Astma je dlhodobé zápalové ochorenie, ktoré postihuje dýchacie cesty – malé trubice, ktoré privádzajú a odvádzajú vzduch z pľúc a do pľúc. Na jej liečenie sú k dispozícii len dva druhy liekov: spreje na rozšírenie pľúcnych alveol a lieky na znižovanie alebo prevenciu zápalov, prípadne ich vzájomná kombinácia.
Čo treba vedieť
Astma nie je len občasné ochorenie. Je to permanentný zápal v prieduškách, ktorý do určitej intenzity chorý vôbec necíti. Až do 80 percent astmatikov trpí zároveň alergickou nádchou. Bronchiálna astma a alergie nie sú ochorením jedného orgánu. Astma sa vyskytuje v dolnej časti, teda v prieduškách v pľúcach, zatiaľ čo alergická nádcha je ochorenie hornej časti dýchacích orgánov, konkrétne nosovej dutiny, nosohltanu a prínosových dutín. Jednoducho povedané, astma aj alergická nádcha sú ochorenia, ku ktorým dochádza v odlišných častiach jedného dýchacieho ústrojenstva, ale niektorí ich považujú za prejavy jedného ochorenia dýchacích ciest. Preto neprekvapuje, že neliečená alergická nádcha môže výrazne zhoršiť príznaky astmy a že môže byť takisto rizikovým faktorom pri vzniku astmy. Alergia a astma sa teda navzájom veľmi ovplyvňujú. Alergická nádcha je rizikovým faktorom pre vznik astmy a u tretiny alergikov sa do astmy aj rozvinie.
Len nepodceňovať!
Priedušky sa časom zužujú a tieto zmeny sú potom už nezvratné, nepomôže ani liečba. Astmu neslobodno podceňovať, ani keď pacient zdanlivo nemá ťažkosti. Pomocou dnešných liekov je možné držať astmu pod kontrolou až v 80 percentách pacientov. Zároveň však je pravda, že doteraz sa nepodarilo žiadneho astmatika z ochorenia vyliečiť. Na astmu jestvujú dve základné skupiny liekov. Kontrolóry sú protizápalové lieky, ktoré je potrebné užívať pravidelne, aby sa zabezpečila dlhodobá kontrola príznakov astmy utíšením zápalu v dýchacích cestách. Najčastejšou protizápalovou liečbou sú inhalačné kortikosteroidy, ktoré pôsobia miestne, len v prieduškách. Uvoľňovače sú už záchrannou liečbou, ktorá počas astmatického záchvatu poskytuje účinnú úľavu od príznakov astmy. Tieto lieky rozširujú zúžené priedušky, ak má pacient akútne ťažkosti s dýchaním. Lieky odstraňujú len príznak choroby – záchranné lieky pacientovi rýchlo pomôžu, ale podstata astmy, zápal sliznice priedušiek, sa nelieči.
Butejkova metóda
Špecialisti alergiológovia odporúčajú astmatikom šport ako doplnkový druh liečby. Šport je pre astmatika veľmi dôležitý. Treba ho však vykonávať inak, ako to robia zdraví ľudia. Astmatik pri telesnom zaťažení reaguje prudkým zhoršením dýchania, preto sa často športu vyhýba. Pre ast matika sú však športy ideálne, pretože ide o prirodzené posilňovanie imunity. Potvrdzujú to aj naši vrcholoví športovci astmatici – Veronika Zuzulová či Jozef Gönci, ako aj americký plavec Mark Spitz, 11-násobný olympijský medailista. Ukrajinský lekár profesor Butejko zistil jednu podstatnú súvislosť, podľa ktorej pravidelné užívanie lieku na uľahčenie dýchania (ako napríklad Ventolin) nielenže nepomáha, ale práve naopak: astmu zhoršuje, chorým na astmu škodí a zároveň môže vyvolať choroby srdca. Vyvinul vlastnú metódu na liečbu tohto ochorenia dýchaním. Butejkova metóda pôsobí na pravú príčinu astmy – na hyperventiláciu. minimalizuje záchvaty astmy, prípadne ich úplne odstráni. Chorý, ktorý si osvojí Butejkovu techniku dýchania, môže podstatne znížiť množstvo užívaných liekov alebo nakoniec ich aj úplne vysadiť. Pri kontrole správnej činnosti životných funkcií na stanovenie diagnózy lekári zvyčajne merajú telesnú teplotu, krvný tlak, pulz, kontrolujú chemické zloženie krvi, moču, vyšetrujú zvuky srdca a pľúc. Ale len zriedkavo analyzujú intenzitu dýchania, počet dychov za minútu alebo množstvo vdýchnutého vzduchu za minútu. Hoci aj tieto ukazovatele majú normálne a chorobné hodnoty. Zdravé dýchanie možno opísať ako mierne vlnenie, ktoré predstavuje 8 až 10 nadýchnutí za minútu. Tieto vdýchnutia prebiehajú cez nos, a to tak, že pohybovať sa má nie hrudník, ale bránica. Zdravo dýchajúci človek vdýchne 4 – 6 litrov vzduchu za minútu.
Chyby a ich náprava
Ak človek nesprávne dýcha, spôsobuje si tieto problémy: Hladina kysličníka uhličitého sa zníži natoľko, že v hladkom svalstve sa vytvoria kŕče, pre nízku hladinu kysličníka uhličitého sa kyslík dopravovaný krvou nedostane k bunkám v plnej miere a nízka hladina kysličníka uhličitého naruší chemickú rovnováhu (pH) krvi. Preto ľudia často dýchajú ústami, chrápu, majú nesprávne držanie tela a sú príliš precitlivení na potraviny a nápoje, stres. Je dôležité opäť sa naučiť dýchať cez nos, čo je prirodzené a zdravé. Treba si nastaviť rytmus dýchania na normálnu úroveň, t. j. 8 – 10 vdychov za minútu tak, aby množstvo vdýchnutého vzduchu za minútu tvorilo 4 – 6 litrov. Tak sa zvýši hladina kysličníka uhličitého v organizme, telo bude posielať mozgu nové príkazy a mozog, ktorý zaregistroval zmenu, opätovne nastaví dýchanie do správneho pomeru. To všetko sa dá dosiahnuť jednoduchými každodennými dýchacími cvičeniami, až kým sa dýchanie znormalizuje.