Kávovník je nízkorastúci ker alebo strom. Jeho zrelé, červené plody sú bobule, ktoré sa oberajú ručne alebo strojom. Sušia ich na slnku počas niekoľkých týždňov, kým vonkajšie obaly uschnú, roztrhnú sa a uvolnia sa z nich všeobecne známe kávové zrnká. Tieto kávové zrnká sa volajú zelená káva. Kým sa zelená káva dostane do šálky vo forme nápoja, prechádza procesom praženia. Zelenú kávu pražia niekoľko minút pri vysokej teplote. Vďaka praženiu získa káva lahodnú chuť a vôňu.
Blahodarný účinok na zdravie
Na druhej strane praženie je zodpovedné za to, že v zrnkách kávy sa zničí niekoľko aktívnych zložiek, ktoré majú na naše zdravie blahodarný účinok a v zelenej káve sú ešte prítomné. Medzi takéto aktívne zložky patria aj chlorogénové kyseliny. Chlorogénové kyseliny sú také organické kyseliny, ktoré sú v menších množstvách prítomné aj v bežne konzumovaných druhoch ovocia, napríklad v 200 g čerešní je ich 94 – 520 mg, v 200 g sliviek 136 – 1100 mg. Chlorogénové kyseliny tvoria 5,5 – 8,0 % sušiny zelenej kávy Arabica a až 7,0 – 10,0 % sušiny Robusta. Pri pražení sa zničí až 70 % tohto množstva. O pozitívnych účinkoch chlorogénových kyselín na ľudský organizmus sa v ostatnom desaťročí publikovalo niekoľko desiatok štúdií a odborných článkov.
Viac sa dočítate v čísle júl - august časopisu Liek, ktorý je už v predaji.