Ochorenie zraku – vekom podmienená degenerácia makuly – predstavuje veľký problém súčasnosti, pretože je to hlavná príčina straty zraku u ľudí nad 50 rokov. Má narastajúcu tendenciu a na svete je ním postihnutých asi 150 miliónov ľudí.Akékoľvek poškodenie zraku predstavuje zníženú kvalitu života. Praktická slepota, ku ktorej vedie vekom podmienená degenerácia makuly, znamená pre postihnutého človeka stratu nezávislosti.O tomto ochorení, o prevencii a o možnostiach liečby sme sa porozprávali s oftlalmológom MUDr. Radovanom Piovarčim.
V čom spočíva ochorenie vekom podmienená degenerácia makuly a aké sú jeho prvé príznaky?
Vekom podmienená degenerácia makuly – VPDM – je ochorenie, ktoré za posledné desaťročia začína ako civilizačné ochorenie zasahovať do života stále väčšieho počtu ľudí, a to najmä po 60. roku života. Ide o ochorenie oka, presnejšie povedané sietnice, a to jej najdôležitejšej oblasti – makuly (žltej škvrny). V makule dochádza k poškodeniu Bruchovej membrány a k degenerácii pigmentu, ktorý je zodpovedný za výživu a správny metabolizmus svetlocitlivých buniek. Tie potom nemôžu prenášať elektrický vzruch z oka do mozgu. Keďže makula je centrálne miesto sietnice, do ktorého dopadá až 90 % svetla vstupujúceho do oka, zohráva rozhodujúcu úlohu v zabezpečení centrálnej zrakovej ostrosti, teda schopnosti vidieť obraz, na ktorý sa priamo pozeráme ostro a jasne. Pri VPDM dochádza k poškodeniu makuly vo viacerých formách, v rôznom rozsahu a intenzite. Kým v začiatočných štádiách je ochorenie bezpríznakové a jeho prítomnosť zistí len očný lekár vyšetrením očného pozadia, postupne sa môžu objaviť deformácie tvaru sledovaného obrazu, sýtosti farieb a jasu. V neskorších fázach ochorenia dochádza k čiastočnému alebo úplnému výpadku sledovaného obrazu s vnemom trvale prítomnej sivastej až čiernej škvrny pred okom vždy prítomnej na mieste, ktoré sledujeme. Vnímanie periférie však zostáva zachované.
Aké obmedzenia pre pacienta táto choroba predstavuje?
V pokročilom štádiu pri postihnutí oboch očí je to úplná neschopnosť samostatnosti. Pacient stratí schopnosť vidieť obraz v diaľke, ale najmä pri práci na blízko a pri čítaní, písaní, a preto je odkázaný na pomoc druhej osoby pri väčšine každodenných prác. Dokáže sa však orientovať v jemu známom priestore.
Súvisí táto choroba s pribúdajúcim vekom? Čo naznačili výsledky kampane Dni zdravého zraku na Slovensku?
Pri VPDM existuje priama súvislosť s vekom, a to na podklade hromadenia sa metabolitov v jednotlivých vrstvách sietnice a takisto sumácie škodlivého pôsobenia svetla za vzniku voľných radikálov a tzv. oxidačného stresu. Po dosiahnutí 60. – 65. roku života sa pravdepodobnosť objavenia prvých príznakov ochorenia zvyšuje, ale aj v súhre s ostatnými rizikovými faktormi, keďže ide o multifaktoriálne ochorenie. Tento fakt potvrdili aj výsledky nášho skríningového vyšetrenia, keď percento zistených prípadov stúpalo po 65. roku života.
Ktoré ďalšie faktory zvyšujú riziko vzniku a vývoja VPDM?
Sú to kardiovaskulárne ochorenia, poruchy metabolizmu tukov a cholesterolu, pigmentácia kože (modrá farba očí), ženské pohlavie, rodinný výskyt, pričom genetickú predispozíciu môže podporiť aj vystavovanie sa rizikovým faktorom prostredia a životným štýlom, ako je fajčenie, ktoré je rizikovým faktorom aj iných civilizačných ochorení, pretože znižuje hladinu antioxidantov v krvi.
Existuje viac foriem tohto ochorenia?
Podľa diagnostických znakov v oblasti makuly a jej okolia rozoznávame dve formy VPDM:
1. suchá (atrofická), pri ktorej dochádza k hromadeniu metabolitov – vzniku drúz – a k odumieraniu pigmentových buniek sietnice a ostatných štruktúr;
2. vlhká (exsudatívna), ktorá je spojená s prerastaním patologických ciev do sietnice, sprevádzaná opuchom sietnice a krvácaním.
Obe tieto formy sa môžu vzájomne prelínať a suchá forma môže plynule prejsť do zmiešanej formy.
Musí pacient prehodnotiť svoj životný štýl? Aké sú jeho šance na vyliečenie?
VPDM vo všetkých formách je v súčasnosti nevyliečiteľné ochorenie, ktorého vývoj sa však adekvátnym prístupom pacienta po správnej diagnostike a liečbe očným lekárom podarí zastaviť alebo aspoň spomaliť. To je možné dosiahnuť zo strany pacienta len príjmom dostatočného množstva látok v potrave, ktoré si telo nedokáže samo syntetizovať, ale ktoré hrajú rozhodujúcu úlohu v ochrane makuly pred oxidačným stresom svetla a pred ostatnými rizikovými faktormi. Medzi tieto látky patrí predovšetkým luteín a zeaxantín – karotenoidy, ktoré absorbujú krátkovlnné modré svetlo. Nachádzajú sa najmä v listovej zelenine. Okrem nich sú to antioxidanty (vitamíny C, E) a stopové prvky (selén, zinok, meď), dôležité sú aj tzv. nenasýtené omega-3 mastné kyseliny získané najmä z morských rýb.
Ktoré preventívne opatrenia by mal urobiť každý jeden z nás, aby sa podobným ťažkostiam vyhol?
V prvom rade je to zdravý životný štýl spojený s dostatkom pohybu, schopnosťou aktívneho odbúravania stresu ako jedného z rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení, dostatočný príjem uvedených stopových prvkov v strave, skončiť s fajčením a v neposlednom rade pravidelná kontrola u očného lekára s vyšetrením očného pozadia raz za 12 až 18 mesiacov, najmä po dosiahnutí kritického veku.
Rozhovor pripravila Martina Galátová