Prsníky pre mnohé ženy a od nepamäti znamenajú jeden zo základných pilierov ich ženskosti. Platí to od čias doby kamennej až po súčasnosť, samozrejme, v jednotlivých obdobiach s iným akcentom na tvar či veľkosť, ale platí to stále... Na druhej strane pre generácie maliarov, sochárov, fotografov, ale i všeobecne nás mužov, pohľad na ladné ženské krivky vrátane prsníkov predstavujú stály, ale pri každej žene iný, osobitý druh krásna.
Rakovina prsníkov, ktorá postihuje podľa rôznych údajov 80 – 90 žien zo 100 000, patrí medzi najčastejšie rakovinové ochorenia. Nie je však ochorením, ktoré je nové. Prvé záznamy o nami predpokladanej rakovine prsníkov sa nachádzajú v egyptských papyrusoch (cca 18 st. p. n. l.) či v gréckej antickej medicíne, kde sa za jej príčinu považovalo napríklad menopauzálne obdobie ženy, čo aj súčasnosti čiastočne môžeme akceptovať. Dnes vieme o pôvode, diagnostike i liečbe podstatne viac. To všetko je však otázka pre erudovaných onkológov, rádiodiagnostikov a onkochirurgov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú denne. Začlenenie plastických chirurgov do problematiky karcinómov prsníkov, respektíve do ich rekonštrukcií prichádza pomerne neskoro. Až začiatkom 60. rokov, a to prvými implantátmi. Neskôr sa k nim pridávajú tkanivové expandéry, ktoré dovoľujú vloženie samotných prsníkových implantátov. Ďalšou kapitolou je rozvoj a prepracovanie operačných techník v sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch minulého storočia založených na lalokových prenosoch vlastného, nepoškodeného tkaniva. Ide predovšetkým o tzv. tram flap – lalok na podklade priameho brušného svalu a lalok, ktorého základom je musculus latissimus dorsi. Tieto lalokové plastiky sa môžu vykonávať buď ako samostatné rekonštrukčné výkony, alebo kombinované s vložením prsníkového silikónového implantátu. S rozvojom mikrochirurgických metód v druhej polovici osemdesiatych rokov prichádzajú ďalšie metodiky, ktoré sú založené na prenose voľného laloka, s mikrochirurgickým našitím cievnych stopiek. Možností pre voľný prenos lalokov je niekoľko. Voľba správnej možnosti je nielen na erudovanosti plastického chirurga, ale aj na daných anatomických podmienkach tej-ktorej pacientky.
Keď hovoríme o rekonštrukciách prsníkov pre karcinóm a o následných rekonštrukčných výkonoch, je potrebné zmieniť sa o pomerne častom probléme, a to o viac či menej významnej asymetrii prsníkov. Pomerne často však pristupujeme i k úprave a modelácii zdravého prs - níka, najmä ak ide o hypetrofický či výrazne ptotický (ochabnutý) prsník. Vtedy je namieste modelačná alebo redukčno-modelačná mammaplastika zdravého prsníka, pri ktorej máme snahu dosiahnuť čo najväčšiu podobnosť objemu a tvaru prsníka po rekonštrukčnom výkone. Pri operáciách prsníkov pre karcinóm je potrebné sa zmieniť i o výkonoch, ktoré zachovávajú kontúry hrudníka, a viac či menej i prsníka. Ide najmä o limitované, resp. radikálne subkutánne mastektómie. Pri týchto operačných výkonoch sa síce odstráni tkanivo prsnej žľazy i s tumoróznym procesom, ale kožný kryt i dvorcovo-bradavkový komplex sú zachované. Rozhodnutie pre tieto záchovné operačné výkony na prsníkoch musia spĺňať presné indikačné kritériá stanovené predovšetkým našimi onkologickými kolegami. Na druhej strane totálne alebo subtotálne subkutánne mastektómie ponechávajú žene komfort a prítomnosť prsníka a predovšetkým pocit ponechanej ženskosti pri zachovaní síce malých, ale predsa reálnych prsníkov. Navyše, v indikovaných prípadoch jestvuje aj možnosť ich úpravy zväčšením – či už v jednom alebo v odloženom operačnom riešení. Karcinóm prsníka je a zostane predovšetkým doménou onkológov a onkochirurgov. Plastická chirurgia rozvojom technických, operačných možností má pri rekonštrukčných výkonoch svoje miesto, a to čoraz väčšie. Je to komplexný problém vyžadujúci úzku spoluprácu nielen lekárov, ale aj aktívnu a pozitívnu spoluprácu pacientov.