Diagnostika ochorenia spočíva v starostlivo odobranej anamnéze, fyzikálnom a laboratórnom vyšetrení, funkčnom vyšetrení pľúc vrátane dôkazu hyperreaktivity dýchacích ciest (rozšírenie priedušiek, a tým zlepšenie určitých parametrov vo funkčnom vyšetrení pľúc po podaní inhalačného lieku, ktorý rozširuje priedušky, alebo naopak ich zúženie po inhalácii provokačnej látky).
Deti mladšie ako 5 rokov
Diagnostika ochorenia v tejto vekovej skupine je založená na posúdení klinických ťažkostí dieťaťa, a to najčastejšie sprostredkovane od rodičov a na základe odborného fyzikálneho vyšetrenia, keď lekár počuje piskoty nad pľúcami. V tejto vekovej skupine však musí lekár pátrať aj po iných príčinách pískania na prieduškách, a to najmä po vírusových ochoreniach (respiračný syncyciálny vírus je najčastejšou príčinou pískania u detí tejto vekovej skupiny). Pre astmu u detí mladších ako 5 rokov sú typické tieto príznaky: časté epizódy pískania (viac než raz mesačne), kašeľ indukovaný fyzickou aktivitou alebo pískanie, nočný kašeľ v čase, keď dieťa nemá známky vírusového ochorenia, chýbanie sezónnej variácie pískania a už uvedené príznaky, ktoré pretrvávajú po dosiahnutí troch rokov veku dieťaťa.
Deti staršie ako 5 rokov, mladiství a dospelí
Diagnostika ochorenia spočíva v starostlivo odobranej anamnéze, fyzikálnom a laboratórnom vyšetrení, funkčnom vyšetrení pľúc vrátane dôkazu hyperreaktivity dýchacích ciest (rozšírenie priedušiek, a tým zlepšenie určitých parametrov vo funkčnom vyšetrení pľúc po podaní inhalačného lieku, ktorý rozširuje priedušky, alebo naopak ich zúženie po inhalácii provokačnej látky).
Liečba prieduškovej astmy u dospelých
Lieky užívané v liečbe astmy môžeme rozdeliť do dvoch veľkých skupín, a to tzv. uvoľňovačov a kontrolórov. Uvoľňovače sú lieky, ktoré rozširujú priedušky, a kontrolóry sú lieky, ktoré potláčajú chronický zápal priedušiek. Uvoľňovače je možné užívať podľa potreby v prípade zhoršenia stavu. Kontrolóry treba užívať pravidelne. Uprednostňuje sa inhalačný spôsob podania lieku, ktorý je najvýhodnejší, pretože liek pôsobí priamo v mieste choroby a takýto liek sa málo vstrebáva do krvného obehu, a preto má aj menej nežiaducich celkových účinkov na organizmus. Okrem inhalačnej formy je možné niektoré lieky podávať aj vo forme tabliet alebo injekcií.
Ktoré lieky sú kontrolórmi astmy?
Medzi kontrolórov astmy patria: glukokortikoidy, antileukotriény, dlhodobo pôsobiace β2 agonisty, teofylíny, anti- IgE protilátky.
Inhalačné glukokortikoidy
Predstavujú v súčasnosti najúčinnejší spôsob liečby chronického zápalu priedušiek pri astme. Sú to hormonálne lieky. Redukujú výskyt príznakov astmy, zlepšujú tým kvalitu života, zlepšujú funkciu pľúc, znižujú hyperaktívnu odpoveď priedušiek na alergény, redukujú počet a závažnosť akútneho záchvatu astmy, a tým redukujú aj úmrtnosť na toto ochorenie.
Vedľajšie účinky inhalačných glukokortikoidov
Celkové nežiaduce účinky týchto liekov sú u dospelých zanedbateľné, ak ich užívajú v dávke 400 μg denne alebo nižšej. Pri dlhodobom užívaní vyšších dávok môžu tieto lieky spôsobovať plesňovú infekciu v ústnej dutine, poruchy funkcie hlasiviek, dráždivý kašeľ, častejšiu tvorbu modrín, potláčať funkciu nadobličiek, vyvolať alebo zhoršiť osteoporózu (rednutie kostí), kataraktu (sivý zákal oka), glaukóm (zvýšený vnútroočný tlak).
Antileukotriény
Majú malý a variabilný vplyv na rozšírenie priedušiek, potláčajú príznaky astmy, zlepšujú funkciu pľúc, redukujú zápal priedušiek a znižujú výskyt akútneho zhoršenia choroby. Sú vhodné v liečbe astmy u pacientov s precitlivenosťou na aspirín a pri astme vyprovokovanej fyzickou námahou. Ich liečebný efekt je však slabší ako účinok inhalačných glukokortikoidov a takisto slabší ako efekt dlhodobo pôsobiacich β2 agonistov. Často sa podávajú v kombinácii s inhalačnými kortikoidmi, kde je cieľom znížiť dávku inhalačných kortikoidov na minimum a zároveň dosiahnuť dobrú kontrolu ochorenia. Užívajú sa vo forme tabliet.
Nežiaduce účinky antileukotriénov
Zhoršenie funkcie pečene, vzácne aj možnosť demaskovať alebo vyvolať systémovú vaskulitídu (Churgov-Straussov syndróm – zápal steny ciev vo viacerých orgánoch).
Dlhodobo pôsobiace inhalačné β2 agonisty
Sú to inhalačné lieky, ktoré rozširujú priedušky a ich účinok trvá 12 hodín, preto sa inhalujú 2-krát denne. Nemajú protizápalové účinky a nemajú sa pri astme nikdy podávať samostatne bez inhalačných glukokortikoidov. V tejto kombinácii tieto lieky pomáhajú znižovať výskyt denných a nočných príznakov astmy, zlepšujú funkciu pľúc, redukujú počet exacerbácií ochorenia a umožňujú znížiť dávku glukokortikoidov na najnižšiu ešte účinnú dávku. V súčasnosti sú dostupné inhalátory, ktoré obsahujú obidva lieky v jednej dávke.
Nežiaduce účinky
Ich dlhodobé užívanie môže viesť k relatívnej odolnosti receptorov, cez ktoré pôsobia v prieduškách. Pri ich samostatnom užívaní bol zistený vyšší výskyt úmrtia na astmu. Preto by sa v tejto indikácii nemali nikdy užívať samy bez kombinácie s inhalačnými glukokortikoidmi. Medzi nežiaduce účinky patria: úzkosť, búšenie srdca, poruchy srdcového rytmu, tras tela, zníženie hladiny kália v krvi.
Teofylíny
Sú lieky, ktoré rozširujú priedušky a majú aj mierny protizápalový efekt. Podávajú sa väčšinou vo forme tabliet, teda cez ústa, a to u pacientov, ktorí netolerujú inhalačnú liečbu.
Nežiaduce účinky
Nechutenstvo, vracanie, bolesti hlavy, búšenie srdca, poruchy srdcového rytmu, bolesti brucha, hnačka, vzácne krvácanie sliznice žalúdka.
Liečba protilátkou proti imunogloubulínu E (IgE)
Je určená pre pacientov so zvýšenou hladinou IgE protilátok v krvi a s ťažkou astmou, ktorá je nedostatočne kontrolovaná užívaním vysokých dávok inhalačných glukokortikoidov.
Nežiaducim účinkom môže byť alergická kožná reakcia v mieste vpichu.
Podávanie celkových glukokortikoidov
Sú indikované v liečbe ťažkej, nekontrolovanej astmy a pri ťažkých astmatických záchvatoch. Podávajú sa najčastejšie formou tabliet, ale je možné ich podávať aj injekčne.
Nežiaduce účinky
Dlhodobá liečba vedie k vzniku osteoporózy, k zvýšenému krvnému tlaku, potláčaniu funkcie nadobličiek, obezite, cukrovke, katarakte, glaukómu, zvýšenému riziku infekcie, vzniku žalúdočných vredov, depresií, retencii tekutín v tele, tvorbe kožných strií, modrín a svalovej slabosti.
Uvoľňovače
Sú to lieky, ktoré vedú k rozšíreniu zúžených priedušiek, a tým k rýchlemu zlepšeniu dýchania. Opäť sa dáva prednosť inhalačnému spôsobu podania, ale niektoré z nich je možné podať aj vo forme tabliet alebo injekčne. Patria sem krátkodobo pôsobiace inhalačné β2 agonisty a anticholinergiká.
Krátkodobo pôsobiace β2 agonisty
Vedú k rýchlemu rozšíreniu zúžených priedušiek, a preto sa podávajú pri ast - matických záchvatoch. Užívajú sa teda len podľa potreby. U pacientov, ktorí trpia na astmu vyvolávanú námahou, sa majú užiť pred plánovanou fyzickou aktivitou.
Nežiaduce účinky
Najčastejšie je to tras tela, búšenie srdca, poruchy srdcového rytmu, bolesti hlavy, nepokoj.
Anticholinergiká
Účinkujú rovnako ako krátkodobo pôsobiace β2 agonisty, ich účinok je však slabší. Podávajú sa pacientom, ktorí netolerujú účinnejšie lieky.
Nežiaduce účinky
Suchosť v ústach a nechuť do jedla.
Liečba prieduškovej astmy u detí
Princíp liečby a spektrum podávaných liečiv sú totožné ako u dospelých. Výnimkou sú anticholinergiká, ktoré sa neodporúčajú u detí. Prednosť má opäť inhalačný spôsob podania liekov, aby sa minimalizovali nežiaduce účinky. Keďže malé deti neodkážu správne koordinovať dýchanie pri podávaní inhalačných liekov, odporúča sa ich inhalovanie pomocou nadstavca (tzv. spacera), teda valca určitého objemu. Pre menšie deti je tento valec vybavený aj maskou, ktorá prekrýva ústa a nos dieťaťa. Dávkovanie liekov sa upravuje podľa veku a váhy dieťaťa.
Liečivá podávané u detí
Kontrolóry: inhalačné glukokortikoidy, dlhodobo účinkujúce β2 agonisty, antileukotriény, teofylíny, celkovo podávané kortikoidy (ústami alebo injekčne), anti- IgE liečba.
Uvoľňovače: krátkodobo pôsobiace β2 agonisty s rýchlym nástupom účinku.
Kombinovaná liečba u detí
Najčastejšou kombináciou je opäť podávanie inhalačných glukokortikoidov s prídavkom alebo bez prídavku dlhodobo pôsobiaceho β2 agonistu + podávanie krátkodobo pôsobiaceho uvoľňovača užívaného len podľa potreby (v prípade zhoršenia stavu). Liečba sa dávkuje a kombinuje podľa závažnosti choroby.
Aká má byť dĺžka liečby prieduškovej astmy?
Priedušková astma je chronické ochorenie, a preto aj liečba má byť chronická, dlhodobá. Vzácne môže astma ustúpiť spontánne, a to najmä u detí mladších ako 5 rokov a počas puberty. Cieľom liečby je dosiahnuť kontrolu choroby pri užívaní čo najnižších dávok liečiv a ich najmenšieho počtu. Pri priaznivom priebehu ochorenia pacient zostáva len na minimálnej udržiavacej dávke inhalačného glukokortikoidu (nízka dávka len raz denne).
Ďalšie opatrenia v liečbe prieduškovej astmy
Dôležitou súčasťou liečby je okrem užívania predpísaných liekov aj vyhýbanie sa známym spúšťačom ochorenia (alergénom, nadmernej fyzickej aktivite, chladu a pod.). Priaznivo vplýva na ochorenie aj pobyt na čerstvom čistom vzduchu (napr. pobyt pri mori, v horách). Možné spúšťače záchvatu astmy u vnímavých jedincov: domáce zvieratá, cigaretový dym, dym z ohniska, prach a roztoče v posteli, prach pri zametaní, parfumy, alergény z rastlín, zlé počasie (búrky), chlad, nadmerná fyzická aktivita. Veľmi dôležitá je spolupráca pacienta a lekára, ktorej cieľom je dostať ochorenie pod kontrolu tak, aby čo najmenej obmedzovalo pacienta v jeho aktivitách a zároveň sa minimalizovali nežiaduce účinky liečby. Bez tejto spolupráce sa nedá dosiahnuť želaný efekt. Správne poučený a spolupracujúci pacient si dokáže do značnej miery sám monitorovať a liečiť svoje ochorenie.