Nadmerné prehriatie organizmu v slnečnom lete môže vyústiť do úpalu. Pomerne častého a u nás dobre známeho ochorenia sprevádzaného horúčkovým stavom, vracaním, celkovým vyčerpaním, únavou. Podobne známe a nie zriedkavé sú hnačkové ochorenia, salmonelózy, typické pre nadchádzajúce týždne. Lekári ich vedia rýchlo rozpoznať a účinne liečiť. No spolu s klimatickými zmenami, ktoré prináša globálne oteplenie zemegule, sa začíname čoraz častejšie stretávať s novými chorobami leta, ktoré boli donedávna charakteristické pre tropické a subtropické oblasti sveta s vyššou vlhkosťou. Dobre ich poznali cestovatelia, no už na nás striehnu aj doma.
Rast populácie, urbanizácie a zmeny životného prostredia zvyšujú nebezpečenstvo a šírenie infekcií. Ich pôvodcami nemusia byť len špinavé ruky, neopatrnosť a porušovanie zásad zdravého pobytu na slnku. Hygienici a epidemiológovia potvrdzujú poznatky biológov – na území Slovenska, ale i v Českej republike a Maďarsku sa v čoraz vyššom množstve udomácnil tu nezvyčajný druh komárov anofeles. Komáre sú nositeľmi viacerých nebezpečných infekcií, ktoré môžu spôsobiť smrť človeka.
Malária
Ochorie na ňu každý rok takmer deväťsto miliónov ľudí na svete a z nich až tri milióny následkom malárie zomierajú. Najviac postihuje deti a je veľmi nebezpečná pre budúce mamičky. Komáre spôsobujúce nákazu sa množia takým tempom, že epidemiológovia očakávajú v blízkej budúcnosti zdvojnásobenie počtu ochorení na maláriu, dokonca najneskôr v horizonte dvadsať rokov. Pôvodcom malárie je parazitický prvok zimnička z radu krvinkoviek, ktorý žije v krvi človeka a dostáva sa do nej práve prostredníctvom pichnutia samičkou komára, ktorá pri tom vypustí do pokožky človeka parazitický prvok. Ten ihneď po preniknutí do krvi vnikne do červenej krvinky a začne ju požierať. Krvinku veľmi rýchlo zničí, ale ešte sa stačí rozmnožiť, pretože všetky zimničky majú v tele rovnaké podmienky, dôjde naraz k zničeniu krviniek. Vtedy takisto vylúčia do ľudského tela jedovaté látky a človek začne pociťovať príznaky malárie – trasenie a horúčku. Ide o proces kolobehu, ktorý sa opakuje v priebehu 48 hodín. Malária spôsobuje najmä u detí anémiu počas etapy rýchleho vývoja mozgu a takisto priame poškodenie mozgu. Pri niektorých druhoch malárie je sprievodným javom zväčšená slezina, silné bolesti hlavy, cerebrálna ischémia, zväčšenie pečene.
Žltá horúčka
Ďalším ťažkým akútnym vírusovým ochorením, ktoré prenášajú komáre, je žltá horúčka alebo inak aj žltá zimnica. Prejavuje sa žltým sfarbením kože, horúčkou, triaškou, vracaním, prejavmi krvácania a ťažkým poškodením obličiek. Priebeh môže byť ľahký, ale i veľmi ťažký až smrteľný. Chorí zomierajú na pečeňové a obličkové zlyhanie. Keď komár uštipne niekoho, kto má túto chorobu, šíri ju ďalej. Príznaky sa obyčajne vyskytnú 3 – 6 dní po uštipnutí. Občas sa u niektorých pacientov objaví znížená pulzová frekvencia. Vážne príznaky sa vyvíjajú asi u 15 % infikovaných pacientov. Najprv sa objavia mierne príznaky. Pacienti sa cítia lepšie po 3 dňoch. Ďalej nasleduje vysoká horúčka, nízka tepová frekvencia, nízky krvný tlak, žltačka (žlté sfarbenie kože a slizníc), krvácanie z čreva alebo úst a zmätenosť. Pred ochorením na žltú horúčku sa možno chrániť vakcináciou, ktorú však nie je možné aplikovať u dojčiat a tehotných žien, ale u nás sa zatiaľ tento spôsob ochrany aplikuje len u osôb, ktoré sa povinne očkujú pred cestami do exotických krajín. Celosvetovo sa ročne registruje 1 000 – 3 000 prípadov žltej zimnice, úmrtnosť na toto ochorenie je 50-percentná. V našich zemepisných šírkach sa prvý prípad objavil v Nemecku v roku 1999 a komáre, ktoré ju roznášajú, sa bežne vyskytujú už v Taliansku.
Zápal mozgových blán
Je u nás známe akútne horúčkovité ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém. Vyskytuje sa najmä u detí v predškolskom veku a u dospelých nad 60 rokov a u nás najviac koncom leta. Výrazný sezónny charakter je zvláštnosťou tejto choroby. Charakteristické príznaky sú napätie svalov chrbtice – najmä krčnej, fotofóbia, poruchy vedomia. Pri pasívnom dvíhaní hlavy je prítomný odpor šije, podobne aj pri vystretí dolnej končatiny v kolene. Sprievodným znakom sú často bolesti hlavy a vracanie prichádza náhle, bez predchádzajúceho nepríjemného pocitu. Doživotné následky zanecháva u 10 až 20 % detí, najčastejšie vo forme hluchoty, ochrnutia a poškodenia mozgu. Ide o mimoriadne závažné ochorenie, ktorého prognóza závisí od včasnej diagnostiky a okamžitej liečby.
Choroba Chikungunya
Je známa len 60 rokov, jej pôvodcami sú takisto komáre a v Európe sa najviac vyskytujú zatiaľ v Taliansku. Chikungunya sa prejavuje najskôr prudkým nástupom horúčky. Sprievodným javom býva vysiľujúca bolesť kĺbov, nevoľnosť, únava, bolesť hlavy, svalov a vyrážka. Horúčka zvyčajne mizne po 2 – 5 dňoch, ale bolesti pretrvávajú niekoľko týždňov, mesiacov a v niektorých prípadoch roky. Toto ochorenie nie je ešte dostatočne prebádané.
Prevencia
Najlepšou ochranou pred uštipnutím komármi je chrániť si telo v podvečerných a skorých ranných hodinách oblečením, používať siete proti komárom, repelenty a dôkladne sa umývať, aby sme vôňami či pachmi nelákali komáre.
Novoobjavený typ komára
Podľa informácií na portáli atlas.sk – v minulosti neznámy podtyp komára je mimoriadne náchylný na infekciu malarickými parazitmi. Mohol by výrazne sťažiť boj proti malárii. V časopise Science to oznámil dvanásťčlenný medzinárodný tím, ktorý viedol Kenneth Vernick z Pasteurovho ústavu v Paríži a Minnesotskej univerzity v Saint Paule (USA). Prvou autorkou článku bola jeho kolegyňa Michelle Riehleová. Zo stojatej vody pri dedinách v západoafrickej Burkine Faso štyri roky zbierali larvy komárov. Identifikovali medzi nimi podtyp, ktorý sa geneticky výrazne líši od známych populačných podskupín druhu Anopheles gambiae, známeho prenášača malárie. Vedci ho nazvali GOUNDRY, podľa jednej z dedín, v ktorých okolí prebiehal zber. Dosiaľ unikal pozornosti následkom faktu, že komáre sa pri výskumoch chytali najmä vnútri obydlí, kde je to ľahšie. Napomáhal tomu aj názor, že obrovskú väčšinu malarických ochorení spôsobujú komáre, ktoré sa zdržiavajú v ľudských obydliach. Podporovalo to aj určité špecifické správanie týchto komárov a ich vysoká náchylnosť na infekciu plazmódiami, parazitickými prvokmi, ktoré sú vlastnou príčinou malárie. Epidemiologické výskumy napríklad v Nigérii však už pred vyše 30 rokmi preukázali, že v súvislosti s maláriou nemožno ignorovať komáre vo voľnej prírode. Choroba tam totiž pretrvávala napriek rozsiahlemu používaniu insekticídov v príbytkoch.