V ostatných rokoch celosvetovo prudko rastie tetovanie – manuálne vpravovanie farby do kože. S obrázkami na tele sa pýšia nielen hviezdy filmu, pop-music, futbalu či tínedžeri, ale aj muži a ženy staršieho veku všetkých rás a vrstiev obyvateľstva. Z tetovania sa stal hit povýšený na umenie, ktorým si však dobrovoľne môžeme poškodiť zdravie.
Tetovanie je technika známa už tisícročia. Archeologické nálezy zo starého Egypta podávajú dôkaz o permanentnom kolorovaní tela už spred 6-tisíc rokov. V starom Grécku nim označovali väzňov a kriminálnikov, no tetovať sa dali aj mladí muži z bohatých rodín. Tetovaním sa zvýrazňovala krása, spolupatričnosť, postavenie, príslušnosť k rodu či gangu... Tetovanie do Európy priviezol zo svojich bádateľských plavieb kapitán James Cool. Na Tahiti patrilo k rituálom tamojších kmeňov a vnieslo novú formu do skrášľovania tela. Prvý prístroj na tetovanie bol vynájdený na začiatku 90. rokov 19. storočia, čím získalo popularitu v Anglicku a začiatkom 20. storočia aj v Amerike. V začiatkoch ženy tvorili iba výnimku, dnes sa tetovaním môže pochváliť až 40 – 50 percent žien z celkového počtu tetovaných. Motívy tetovania sú rôzne. Závisia od veku a sociálneho zaradenia. Mladí podliehajú móde, chcú sa odlíšiť od ostatných, dokázať si, že sú dospelí, slobodní a že môžu o sebe rozhodovať, iní upozorňujú na zaradenie k nejakej skupine, vierovyznaniu, vzťah k partnerovi. U nás si najčastejšie dajú na kožu vytetovať rôzne ornamenty, zvieratká, symboly, kvety, čísla... V rámci korektívnej dermatológie sa tetovanie používa aj na zvýraznenie i úpravu nejakého nedostatku či korektívneho defektu. Podstata tetovania spočíva vo farbení alebo vpichovaní farbiva do pokožky. Maľovanie na kožu môže byť dočasné i trvalé. Pri dočasnom sa farba nanáša iba na povrch kože. Kresba sa po čase olupovaním povrchovej vrstvy kože či umývaním sama ustúpi. Pri trvalom (permanentnom) tetovaní sa vpichuje farba do hlbších vrstiev kože. Väčšina ľudí opisuje pocity pri tetovaní ako občasné pichnutie, niektorí ako nepretržitú bolesť. Je to individuálne. Záleží to od schopnosti znášať bolesť. Každý má iný prah citlivosti. Intenzita bolesti záleží aj od miesta, na ktoré sa obrázok umiestni. Najcitlivejšie sú prsné bradavky, oblasť okolo očí a pier. Citlivosť je úmerná aj veľkosti obrázka. Najžiadanejšou oblasťou na tetovanie je vonkajšia strana členkov, dolná časť chrbtice a ramená. Počas hojenia, ktoré trvá 24 – 48 hodín, si tetovanie vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Čerstvý obrázok, aj keď mierne svrbí, si netreba škriabať. Odstraňovať sa nesmú ani drobné chrastičky.
Obrázky i vzory vytetované na koži predstavujú pre organizmus niekedy malé, inokedy veľké riziko. Riziká vzniku alergie či iných kožných alergií môžu spôsobiť nielen infikované baktérie, huby či vírusy dôsledkom nedodržania hygienických podmienok, ale príčinou alergických ochorení môžu byť aj pigmenty, farbivá či soli kovov. Ich chemická štruktúra či toxikologický profil sú často neznáme. Alergickú reakciu môže spôsobiť aj chemicky upravená prírodná farba henna. Hoci toto farbivo používali v arabských krajinách v minulosti ako dezinfekčný prostriedok, dnes sa už s čistou hennou nepracuje. Aby tetovanie bolo intenzívne sfarbené a farba dlho neschla, do henny sa pridávajú rôzne chemické prísady. Intolerancia môže vzniknúť aj na rôzne soli. Najcitlivejšie na ne reagujú malé deti, ktoré dajú rodičia tetovať počas letných dovoleniek v prímorských letoviskách. Po príchode domov sa im v oblasti dočasného tetovania môžu tvoriť ekzematózne reakcie. Predpokladom kvalitného tetovania bez komplikácií je dobrý zdravotný stav klienta. Každé ochorenie môže zákrok skomplikovať. Tetovanie nemá byť krvavý zákrok. Všetko sa však môže razom zmeniť, ak v štúdiu ignorujú základné hygienické pravidlá. Klient sa môže infikovať hepatitídou typu B, C, aidsom, tuberkulózou, syfilisom aj ďalšími vírusovými infekciami, ako je herpes či iné kožné ochorenie. Ako reakcia na použitie kombinácie rôznych farieb môžu sa vytvoriť na mieste tetovania škaredé jazvy, výnimočne aj zhubný nádor. Komplikáciou môže byť aj psychická trauma, ak sa tetovanie nevydarí podľa predstáv klienta. Trvanlivosť obrázkov na koži závisí od spôsobu tetovania, typu pokožky, použitej farby a jej kvality. Kresby rokmi postupne blednú, ale ani po 50 až 60 rokoch nevyblednú tak, aby ich nebolo vidieť. Stáva sa, že ľudia svoje rozhodnutie z mladosti už oľutovali, za tetovanie sa hanbia a chcú ho odstrániť. Donedávna na odstránenie tetovania používali rôzne devastačné techniky, napríklad brúsenie kože, elektrokolaguláciu, rôzne chemické látky, pričom išlo o vyleptanie zanechávajúce jazvy alebo neestetické stopy. Koža sa však nedá šúpať ako banán. Zbrúsiť ju možno iba do určitej vrstvy. Ak ste sa rozhodli tetovanie odstrániť, nie je isté, že budete s výsledkom spokojní. Ak je tetovanie malé, možno ho odstrániť štandardným chirurgickým postupom. V súčasnosti sa odstráneniu tetovania venujú laserové pracoviská a robia to rôznymi novými, no náročnými technikami. Zákroky sú však zdĺhavé a finančne náročné. Ak sa predsa len rozhodnete pre tetovanie obrázkov na koži, vyberte si overený salón, požiadajte pracovníkov štúdia o test farieb na malom kúsku kože, informujte ich o svojich alergiách a spôsobe hojenia svojej pokožky. Ak ste alergik, konzultujte svoje rozhodnutie s lekárom. Zákaz tetovania platí pre ľudí alergických na kovy, ťažkých diabetikov, ľudí s chronickými kožnými chorobami, chorých na hepatitídu či aids. Darcovia krvi po tetovaní nesmú 12 mesiacov darovať krv.
Dobre vedieť:
– Ženám najviac pristane tetovania na pleci, členku, prsiach alebo zadku.
– Muži, ktorí uprednostňujú rozsiahlejšie vzory, mali by si ich dať vytetovať na ramená, chrbát či lýtka.
– Veľký obrázok sa nemusí vytetovať naraz, môže sa postupne domaľovať.
– Ak sa neviete rozhodnúť pre vzor, dajte si obrázok najprv nakresliť.
– Pôsobením slnka tetovanie časom bledne, preto si ho pri opaľovaní natierajte krémom s vysokým ochranným faktorom.