Slováci sa už čoskoro môžu stať národom nahluch - lých ľudí. S týmto vážnym varovaním prichádzajú odborníci, podľa ktorých prudko rastie počet sluchových porúch u detí a mladistvých. Varujú deti, že môžu raz ohluchnúť, ak si budú do slúchadiel z prehrávača púšťať pravidelne 85 decibelov a ak budú pravidelne chodiť na diskotéky. A tak sa môže stať, že tridsiatnici budú počuť rovnako zle ako ich osemdesiatročné babičky.
Všakovaké nebezpečenstvá číhajú na dnešného aktívneho človeka. Popravde treba priznať, že neraz si „pílime konár pod sebou“ my sami. Moderný človek je otrokom decibelov, hluk na neho útočí vždy a všade, dokonca ani v noci nie sme v úplnom tichu. Hluk unavuje, spôsobuje stres, nepoškodzuje iba sluch, ale celý organizmus. Podľa štatistiky v priemyselných krajinách je neustálemu hluku, ktorý prekračuje hladinu odporúčaných decibelov, vystavených vyše 140 miliónov ľudí. Štvrtina obyvateľov európskych miest má ťažkosti so sluchom, ktorých príčinou je nadmerný hluk. Z hluku vznikajú rôzne ochorenia, znižuje imunitu, zvyšuje krvný tlak, spomaľuje činnosť čriev a spôsobuje ďalšie poškodenie organizmu. Pracujete v dynamickej firme, v ktorej to stále „vibruje“, alebo rokujte v kancelárii neďaleko rušnej križovatky, kde stále zvonia telefóny a pod oknami vám burácajú autá. Ani okolie vášho bytu nie je priveľmi tiché. Popritom si denne púšťate rádio, aspoň neskoro v noci televízor... Váš kamarát lekár vám prezradil, že v päťdesiatke máte sluch osemdesiatnika. Problémy so sluchom však majú aj mladí ľudia, dokonca tínedžeri. Sluch mladých ľudí sa oproti minulosti zhoršil. Odborníci varujú, že veľmi hlasnú hudbu zo slúchadiel by sme mali vo vlastnom záujme úplne vyradiť so svojho bežného života. Bezpečne môžeme počúvať hudbu do 80 decibelov až 40 hodín týždenne. Pri hlasitosti 89 decibelov je maximálna odporúčaná dĺžka počúvania päť hodín týždenne. Osobné prehrávače budú po novom upozorňovať spotrebiteľov na riziko prekročenia bezpečného maxima. Výrobcovia by už v súčasnosti mali v návode na používanie uverejňovať výstrahu. Podľa odborníkov Svetovej zdravotníckej organizácie má hladina hluku presahujúca 50 decibelov na ľudí mierne rušivý účinok, ak dosahuje 55 decibelov, pôsobí už vážne rušivo.
Odborníci bijú na poplach
A tak sa dnes ľudstvo pasuje s ďalšou smutnou etapou toho, ako sa naša civilizácia postupne vzďaľuje od prírodnej rovnováhy. V modernej spoločnosti je oveľa viac hluku, ako bývalo kedysi. Dnes ľudia ľahko prichádzajú o sluch alebo aspoň zisťujú, že ich uši sú oveľa staršie, ako by podľa skutočného veku mali byť. Okrem iného aj preto, že nadmerný hluk sa nikdy nepovažoval za niečo také škodlivé, ako je znečistenie vody a vzduchu. Podľa Európskej agentúry pre životné prostredie nárast chorobnosti o desať percent spôsobil práve hluk. Známkou dobrého sluchu je vraj schopnosť počuť kvapkajúci kohútik v susednej miestnosti. Príznaky straty sluchu sa vyvíjajú pomaly, ale čoraz častejšie sa začínajú objavovať v mladom veku. Pravidelní návštevníci koncertov a diskoték začínajú strácať sluch skôr, než by museli. Pravidelné pôsobenie vysokých hladín zvuku je príčinou toho, že desať percent mladých ľudí má problém sledovať bežný rozhovor. Poškodiť sluch vám môže aj náhly zvuk veľkej intenzity v blízkosti ucha, napríklad petarda či dokonca „výstrel“ z detskej pištole. Sluch si treba chrániť. Preto by sme do svojich relaxačných programov mali zapracovať aspoň hodinu ticha denne.
*Hluk môže znížiť sexuálnu túžbu.
*Prejavujú sa problémy s pamäťou a sústredením, úzkosť, panické stavy.
*Pri strese spôsobenom hlukom sa rýchlejšie upchávajú a starnú.
*Pri nadmernom hluku sa produkujú tzv. stresové hormóny: adrenalín, noradrenalín a kortizón.
*80 miliónov obyvateľov Európskej únie je vystavených účinkom nadmerného zaťaženia hlukom. Dôsledok – viac ako 20 % obyvateľov EÚ trpí z tohto dôvodu poruchami spánku alebo inými zdravotnými ťažkosťami.
*Podľa odhadov žije viac ako 170 miliónov obyvateľov v tzv. „sivých zónach“, t. j. v zónach, v ktorých sa hladina hluku pohybuje na úrovni medzi 55 až 65 dB. Dôsledok – nadmerné zaťaženie hlukom v týchto zónach spôsobuje vážnezdravotné, spoločenské a sociálne problémy.
*Pri experimente na škole bol sledovaný vplyv hluku na schopnosť porozumieť hovorovej reči. Pri hladine hluku do 55 dB bola zistená miera omylov 4,3 %, pri hladine hluku 60 dB to bolo až 15 %.
*Ekonomické škody spôsobené nadmerným hlukom dosahujú podľa odhadov 0,2 až 2 % z hrubého domáceho produktu. To znamená, že ročné ekonomické straty spôsobené negatívnym pôsobením hluku predstavujú v EÚ po prepočte viac ako 12 miliárd eur.