Výskyt alergií, ktoré začínajú byť čoraz väčším strašiakom pre ľudí, sa z roka na rok zvyšuje. To, že ide o závažné ochorenie, potvrdzujú aj rokovania Európskeho parlamentu o alergiách popri iných vážnych chorobách. V novembri minulého roku hlasoval Európsky parlament o 7. rámcovom programe výskumu s rozpočtom viac než 54 miliárd eur, ktorý špecifikuje oblasti výskumu v rámci EÚ a jeho ciele od roku 2007 do roku 2013.
Pôvodný návrh Európskej komisie sa špecificky nezmieňoval o respiračných chorobách. Medzinárodná skupina primárnej starostlivosti o respiračný trakt (IPCRG) a Európ ska federácia asociácií pacientov s alergiami a ochoreniami dýchacích ciest (EFA) sú preto veľmi potešené tým, že „respiračné ochorenia vrátane tých, ktoré sú spôsobené alergiami“, sú na zozname priorít a že alergie spôsobené potravinami sú zahrnuté do témy týkajúcej sa bezpečnosti potravín tak, ako o to žiadali. Susanna Palkonen z EFA vysvet - ľuje: „Týmto hlasovaním EÚ uznáva, že alergické a respiračné ochorenia, rovnako aj zvyšujúce sa náklady pacientov a spoločnosti predstavujú narastajúci problém v oblasti zdravotnej starostlivosti, a to tak v oblasti medicínskej starostlivosti, ako aj podmienok práce a života.“ Len samotná astma predstavuje pre EÚ finančné bremeno, ktoré dosahuje sumu takmer 18 miliárd eur, a straty v produktivite v dôsledku slabého manažmentu astmy sa odhadujú na necelých 10 miliárd eur ročne.
Aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) deklarovala zmiernenie alergických ochorení ako celosvetovú prioritu. Alergiou trpí v súčasnosti každý tretí človek. Výskyt alergickej nádchy vzrástol počas posledných 25 rokov až sedemnásobne. Na Slovensku trpí alergiou jeden človek zo štyroch a alergické choroby sa začínajú čoraz častejšie v nižších vekových skupinách. Doc. MUDr. Mária Šustrová, PhD., zo Slovenskej zdravotníckej univerzity, oddelenia klinickej imunológie a imunotoxikológie, hovorí: „Výskyt alergií v posledných rokoch sa prudko zvyšuje. Kým v osemdesiatych rokoch sme hovorili o postihnutí 20 až 25 percent detskej populácie, dnes je to vyše 30 a toto číslo stále stúpa. Alergia okrem toho, že je to geneticky podmienené ochorenie – to znamená, že ho máme v génoch od našich rodičov –, je aj environmentálne podmienená. Teda zmena životného štýlu – viac upravovaných potravín, výfukových plynov, nevyvážená strava, stres... – to všetko môže byť vyvolávačom alergií a zhoršuje ich prejavy.“ Alergia je neprimeraná reakcia organizmu na látku, ktorá mu je cudzia. Táto látka – alergén – vyvoláva nadmernú tvorbu špeciálnych protilátok a následné zápalové reakcie. Alergénmi sú napríklad roztoče, peľ, potraviny, epitélie zvierat a iné. Alergické reakcie sa môžu prejavovať rôzne – nádchou, ekzémom, žihľavkou. Na výskyte alergií sa môžu podieľať aj niektoré infekčné choroby, najmä vírusového pôvodu.
Alergia sa diagnostikuje v prvom rade pomocou anamnézy, teda otázok odborníka a odpovedí pacienta. „Je veľmi dôležité urobiť presnú anamnézu. Rodičia alebo samotní pacienti si niekedy nespomenú na to, čo bolo. Preto ak mám možnosť, tak ich prosím, aby si to dopredu pripravili, keďže u lekára si nemusia na všetko spomenúť. Ide o to, čo jedli, kedy sa im stav zhoršil, akékoľvek súvislosti,“ pripomína doc. MUDr. Šustrová. Pri potravinovej alergii, ak rodičia nevedia určiť, ktoré zložky potravín spôsobili problémy, možno použiť tzv. eliminačnú diétu. Dobrým postupom napríklad u detí po 6. mesiaci, je začať podávať jeden druh zeleniny dlhšie a pozorovať reakciu. Potom postupne pridávať ďalšie druhy. Takisto je to možné u dospelých. Najlepšie je vysadiť všetko a začať napríklad s ryžou, ktorá býva často – aj keď nie vždy – neutrálnou potravinou a postupne pridávať ostatné. V nadväznosti na anamnézu sú dôležitým diagnostickým postupom kožné testy. Alergiu na inhalačné alergény zväčša zisťujeme metódou prick testov (vnášanie extraktov určitých alergénov na kožu predlaktia). Ak je pacient citlivý na niektorý z tých - to alergénov, objaví sa miestna reakcia, sčervenanie až zdurenie. K ďalším potrebným vyšetreniam alergikov patrí stanovenie špecifických protilátok v krvi (tzv. alergén – špecifické IgE) a iné metódy laboratórneho dôkazu alergie. Na diagnostiku astmy – bronchiálnej obštrukcie – je potrebné okrem základného fyzikálneho vyšetrenia (zachytenie základných posluchových fenoménov fonendoskopom, ako sú piskoty, vrzoty na pľúcach) funkčné vyšetrenie pľúc s meraním FEV. V prvom rade je to spirometrické vyšetrenie, ak nestačí, tak ďalšie potrebné testy (bronchokonstrikčný či bronchodilatačný test). Tak ako existuje množstvo druhov alergií, existuje aj viacero možností liečby. Veľmi dôležité je, samozrejme, obmedziť kontakt s alergénom, nie vždy je to však možné. „Možnosti liečby alergií sú rôzne, záleží na tom, ktorý systém je postihnutý. Iný terapeutický prístup je pri alergiách postihujúcich kožu, iný pri alergiách s prejavmi zažívacieho či dýchacieho traktu alebo pri prejavoch – kombinácii viacerých orgánov,“ hovorí doc. MUDr. Šustrová.
Niekoľko naj:
Najznámejším alergickým ochorením je astma. Najčastejším ochorením je peľová sezónna nádcha. Najúpornejšia je chronická žihľavka. Najzávažnejšia alergická reakcia je anafylaktický šok, pri ktorom dochádza až k ohrozeniu životných funkcií.
