Pohlavné choroby patria už niekoľko stáročí k závažným ochoreniam človeka. V súvislosti so spoločenskými zmenami došlo u nás po r. 1990 k prudkému nárastu výskytu pohlavne prenosných ochorení. Príčiny je možné hľadať v otvorení hraníc, vo voľnej migrácii obyvateľstva, v zmene spôsobu života s výrazným uvoľnením v sexuálnej sfére, stratou obavy z možnosti nakazenia sa pohlavnou chorobou, v nekontrolovanom rozšírení sexuálne erotických činnosti prevádzkovaných buď v erotických salónoch, alebo ako tzv. bytová, pouličná alebo kamiónová prostitúcia. Z týchto dôvodov je pripomenutie si pohlavných chorôb viac než aktuálne.
Pohlavne prenosné ochorenia predstavujú pomerne širokú skupinu infekčných chorôb rôznej etiológie. Ich spoločným znakom je ich šírenie sexuálnym stykom. K pohlavne prenosným ochoreniam v súčasnosti zaraďujeme ochorenia vyvolané viac než 25 druhmi rôznych mikroorganizmov, z toho medzi tzv. klasické pohlavné choroby patria syfilis, kvapavka, mäkký vred, granuloma inguinale a venerický lymfogranulóm. Do širšej skupiny ostatných sexuálne prenosných ochorení patria choroby vyvolané plesňami, baktériami, vírusmi, prvokmi, ako sú napr. kandidóza, chlamýdiové, mykoplazmové, trichomonádové, HPV infekcie a iné. Výnimočné postavenie pre svoju závažnosť má infekcia vírusom HIV.
Možnosti šírenia sexuálne prenosných ochorení
Distribúcia prípadov sexuálne prenosných ochorení v populácii je veľmi nehomogénna. Existujú vysoko rizikové skupiny s väčším výskytom týchto ochorení, ako napr. prostitútky, drogovo závislé osoby alebo homosexuáli, v ktorých nákaza cirkuluje, čo je odvodené od ich spôsobu života. Prenos infekcie sa deje prevažne pohlavnou cestou, pričom vstupnou bránou bývajú najčastejšie drobné poranenia na koži alebo sliznici. V ojedinelých prípadoch sa môže nákaza šíriť aj nepohlavne, infikovanými predmetmi, prstami, krvou alebo transplacentárne z matky na plod počas gravidity. Nepohlavný spôsob prenosu ochorenia je individuálny a závisí od citlivosti patogéna na vonkajšie prostredie, a teda od jeho schopnosti prežívať vo vonkajšom prostredí.
Liečba sexuálne prenosných ochorení
V liečbe bakteriálnych infekcií sa používajú rôzne antibiotiká, najlepšie podľa kultivačne stanovenej citlivosti. Pri vírusových infekciách sú účinné antivirotiká. Súčasťou liečebných opatrení je aj vylúčenie sexuálneho styku až do úplného preliečenia ochorenia.
Syfilis
Syfilis je celosvetovo rozšírené ochorenie. Prvé informácie o jeho liečbe nachádzame v spisoch čínskej medicíny z roku 2736 pred n. l. V Európe sa o syfilise hovorí až po roku 1495, keď ochorenie importovali na náš kontinent s najväčšou pravdepodobnosťou námorníci, resp. Indiáni na lodiach Krištofa Kolumbusa. Syfilitická infekcia sa v minulosti ako epidémia šírila rýchlo po celej Európe a vyžiadala si tisícky ľudských životov. V súčasnosti, v ére antibiotík, je už ochorenie dobre liečiteľné, ale pri neskorej diagnostike alebo nedostatočnej liečbe môže zanechať trvalé následky na zdraví a môže dokonca viesť až k letálnemu koncu. Vyvolávateľom ochorenia je jednobunkový parazit (Treponema pallidum), ktorého prirodzeným hostiteľom je človek. Až v 90 % prípadov ochorenia sa človek nakazí pohlavným stykom, len asi v 10 % sa prenos deje nepohlavne, prostredníctvom infikovanej krvi, napr. pri úrazoch, výnimočne pri transfúzii krvi, infikovanou injekčnou striekačkou u drogovo závislých alebo transplacentárne z matky na plod. Vstupnou bránou infekcie je akákoľvek oblasť kože alebo slizníc, najčastejšie však oblasť genitálií, konečníka alebo úst. Po približne 3 týždňoch od infikovania sa vzniká v mieste vstupu infekcie do organizmu drobná nebolestivá ranka, tzv. tvrdý vred. Vred zvyčajne nespôsobuje žiadne ťažkosti, preto môže často uniknúť pozornosti chorého a v priebehu niekoľkých týždňov sa môže spontánne zahojiť. To však neznamená, že dôjde aj k úplnému vyliečeniu ochorenia. Práve naopak. Treponémy sa ďalej šíria krvnou cestou do celého organizmu, pomnožujú sa a tak dochádza ku generalizácii infekcie, ktorá prechádza nenápadne do II. štádia. II štádium trvá v priemere od 2 – 5 rokov. V tomto období sa striedavo na koži a slizniciach chorej osoby objavujú rozličné fľaky a vyrážky. Tie sa aj bez liečby spontánne vyhoja, ale infekcia ako tzv. „tichý zabijak“ začína postupne napádať vnútorné orgány a mozog. Liečba syfilisu spadá do rúk dermatovenerológa. Optimálnym liekom na syfilis je penicilín. Dobre preniká do tkanív, mozgu a je možné ho použiť aj v gravidite. Pre úspešnosť liečby je potrebné terapiu začať včas a aplikovať dostatočné množstvo antibiotika v pravidelných intervaloch a dostatočne dlhý čas. Po skončení liečby sa v priebehu 3-5 rokov sledujú u preliečených osôb kontrolné séroreakcie, ktorými sa hodnotí úspešnosť protisyfilitickej terapie.
Kvapavka – gonorrhoea
Kvapavka je pravdepodobne dlhšie známou infekciou genitálií ako syfilis. Prvé zmienky o tomto ochorení sa našli už v 16. storočí pred n. l. v indických lekárskych spisoch, ako aj v spisoch gréckych lekárov Hippokrata a Galena, od ktorého pochádza aj názov gonorrhoea. Išlo o dobre známu chorobu, o ktorej sa lekári už v 15. – 17. storočí zmieňujú ako o sexuálne prenosnom ochorení. Pôvodcom ochorenia je diplokok Neisseria gonorrhoeae, ktorého sa prvýkrát podarilo izolovať v r. 1879. Primárne postihuje sliznicu močového traktu a genitálií, ale rovnako môže spôsobiť aj hnisavý zápal oka, hrdla alebo konečníka. Krvnou cestou môže vyvolať zápal pohybového aparátu alebo srdca. Prenos je možný prakticky len pohlavným stykom. Kvapavkovitý zápal očných spojiviek u novorodencov vzniká infekciou od matky v priebehu pôrodu alebo u dospelého znečistenými prstami. V prvých týždňoch infekcie sa objavuje hlienovitý alebo hustý hnisavý výtok z močovej rúry alebo vagíny spolu s bolestivým a pálivým močením. Pri neliečení ochorenia výtok postupne slabne, takmer až vymizne, močenie sa stáva menej bolestivým a infekcia prechádza do chronického, často bezpríznakového štádia. Infikovaný sa tak stáva nebezpečným nosičom a šíriteľom infekcie.
Mäkký vred – ulcus molle
Na našom území sa toto ochorenie vyskytuje len mimoriadne vzácne. Ale vzhľadom na turistiku, najmä sexuálnu, môže dôjsť k jeho zavlečeniu z exotických krajín aj do našich končín. Pôvodcom ochorenia je baktéria Haemophillus ducrey. Infekcia sa šíri výlučne pohlavným stykom a prejavuje sa početnými bolestivými ranami (ulceráciami) na genitáliách s reakciou spádových lymfatických uzlín.
HPV infekcia – condylomata accuminata
Incidencia Human papilomavirus infekcií (HPV) sa vo svete neustále zvyšuje. Predstavuje cca 5 % zo všetkých sexuálne prenosných ochorení. Podľa WHO sa odhaduje vo svete viac ako 630 miliónov nakazených osôb. Infekcia sa zväčša navonok neprejavuje, vírus často prežíva v bunkách kože alebo slizníc v tzv. tichej (latentnej) forme bez toho, aby sme o nej vedeli. Oslabením organizmu alebo mechanickým dráždením sa prejaví navonok.Najčastejším prejavom HPV infekcie sú kondylómy. Vyskytujú sa u oboch pohlaví ako drobné bradavičky ružovej farby, špendlíkovej veľkosti, ktoré sa postupne zväčšujú a môžu dosahovať až gigantických, niekoľkocentimetrových rozmerov. Zvyčajne sú lokalizované na sliznici pošvy, žaluďa penisu alebo v okolí konečníka, ale postupne sa môžu rozšíriť aj do vnútra močovej rúry alebo na oblasť krčka maternice. Pri výskyte na sliznici vnútorných genitálií sú zodpovedné za vznik neoplastických zmien. Prenos ochorenia sa deje priamym kontaktom s infikovanou kožou alebo sliznicou, najčastejšie sexuálnym stykom. Liečba kondylómov je medikamentózna alebo chirurgická. Pri medikamentóznej terapii sa na prejavy aplikuje liečivý krém alebo roztok počas niekoľkých dní až týždňov. Z chirurgických metód sa využíva deštrukcia kondylómov tekutým dusíkom, laserom alebo ostrou lyžičkou. U mladých dievčat sa preventívne odporúča vakcinácia proti HPV infekcii v adolescentnom veku.
Chlamýdiové infekcie
Chlamýdiové infekcie sa zararaďujú síce medzi sexuálne prenosné ochorenia, ale pri nedodržiavaní základných hygienických opatrení je možný prenos aj nesexuálnou cestou, napr. prenosom prstami alebo infikovanými predmetmi. Chlamydia trachomatis patrí medzi najrozšírenejšie mikroorganizmy u zvierat a ľudí. Postihuje mužov aj ženy, pričom môže infikovať aj novorodencov hneď pri pôrode. Klinické prejavy ochorenia sú rôzne. U žien sa chlamýdiová infekcia prejavuje hlienovohnisavým zápalom krčka maternice, u mužov zápalom močovej rúry spojeným s bolestivým močením. Asi u 8 – 40 % infikovaných môže ochorenie prebiehať asymptomaticky, t. j. klinické príznaky ochorenia sú veľmi chudobné. Približne v 30 – 40 % sa môže zápal postupne rozšíriť z dolných častí urogenitálneho traktu vyššie, u žien tak môže zasiahnuť sliznicu vajíčkovodov a malej panvy, u mužov nadsemenníky a prostatu. V zriedkavých prípadoch môže chlamýdia vyvolať aj mimogenitálny zápal oka, kĺbov, šliach a konečníka. Najvážnejšou komplikáciou neliečeného zápalu horných častí vnútorných genitálií je sterilita.
Herpes genitalis
Herpes simplex virus (HSV) je infekčný agens, ktorý po prvotnom infikovaní sliznice pier alebo genitálií má schopnosť pretrvávať v latentnom, t. j. nemom štádiu v senzorických nervových gangliách. Po pôsobení provokačných faktorov, ako je slnenie, stres, menštruácia alebo oslabenie imunity organizmu inou práve prebiehajúcou infekciou, dochádza k deleniu vírusu, ktorý sa pozdĺž nervových vlákien dostáva späť do kože a slizníc a tak dochádza k rekurencii ochorenia. Rozlišuje sa HSV typu 1 a 2. Skôr sa HSV 1 označoval vzhľadom na jeho prednostnú lokalizáciu zápalu ako labiálny, postihujúci predovšetkým pery a HSV 2 ako genitálny, s prednostným postihom genitálií. V súčasnosti vzhľadom na orogenitálnym sexuálnym praktikám dochádza k infekcii pier a genitálií oboma typmi HSV. V klinickom obraze sa objavujú drobné pľuzgieriky alebo vriedky, ktoré sú sprevádzané svrbením alebo pálením, pri ťažšom postihnutí aj zdurením spádových lymfatických uzlín. Nebezpečný je opakovaný výskyt infekcie na krčku maternice, čo môže v konečnom dôsledku viesť k rakovine krčka maternice. Ženy trpiace na genitálny herpes by mali byť preto pravidelne gynekologicky sledované a v prípade otehotnenia by mal byť pôrod vedený cisárskym rezom, aby sa vylúčilo riziko infikovania novorodenca.
Trichomoniáza
Ide o lokalizovanú urogenitálnu infekciu spôsobenú bičíkovcom pošvovým. Prednostne sa šíri pohlavným stykom, ale možný je aj nesexuálny prenos. Ako nesexuálna cesta prenosu sa opisuje priamy kontakt genitálií s infikovaným prostredím (voda, toaletné dosky, bielizeň). Klinicky sa prejaví v akútnom štádiu vodnatým výtokom s pálením a rezaním pri močení pri postihnutí močovej rúry. Pri neliečení sa postupne množstvo výtoku zmenšuje, dyzurické ťažkosti sa zmierňujú a ochorenie prechádza do asymptomatickej formy. Závažnosť neliečenej infekcie spočíva najmä v možných následkoch nepoznaného ochorenia, ako sú zápalové ochorenia malej panvy až sterilita.
AIDS
Je to pomerne nové a veľmi závažné ochorenie zachytené prvýkrát v 80. rokoch minulého storočia v USA. Odvtedy sa lavínovite šíri po celom svete. Pôvodcom je ľudský retrovírus, ktorý napáda bunky lymfatického systému, v ktorých sa usídľuje a v nich dlhodobo perzistuje. HIV vírus sa zabudováva do DNA lymfatickej bunky, čo má v konečnom dôsledku za následok postupné zlyhávanie imunitných funkcií organizmu. Klinicky obraz ochorenia prebieha v niekoľkých etapách. Začína sa nenápadnými prejavmi podobnými chrípke, a to bolesťami hrdla, svalov, kĺbov sprevádzanými miene zvýšenou telesnou teplotou. Zriedkavo sa môže objaviť na koži prchavá vyrážka. V tomto období sa vyvíjajú protilátky proti vírusu, ktoré sa dajú detegovať z krvi chorého. Ďalší rozvoj ochorenia sa asi u 80 % infikovaných môže zastaviť a vzniká štádium tzv. nemej nákazy, keď chorá osoba nemá žiadne viditeľné prejavy ochorenia, len občas sa môžu zduriť lymfatické uzliny, ale je trvalým zdrojom – nosičom infekcie. Priemerné obdobie od nákazy do prejavov plne rozvinutého AIDS trvá asi 10,5 rokov, ale zavedením retrovírusovej terapie sa toto obdobie výrazne predlžuje. Plne vyvinutý AIDS je zatiaľ smrteľné ochorenie. Obdobie prežívania sa pohybuje okolo 8 – 12 mesiacov, maximálne 3 roky. Príčinou smrti bývajú v 70 – 80 % oportúnne infekcie, v ostatných prípadoch rôzne nádory. Po účinnej liečbe sa stále intenzívne pátra. Dôležitá v šírení ochorenia je prevencia, vyhýbať sa promiskuitnému spôsobu života, sexuálnym kontaktom s rizikovými osobami. Pri prevencii prenosu HIV sexuálnym stykom je osobitne dôležitá včasná diagnóza a liečenie ostatných ochorení prenášaných pohlavným stykom, keďže riziko prenosu vírusu HIV sa zvyšuje troj- až päťnásobne pri výskyte rôznych defektov v oblasti genitálií.
Prevencia v šírení sexuálne prenosných ochorení
Do oblasti primárnej prevencie okrem sexuálnej výchovy na školách patrí aj zvyšovanie zdravotného vzdelávania obyvateľstva pravidelnými aktualizovanými informáciami v masmédiách a na internetových stránkach, dostupnosť a kultúra predaja ochranných prostriedkov. Za najdôležitejšie sa celosvetovo považuje špecifický prístup k ovplyvňovaniu správania príslušníkov rizikových skupín, vyhýbanie sa promisuitnému spôsobu života. V sekundárnej prevencii ide najmä o aktívne vyhľadávanie osôb so sexuálne prenosným ochorením a ich následné účinné liečenie pod kontrolou dermatovenerológa, kontrola darcov krvi, spermií a transplantátov a zdravotnícka výchova.
www.dermacare.sk