Zrak je jeden z nenahraditeľných ľudských zmyslov, ktoré pre svoj život potrebujeme. Bez zraku je náš život omnoho chudobnejší... O dôležitosti zraku, očných chorobách a prevencii sme sa porozprávali s odborníkom – oftalmológom Radovanom Piovarčim.
Čo môže pacient urobiť pre to, aby bol jeho zrak dobrý?
Zrak by si mal každý z nás chrániť doslova ako oko v hlave, nakoľko je zdrojom 80 – 90 % všetkých informácií, ktoré prijímame z nášho okolia. Väčšina ľudí má o zraku a o očiach relatívne skreslenú a zjednodušenú predstavu. A to, že za zhoršením videnia sú len slabé okuliare, a teda na zhoršenie videnia sú silnejšie okuliare ten jediný liek. Bohužiaľ, nie je to celkom tak. Do komplexu starostlivosti o zrak patrí aj prísun dostatku vitamínov, nenasýtených mastných kyselín a tzv. očných pigmentov – karotenoidov, ktoré sa nachádzajú napr. v koreňovej a v listovej zelenine. Dôležitý je aj vplyv prostredia, a to najmä pracovného, kde trávime najviac času a kde sú oči najviac zaťažované (dostatočné osvetlenie pracovnej plochy, vzdialenosť od očí atď.). Ak pociťujeme relatívne náhle alebo aj postupné trvalé zhoršovanie videnia jedným alebo oboma očami, malo by to byť signálom na návštevu odbornej očnej ambulancie. Tu je možnosť vyšetrenia zrakovej ostrosti a vylúčenia iných príčin zhoršenia videnia pomocou komplexného oftalmologického vyšetrenia. Relatívne často sa nám objavujú prípady zanedbania zo strany pacienta s odôvodnením, že to prejde samo. Pri viacerých očných diagnózach je však prevencia a zachytenie ochorenia v skorom štádiu s následnou cielenou terapiou jedinou možnosťou, ako uchovať dobrý zrak čo najdlhšie a zabrániť vzniku vážnych komplikácií.
Ktoré činnosti nášmu zraku škodia?
Môže ísť len o funkčné zmeny, napr. zníženie celkovej výkonnosti z dôvodu únavy očí, bolesti hlavy, rezanie, začervenanie a slzenie očí alebo tlak za očami, a to pri práci náročnej na pozornosť a sústredenie (počítač, mikroskop). Tieto problémy sa dajú relatívne uspokojivo odstrániť pri dodržiavaní zásad hygieny práce. Sú však aj činnosti, ktoré vyvolajú organické zmeny. Sem môžeme zaradiť vplyv žiarení (infračerveného, UV žiarenia, RTG žiarenia, elektromagnetického žiarenia), dráždenie očí pri práci s rôznymi chemikáliami a prchavými látkami, ale aj alergény z nášho okolia. Samostatnú skupinu tvoria pracovné úrazy, úrazy pri športe a iných aktivitách (dielňa, záhrada) bez dostatočných ochranných pomôcok.
Akú rolu pri očných chorobách zohráva dedičnosť?
Vplyv dedičnosti má pri očných ochoreniach rôzne zastúpenie. Pri niektorých sa prejaví s 50 – 100 % pravdepodobnosťou (krátkozrakosť, dystrofie rohovky, celkové metabolické ochorenia s očnými komplikáciami, glaukóm). Pri iných, tzv. multifaktoriálne podmienených ochoreniach, hrá dedičnosť len čiastkovú úlohu, je jedným z rizikových faktorov a samotné ochorenie vznikne až v kombinácii viacerých pôsobiacich faktorov vonkajšieho prostredia (vystavenie slnečnému žiareniu, toxické faktory prostredia) a vnútorných vplyvov (vek, pohlavie, oslabenie imunity). Sem môžeme zaradiť niektoré nádory spojovky a cievovky oka, vekom podmienenú degeneráciu makuly, neinfekčné zápaly oka a pod.
Aké sú najčastejšie očné choroby?
Ak za chorobu považujeme krátkozrakosť, ďalekozrakosť a stareckú ďalekozrakosť (ako prirodzený prejav starnutia), potom sú tieto diagnózy najčastejšie. Nasledujú povrchové zápaly oka (spojovky a rohovky), alergické reakcie, glaukóm (zelený zákal), s vekom súvisí katarakta (sivý zákal) a vekom podmienená degenerácia makuly. Nemali by sme zabudnúť ani na prejavy civilizačných ochorení – vysoký krvný tlak, skleróza ciev, cukrovka a ich očné komplikácie, ktorých počet neustále rastie. Relatívne časté sú aj zápaly hlbších štruktúr oka – dúhovky, sietnice, zrakového nervu, ktoré však vo väčšine prípadov súvisia s iným celkovým autoimunitným ochorením pacienta.
Pri ktorých očných chorobách je nutná operácia?
Najčastejším operačným výkonom v oftalmológii je operácia katarakty (sivý zákal). Doteraz nebola objavená žiadna alternatíva liečby tohto ochorenia. Niektoré formy glaukómu a glaukóm, ktorý nie je možné dostatočne liečiť konzervatívne (kvapky), si vyžadujú takisto operačné riešenie. Rozsiahlu skupinu s potrebou urgentného operačného riešenia predstavuje poškodenie sietnice jej roztrhnutím a následným odlúčením od podkladu, krvácanie do oka z rôznych príčin, napr. ako následok cukrovkových zmien v oku. Ďalším dôvodom operácie oka je strabizmus (škuľavosť), choroby rohovky, pri ktorých dochádza k jej zákalu alebo stenčeniu s hroziacim prasknutím rohovky (keratokonus), operácie pri poruchách funkcie slzných ciest a pri nádoroch oka. V súčasnosti je vďaka výskumu a rozvoju nových operačných techník možné operovať aj stavy, ktoré boli ešte pred 10 – 20 rokmi neriešiteľné a ich neodvratným následkom bola čiastočná alebo úplná slepota. Rozsiahlu skupinu operácií tvoria operácie úrazov oka.
Kedy a v akých prípadoch dochádza k úplnej strate zraku?
Hodnotenie straty zraku si vyžaduje bližšiu špecifikáciu, keďže rozoznávame centrálnu zrakovú ostrosť, teda ostré videnie miesta, ktoré práve sledujeme pohľadom, a periférne videnie, čiže zorné pole. Podľa toho aj jednotlivé ochorenia postihujú jednu, druhú alebo obe zložky videnia od mierneho zhoršenia až po úplnú stratu oka ako zmyslového orgánu. Úplná strata zraku vzniká ako následok ťažkého zápalu rohovky alebo vnútroočných štruktúr oka, ako konečné štádium neliečeného glaukómu, katarakty, pri pokročilých cukrovkových zmenách na očnom pozadí, po odlúčení sietnice, pri poškodení cievnej siete oka na podklade vysokého tlaku a sklerózy ciev, pri degenerácii sietnice, pri nádoroch oka. Príčinou úplnej straty zraku môžu byť úrazy oka či už pracovné, alebo pri rôznych športových aktivitách.
Ako hodnotíte z hľadiska odborníka opatrenia, ktoré sú v Slovenskej republike venované slepcom?
Myslím, že aj na Slovensko postupne preniká z vyspelej Európy snaha spoločnosti o čo najširšie zaradenie hendikepovaných ľudí do každodenného života s umožnením aspoň relatívnej samostatnosti a sebestačnosti. Či ide o špeciálne školy, chránené pracovné dielne alebo označenie peňazí, tovaru v obchodoch, liekov, tlačív, literatúry v Brailovom písme, zvukovú signalizáciu v doprave, zvukovú signalizáciu predmetov dennej potreby atď. Napriek tomu máme ešte obrovské rezervy, a preto vo väčšine prípadov je postihnutý človek absolútne odkázaný na pomoc blízkych alebo ústavnú starostlivosť. Pomocnú ruku postihnutým podáva Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, ktorá sprostredkúva aj informácie o optických a technických pomôckach.
Ako vidíte budúcnosť z hľadiska očného lekára. Bude očných chorôb pribúdať alebo nám výskum prinesie aj nové operačné objavy?
Nemám obavy, že by oční lekári v najbližšom období prišli o prácu z dôvodu nedostatku pacientov alebo ich náhleho vyliečenia. Samozrejme by som to všetkým mojim pacientom úprimne prial. V oftalmológii existuje viacero nedoriešených problémov a nezodpovedaných otázok, aj keď som už spomenul, že čo nebolo ešte prednedávnom možné, je už dnes štandardom. Nové operačné a liečebné postupy, genetický výskum a rozvoj nanotechnológií predstavujú ďalšie možnosti účinnejšieho, rýchlejšieho liečenia.