysokej úrovni je v zámorí a v Rusku. Ale veľmi dobrú povesť majú aj chiropraktici zo Slovenska či Čiech. V zámorí je predmetom vysokoškolského štúdia ako samostatný odbor. Zakladateľom modernej chiropraktiky v Amerike bol D. D. Palmer spolu so svojím synom. Chiropraktika rozoznáva dve metódy. Prvá je studená metóda. Ide vlastne hneď o manipuláciu či naprávanie bez predošlej prípravy. Treba ju robiť veľmi odborne, pretože môže byť nebezpečná. Hrozí poškodenie mäkkých častí tkanív, roztrhnutie šliach a iné. Druhou metódou je teplá metóda. Samotnú manipuláciu predchádza takzvaná mobilizácia. Mobilizácia je vlastne masáž alebo nahrievanie... Väčšinou sa blok napraví už počas tejto mobilizácie.

Reflexná masáž

Medzi praktiky využívajúce mechanické pôsobenie na určité oblasti patrí aj reflexná masáž. Reflexná masáž patrí takisto medzi praktiky staré ako ľudstvo samo. Reflexná masáž chrbta sa zakladá na poznatku, že z chrbtice, resp. miechy vybiehajú nervy, ktoré inervujú určitú časť tela, tzv. Headove zóny (tráviaci trakt, ...). Pôsobením na tieto nervy, teda masážou vie masér ovplyvniť inervované orgány. Mohli by sme sem zaradiť aj bankovanie. Je to vlastne takisto jedna forma reflexnej masáže chrbta. Iným druhom reflexnej masáže je reflexná masáž chodidiel. Metóda tejto reflexnej masáže vychádza z poznatku, že v chodidlách sa nachádzajú reflexné plôšky, ktoré predstavujú vyústenie všetkých častí ľudského tela. Reflexná masáž je použitie špecifickej techniky tlaku na presne určený bod na rukách alebo nohách. Vychádza z toho, že reflexné body na rukách či nohách korešpondujú s orgánmi nášho tela. Masírovanie týchto reflexných zón aktivizuje vlastnú liečiacu silu organizmu, štartuje očistné procesy, a tým pomáha nastoliť zdravie tela a mysle. Stimuláciou reflexných bodov možno ovplyvňovať funkciu rôznych orgánov našom tele. Táto metóda sa využíva aj ako diagnostická metóda, pretože bolesť pri stlačení reflexného bodu prezrádza, že niečo nie je v poriadku.

Radiestézia

Radiestézia je ďalšou časťou alternatívnej medicíny. Na prvý pohľad je to veľmi cudzie slovo, ale prútikárstvo je už pojem určite známy. Tento druh alternatívnej medicíny sa zaoberá meraním geopatogénnych zón. Sú to zóny s poruchou elektromagnetického vlnenia. Medzi geopatogénne zóny patria napríklad pozemná voda tektonické zlomy . Pomaly sa dostávame k energiám a k práci s nimi.

Bioenergetika

Ďalšou širokou oblasťou alternatívnej medicíny je bioenergetika. V chemickom ponímaní je bioenergetika odbor biochémie zaoberajúci sa chemickými procesmi slúžiacimi na zabezpečovanie energie v živých systémoch. V oblasti alternatívnej medicíny je to vnímanie aury a práca s ňou. Energiu človeka možno vnímať ako tzv. auru – žiaru, ktorá ho obklopuje. Niektorí ľudia sú schopní auru vidieť alebo nejako inak vnímať a následne ju interpretovať a s ňou pracovať. Vnímanie aury je veľmi individuálne, každý ju vníma inak. Aura nie je statický jav, mení sa podľa stavu človeka. Bioenergetika vychádza z predpokladu, že energia, ktorá ovláda náš duševný a telesný stav, vzniká vzájomnou interakciou tela a mysle. Ak sa tok a sila tejto energie naruší, človek ochorie. Človek predstavuje celý systém prúdenia energií v tele – energetické dráhy – meridiány (v čínskej medicíne) alebo nádí (v indickej medicíne).

Reiki či nádí

Liečebná „bioenergetická“ metóda pochádzajúca z Japonska sa nazýva reiki. Podľa reiki to, akí sme, je odrazom nášho myslenia a cítenia. Pokiaľ chceme niečo zmeniť, tak to zmeníme len zmenou nášho myslenia. Telo je totiž choré v dôsledku nesprávnych mentálnych, podvedomých činností. Reiki poskytuje človeku vnútorný pohľad na seba samého. Choroba teda nie je nezmyselný stav, ale je to upozornenie, že niečo robíme nesprávne. Reiki objavil v roku 1922 Dr. Mikao Usui v starých tibetských spisoch. Dnes je vo svete veľmi populárnou liečebnou metódou. Vo svete sa postupne vyvinulo viacero typov škôl reiki. To, čo je v Japonsku reiki, v Indii môžeme nazvať nádí.

Tradičná čínska medicína

Veľkou kapitolou v oblasti alternatívnej medicíny je tradičná čínska medicína. Patrí sem akupunktúra, akupresúra, dietetika, moksabustio (bankovanie), liečenie bylinami. Aj čínska medicína vychádza z teórie prúdenia meridiánov v tele. Tak ako všetky druhy alternatívnej medicíny, aj čínska sa na človeka pozerá ako na celok a nesnaží sa liečiť iba jeden problém. V čínskej medicíne sa nelieči choroba bez toho, aby sa posúdila jej súvislosť s celým telom. Choroba je znakom nerovnováhy v tele. Čínske lekárstvo datuje svoje začiatky niekde do 3. tisícročia pred n. l. Základom je teória piatich prvkov (drevo, oheň, zem, kov a voda). Každému z týchto prvkov zodpovedajú naše orgány v tele. Tak podľa čínskej medicíny drevo (pečeň, žlčník) plodí oheň (srdce, tenké črevo), oheň plodí zem (slezina, žalúdok), zem plodí kov (pľúca, hrubé črevo), kov plodí vodu (obličky, močový mechúr) a voda plodí drevo. Jednotlivé prvky sa vzájomne premáhajú. Drevo premáha zem, kov premáha drevo... S týmito prvkami sú späté nielen naše orgány, ale aj chute, city, farby. Aby to nebolo také jednoduché, tak teóriu piatich elementov alebo prvkov dopĺňa teória dvoch protikladných princípov jin a jang. Ich rovnováha znamená harmóniu. Ich vzájomným pôsobením sa vysvetľuje aj akýkoľvek pohyb a vývoj. Jin – ženský princíp predstavuje chlad, tmu, pasivitu, sťahovanie, hmotu, polohu dole. Jang – mužský princíp predstavuje energiu, vzostup, polohu hore, teplo, svetlo, aktivitu, rozširovanie, vonkajšok. Ak sa pozrieme na dnešný svet očami princípov jin a jang, zistíme, že v našom „západniarskom“ svete prevažuje jang. Výkonnosť, schopnosť presadiť sa sú vyhľadávané vlastnosti v každom zamestnaní. Ak však v našom tele prevláda jin alebo jang, rovnováha je narušená a objavia sa chorobné príznaky. Jednota protikladov vytvára princíp čchi. Čchi je vlastne energia, hybná sila, podstata života. Čchi prúdi v našom tele v dráhach – meridiánoch. Je to sieť kanálov po celom tele. Čínska medicína pozná 12 hlavných meridiánov. Každý z nich je napojený na jeden orgán a prebieha pozdĺž celého tela. Na všetkých meridiánoch sú rozmiestnené akési dráždivé body, ktoré predstavujú kontakt liečiteľa s čchi. Pôsobením na tieto body ovplyvňujeme jednotlivé meridiány.

Akupunktúra a akupresúra

Využívajú práve pôsobenie na tieto body. Poškodenie orgánu sa môže prejaviť na hociktorom mieste pozdĺž celého meridiánu. Každý orgán tvorí pár s iným orgánom (pľuca a hrubé črevo), tak aj meridiány tvoria páry. Základom čínskej medicíny však nie je liečba, ale prevencia, a to prevencia správnou životosprávou. V ponímaní čínskej medicíny je správna životospráva takisto liekom. Má za úlohu nastoliť a udržať rovnováhu a harmóniu v tele. Riadi sa princípom „všetko s mierou“. V našich zemepisných šírkach si pod čínskou medicínou možno ako prvé predstavíme akupunktúru či akupresúru, ale v Číne patrí medzi prvoradé hlavne liečenie pomocou bylín a rastlín. Čínske lekárstvo pozná nespočetné množstvo receptúr.

Ajurvéda

Z Indie sa do celého sveta rozšírila a rozširuje ajurvéda. Zaoberá sa telesným, duševným aj duchovným zdravím a harmóniou človeka. Ajurvéda je liečebná metóda známa už 5000 rokov. Ajurvéda je uznaná aj WHO ako účinný medicínsky systém. Ayur znamená život a veda veda. Je to teda veda o živote. Zdravie je založené tak ako pri čínskej medicíne na rovnováhe životných energií, ktoré sú v tomto prípade tri. Energie sú dóše. Podľa ajurvédy sa skladáme z piatich elementov – zem, priestor, oheň voda a vzduch. Týchto päť elementov tvorí nekonečné množstvo kombinácií, preto aj každá vec, zviera či rastlina sú jedinečné, a teda aj človek je jedinečný. Tieto elementy vzájomne na seba pôsobia a to umožňuje držať svet v pohybe. U človeka predstavuje zem štruktúru orgánov a tkanív, t. j. hmotu (kostru, svaly), charakteristickým príznakom je pevnosť, stálosť a tvrdosť. Zem je ustálená látka. Priestor – telesné dutiny (krv, lymfa) – pole, z ktorého všetko vychádza a do ktorého sa všetko vracia, priestor v ktorom sa odohrávajú udalosti. Nemá žiadnu fyzickú existenciu. Oheň – kontroluje zažívanie (enzýmy), inteligenciu – sila, ktorá dokáže premeniť látku z tuhého stavu do tekutého a následne do plynného alebo naopak. Oheň je vlastne forma bez látky, jeho charakteristickým príznakom je transformácia. Voda – telesné tekutiny (voda, lymfa, krv) – charakteristickým príznakom je prúdenie. Voda je látkou bez stability. Vzduch – telesné pohyby – plynný stav hmoty, jeho charakteristickým príznakom je pohyb a dynamika. Vzduch predstavuje existenciu bez tvaru. Týchto päť prvkov sa spája do troch dóš – váta, pitta a kapha. Podľa ajurvédy je každý jedinec neopakovateľnou kombináciou týchto troch dóš. Táto kombinácia vzniká v okamihu počatia. Vznikne tak základný konštitučný typ – prakriti. Prakriti sa dá v priebehu života ovplyvňovať, ale jeho podstata ostáva nemenná a pre každého charakteristická. Väčšinou v každom prakriti prevládajú dve dóše. Pre každý typ prakriti je typické niečo iné a takisto aj prospešné je niečo iné. Snahou je však vždy dosiahnite obnovenia rovnováhy. Nerovnováha sa prejaví ako ochorenie. Ajurvéda sa pozerá na človeka ako na celok a tak k nemu aj pristupuje. Je založená na veľmi individuálnom prístupe ku každému človeku. Nesnaží sa potláčať jednotlivé príznaky, ale liečiť príčinu choroby. Smeruje k znovunastoleniu rovnováhy energie v tele. Rovnováhu možno obnoviť vhodnou stravou, bylinami, cvičeniami, masážami, správnym odpočinkom, rozhovorom... Strava je veľmi dôležitá, všetko, čo zjeme, je pre nás jed alebo liek. Nevyhnutnosťou správneho stravovania sa zaoberajú aj ďalšie dietetické systémy, ktoré môžeme s pokojným svedomím zaradiť takisto k alternatívnej medicíne. Patrí sem makrobiotika, delená strava. Holistický prístup, vnímanie človeka ako celok je základom dnes už takisto uznávanej homeopatie. Slovo homeopatia pochádza z Grécka. Homoios = podobný a pathos = bolesť, utrpenie. Z názvu už môžeme tušiť aj jej princíp. V homeopatii sa používajú na liečbu ochorení látky, ktoré sú u zdravého jedinca schopné vyvolať ochorenie s takými istými príznakmi, ako má ochorenie, ktoré liečime. Teda „podobné lieč podobným“. V homeopatii sa tieto látky podávajú špeciálne upravené do homeopatických liekov. Homeopatické lieky sa pripravujú desať- až stonásobným riedením látok, po ktorom nasleduje dynamizácia. Zakladateľom dnešnej homeopatia je nemecký lekár a lekárnik Hahnemann, ktorý vychádzal z pozorovaní na sebe samom.
.
Určite som v tomto krátkom prehľade nespomenula všetky metódy, pre ktoré by sa hodil názov alternatívne. Už teraz pri písaní týchto riadkov mi prichádzajú na um ďalšie liečebné metódy či postupy. Ani jedna zo spomínaných metód nezavrhuje dnešnú modernú medicínu. Len nám ponúka ďalšie možnosti, ako sa pozerať na seba a na naše zdravie. Veď niekedy sme v očiach lekárov špecialistov redukovaní iba na žalúdok, ucho či črevo, alebo pľúca.