Astma bronchiale patrí medzi najčastejšie chronické ochorenia, celosvetovo postihuje takmer 300 miliónov ľudí. Jej výskyt narastá najmä u detí a ide ruka v ruke s nárastom ďalších alergických ochorení, ako alergický ekzém a alergický zápal horných dýchacích ciest. Ročne na toto ochorenie umiera asi 250-tisíc ľudí.
Definícia ochorenia
Priedušková astma (bronchiálna ast - ma – astma bronchiale) je chronické zápalové ochorenie priedušiek. Toto zápalové ochorenie je spojené s nadmernou odpoveďou priedušiek na rôzne podnety, ktorá vedie k ich zúženiu, a tým k zhoršeniu dýchania, k pískaniu na prieduškách, pocitu ťažoby na hrudníku, ku kašľu. Tieto príznaky ochorenia sa často objavia v noci alebo skoro ráno, a pretože zúženie priedušiek nie je nezvratné, záchvaty ochorenia ustúpia buď spontánne, alebo po podaní protiastmatických liekov.
Výskyt ochorenia
Astma bronchiale patrí medzi najčastejšie chronické ochorenia, celosvetovo postihuje takmer 300 miliónov ľudí. Jej výskyt narastá najmä u detí a ide ruka v ruke s nárastom ďalších alergických ochorení, ako alergický ekzém a alergický zápal horných dýchacích ciest. Ročne na toto ochorenie umiera asi 250-tisíc ľudí. Prevalencia (výskyt astmy) sa v jednotlivých krajinách pohybuje od 1 % k 18 % v celkovej populácii. Astma častejšie vzniká u ľudí žijúcich v urbanizovaných, rozvinutých krajinách s takzvaným západným štýlom života. Je predpoklad, že do budúcnosti bude takýchto krajín pribúdať a s nimi počet ľudí trpiacich na toto ochorenie. Odborníci z WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) predpokladajú, že do roku 2025 pribudne ďalších 100 miliónov astmatikov.
Aké sú príčiny vzniku astmy?
V podstate sú dve, ktoré sa dopĺňajú. Jednou sú takzvané genetické alebo vrodené predpoklady a druhou je životné prostredie, teda jeho vplyv na organizmus. Pod genetickými vplyvmi si treba predstaviť vrodenú predispozíciu na vznik daného ochorenia. Environmentálny vplyv je daný predovšetkým podmienkami životného prostredia, v ktorom sa daný jedinec vyvíja. Sem patria aj prekonané infekcie v detskom veku (najmä vírusové), fajčenie matky počas tehotenstva a neskôr pasívne fajčenie dieťaťa v rodine fajčiarov, dĺžka dojčenia, užívanie niektorých liekov. Je známe, že u detí, ktoré boli dlhšie dojčené, je výskyt astmy nižší. Ďalším rizikovým faktorom vzniku astmy je dlhodobé vystavenie organizmu alergénom (látkam, ktoré u citlivého jedinca vedú k nadmernej reakcii organizmu, v prípade astmy k stiahnutiu – obštrukcii priedušiek) v našom vnútornom (v byte, rodinnom dome) a vonkajšom prostredí. Vo vnútornom prostredí ide najmä o roztoče, chlpaté zvieratá, šváby a plesne. Medzi vonkajšie alergény patria chemikálie v ovzduší, ako ozón, oxidy dusíka, CO2, SO2, formaldehyd. Spúšťačom astmy môžu byť aj škodliviny v pracovnom prostredí, pričom ochorenie môže pretrvávať aj niekoľko rokov po skončení pracovného pomeru na danom pracovisku. Takisto niektoré jedlá môžu provokovať citlivého jedinca k vzplanutiu ochorenia, rovnako ako niektoré lieky (napríklad aspirín a lieky podobného zloženia užívané proti bolesti alebo zvýšenej teplote, tzv. nesteroidné antireumatiká). Astma sa častejšie vyskytuje u ľudí s nadváhou a u ľudí vystavených dlhodobému emočnému stresu. Alergický zápal horných dýchacích ciest (nosa s tvorbou nosových polypov, prínosových dutín) je často spojený aj s výskytom astmy. Príčinou exacerbácie (nového prepuknutia chorobného procesu) ochorenia môže byť aj návrat kyseliny zo žalúdka do pažeráka (gastroezofagálny reflux). Pomerne veľa žien udáva zhoršenie astmy počas menštruácie alebo tesne pred ňou. Aj počas tehotenstva sa môžu príznaky astmy vystupňovať. Na vznik ochorenia teda vplýva veľa faktorov, ktoré sa navzájom prelínajú.
Príznaky ochorenia
Pre astmu sú typické epizódy zhoršenia dýchania spojené s pískaním na prieduškách, kašľom a pocitom ťažoby na hrudníku. Tieto ataky ochorenia sa striedajú s obdobím relatívne bezpríznakovým. Spúšťačom ochorenia môže byť infekcia alebo uvedené alergény vo vnútornom alebo vonkajšom prostredí. Môže byť aj sezóny výskyt ochorenia v čase kvitnutia rastlín. Práve typický variabilný priebeh ochorenia, sezónny výskyt a pozitívna rodinná anamnéza alergických ochorení je nápomocná v diagnostike ochorenia.
Diagnostika ochorenia
Stanovenie diagnózy astmy je založené na podrobnej anamnéze a prítomnosti typických príznakov ochorenia. Z vyšetrení je nápomocné predovšetkým funkčné vyšetrenie pľúc, ktoré je možné zrealizovať u dospelých a detí starších ako 5 rokov. Slúži nám na zistenie reverzibility obštrukcie priedušiek a určenia stupňa závažnosti ochorenia. U pacientov, ktorí majú normálne funkčné vyšetrenie pľúc, je možné v rámci diagnostiky urobiť takzvaný bronchokonstrikčný test, pri ktorom pacient najprv inhaluje provokačnú látku a následne absolvuje spirometrické vyšetrenie pľúc. Tým sa dá preukázať patologická hyperreaktivita (zvýšená odpoveď – zúženie priedušiek, ktoré sa odrazí vo funkčnom vyšetrení pľúc) dýchacích ciest, ktorá je typická pre astmu bronchiale. Ďalšími nápomocnými vyšetreniami sú kožné alergiologické testy, stanovenie hladiny špecifických IgE (imunoglobulín E) protilátok v krvi na jednotlivé alergény, stanovenie hladiny NO (oxid dusnatý) vo vydýchnutom vzduchu.