Vraj sa do neho zamilovali už tisíce cezpoľných. Niektorým učaroval až tak, že ho vymenili za rodnú zem a usadili sa ňom natrvalo. Tajomstvo príťažlivosti má na svedomí pôvabná príroda, neodolateľná chuť olív aj medu a silne koncentrovaný parfum histórie. Ten cítiť všade. Dejiny Thassosu sa začali písať tritisíc rokov pred naším letopočtom a sú spojené s mnohými mýtami. Jeden z nich hovorí, že na útesoch ostrova stroskotalo množstvo lodí kvôli vábivému hlasu morských sirén.
Pravda obalená v mýte
Grécku patrí asi tisícštyristo ostrovov. Cestujeme na najsevernejší z nich. Na Thassos. Letíme z Viedne, a keďže ostrov letisko nemá, pristávame na území gréckej Macedónie v mestečku Kavala. Odtiaľ sa vezieme dvanásť míľ trajektom do Limenas, hlavného mesta Thassosu. Z lode pozorujeme hornatý reliéf ostrova. Je obalený do zelených odtieňov a zaliaty slnkom. Z diaľky vidno najvyššiu horu Ypsario (1204 m). Tá je svedkom všetkého, čo sa od čias neolitu na ostrove dialo. Dejiny Thassosu sa začali písať tritisíc rokov pred naším letopočtom a sú spojené s mnohými mýtami. Jeden z nich hovorí, že na útesoch ostrova stroskotalo množstvo lodí kvôli vábivému hlasu morských sirén. Vody Egejského mora preto stáročia vyplavovali na pobrežie nebohé telá námorníkov. Historickým faktom však zostáva, že Thassos vzhľadom na svoju strategickú polohu, náleziská zlata, striebra a mramoru bol terčom záujmu Peržanov, Atén aj Sparty. Bili sa oň Rimania, Byzantínci, Arabi, Turci či Bulhari. Bol neustále dobývaný a jeho obyvatelia vyvražďovaní. V súčasnosti ho dobývajú akurát turisti a kúsok z neho si chceme ukradnúť aj my.
Smer východ
V prístave hlavného mesta je rušno. Limenas dodnes dýcha zvyškami histórie. Kedysi antické centrum ostrova si zachovalo pôvodné námestie a staroveké trhovisko Agora. Ten, kto by sa chcel o minulosti dozvedieť viac, môže navštíviť miestne múzeá a prežiť osud ostrova od počiatkov až po súčasnosť. Z Limenas mierime smerom na juhovýchod. Cesta sa na chvíľu stráca vo vnútrozemí. Míňame kameňolom. Bohaté zásoby bieleho mramoru sa tu ťažia od nepamäti, napriek tomu sú dodnes zdrojom príjmu domácich, ktorí kameň vyvážajú do celého sveta. V ostrých zákrutách raz mierne stúpame, potom zase klesáme a pomaly sa približujeme k letovisku Chryssi Ammoudia. Tu vykladáme kufre. Z mestečka sa tiahne štyri kilometre dlhá pláž Golden Beach až do dedinky Skala Potamia. Ide o najdlhšiu a zároveň jednu z najkrajších pláží na ostrove. Prechádzka po zlatom piesku, ktorý s pribúdajúcou silou slnka rozpaľuje naše chodidlá, nám dodáva chuť rozvíriť priezračnú hladinu mora tyrkysovej farby. Plávame pozdĺž pobrežia. Ponúka taverny, reštaurácie s rybími špecialitami, nočné bary, obchodíky so suvenírmi, ubytovanie v hoteloch, penziónoch či v kempingu. Niekto by povedal, že takáto idyla stačí, no my chceme vidieť viac.
Strážca Ypsario
Najvyšší vrch ostrova nás láka na začiatku. Občas je ponorený do mrakov, inokedy sa zase hrdo týči nad krajinou, z nadhľadu ju sleduje a stráži. Vstávame o piatej ráno, aby sme sa pri výstupe vyhli najväčším horúčavám. Po svojich vyrážame z mestečka Panagia. Najprv mierne stúpanie dáva priestor vychutnať si mlčanie hôr a načerpať energiu. V týchto končinách je jej neskutočne veľa. Možno ju tankovať z obrovských platanových stromov, ktoré tu už vyše dvesto rokov rastú do šírky aj krásy. Vrchol zdolávame za tri hodiny. Patríme medzi tých zdatnejších. Počasie praje úžasnému výhľadu a ponúka svedectvo o tom, že Zem je guľatá. Z Ypsaria totižto krásne vidieť zaoblenie Zeme. Výstup bol náročný, no náročnejšia je cesta dole. Strmý kamenistý terén si žiada pevnejšiu obuv a sila slnka dostatok tekutín. Tie dopĺňame v Panagii v jednom podniku na námestí. Čašník a zároveň majiteľ baru sa nám prihovorí plynulou češtinou, keď počuje slovenčinu. Predstaví sa ako Juraj. Detstvo prežil na Thassose, študoval v Solúne, neskôr veľa cestoval. Dokonca rok žil v Ostrave a pracoval ako kuchár v miestnej reštaurácii, kde pripravoval grécke špeciality. Jeho osud je podobný mnohým Thassosanom. Opustia krajinu, no nakoniec sa na ostrov vrátia a venujú sa tomu, čo podmienky umožňujú. Juraj nás hostí medovým koláčom. Spolu s ním prináša na stôl nakladané sardinky. Aby toho nebolo málo, pripíja si s nami „tsipourou“ – domácou hroznovicou s anízovou príchuťou. „To je moja výroba,“ usmeje sa a želá nám dobrú chuť. Popritom nám rozpráva o živote ostrovanov.
Zdravé poklady
V lete žijú domáci prevažne z turizmu, no a keď sa ich opýtate, čo robia v zime, rozhodia rukami do vzduchu a povedia iba: „Robiť.“ Tým gestom myslia olivové háje. Thassos je nimi doslova posiaty. Začiatkom novembra sa začína na ostrove „olivová žatva“. Celé rodiny sa zapájajú do zberu a spracovania olív. Ten, kto by chcel také niečo zažiť naživo, musí prísť práve v tomto období. A tí, ktorým stačí vidieť, kde sa vyrába jeden z najkvalitnejších olivových olejov, nájdu v dedinke Potamia tradičný rodinný podnik s múzeom a pôvodným lisovacím strojom. Vo svete sa preslávil nielen olivový olej, ale aj thassoské víno a med. V mede je nakladané všetko možné a návštevníci si ho odnášajú domov ako suvenír. V letných mesiacoch žijú ostrovania pre nás, v zime pre rodinu a zaslúžený odpočinok si vychutnávajú na jar. Deň začínajú lyžičkou medu, lyžičkou olivového oleja a pohárikom metaxy alebo hroznovice. Azda najväčším pokladom ostrova je však pramenitá voda. Pijú ju priamo z vodovodného kohútika a to, čo sa predáva v plastikových fľašiach, kupujú akurát turisti. „Voda je to najlepšie, najkvalitnejšie a najzdravšie, čo na Thassose máme,“ hovoria a zadarmo vám ju servírujú ku káve takmer v každej taverne.
Ostrov všetkého
Za klenotmi ostrova sa vydávame na prenajatom aute. Cestovať po ňom však možno viacerými spôsobmi. Autobusom, na požičanej motorke, na skútri alebo bugine. Je stvorený aj pre cyklistov. Tí prichádzajú hlavne v máji a septembri, keď na kľukatých cestách nie je veľa vozidiel a aktívnemu odpočinku praje aj miernejšia klíma. Počasie však vo všeobecnosti sľubuje od mája do konca septembra slnečné dni a málo zrážok. Ostrov sa rozprestiera na ploche 380 km2 a okruh okolo neho meria 108 km. Na ostrove žije necelých štrnásťtisíc obyvateľov. Tento počet so stúpajúcou teplotou a s prichádzajúcimi davmi turistov, samozrejme, nápadne stúpa. Patríme medzi tých, ktorí objavujú skvosty Thassosu mimo hlavnej sezóny. Jeden z nich, antický prístav, nachádzame v Aliki. Malá zátoka s ešte menšou plážou a bezpečným prístupom do mora ukrýva na jednom zo svojich ramien historické pozostatky starovekej kultúry. Od mramorových zvyškov svätyne Dioskúrov a ruín dvoch byzantských bazilík sa presúvame k troskám lomu, kde kedysi ťažili mramor. Keby ťažbu neprerušili, výbežok by sa stratil v mori. Na jeho troskách sa cítime ako Robinson. Nikde nikoho, len čarovný pohľad na šíre more a závan čistého vzduchu.Pár kilometrov ďalej vchádzame do ženského Kláštora Archanjela Michaela. Vyrástol na strmých skalných útesoch a vstúpiť do neho môžete len dôstojne odetí. Pri bráne rozdáva preto starší pán oblečenie, ktoré zakryje odhalené časti tela. Boží chrám pripomína architektúrou mníšsky štát Athos na polostrove Chalkida. Práve odtiaľ priniesol sv. Michal časť klinca z pravej ruky ukrižovaného Ježiša Krista a ako relikviu ju možno vidieť práve na tomto mieste. V Potose na juhu ostrova ochutnávame rybie špeciality pri západe slnka. Rušný nočný život, ulice zapratané obchodíkmi s oblečením, šperkmi či suvenírmi nájdete aj v Limenarii. Tam to žije vo svetle reflektorov a barovej hudby. Adrenalín formou paraglidingu a windsurfingu možno zažiť v Astrise a luxus v podobe kvalitných služieb a hotelov nájde človek v prístavnom meste Prinos.
Smer vnútrozemie
V horskej dedinke Rachoni nás vítajú figami naloženými v sirupe. dedinka je obkolesená olivovými hájmi, ktoré sa po celom ostrove striedajú s údoliami porastenými borovicami a viničom. Zo západného pobrežia sa dostávame hlboko do vnútrozemia. V mestečku Theológos na nás opäť útočia dôkazy histórie – úzke vydláždené uličky, staré kamenné domy, tradičné reštaurácie, skromní domáci a fascinujúci pohľad na okolité kopce. Na jednom z nich sa týči impozantná skala pripomínajúca hlavu faraóna. Na ďalšom sa zase vo výške 492 m nad morom krčí obec Kastro, kde sa v čase pirátskych invázií usadili domáci a vybudovali pevnosť, aby sa ukryli pred rabovaním a nebezpečenstvom. Zostala z nej len zrúcanina, ale dedinka stále nesie fazónu kamenných obydlí. Ostrov nás oslovil už na prvý pohľad. S pribúdajúcimi dotykmi sme nadobudli pocit bezpečia a po niekoľkých dňoch sa na ostrove cítime ako doma. Nielen kvôli prírodným krásam, romantickým zátišiam, možnostiam aktívneho odpočinku, ale hlavne vďaka domorodcom. Sú skromní, milí, pohostinní, ale najmä hrdí na svoje rodisko – na ostrov s dušou z mramoru a telom farby smaragdu...