Poznáme to všetci, keď po dobre vykonanej fyzickej práci, športovom výkone, domácich či pracovných povinnostiach pocítime únavu, je to prirodzená reakcia organizmu. Takáto „zdravá“ únava by nás nemala znepokojovať, pretože môže byť aj príjemná, ba až slastná, lebo po krátkom odpočinku či zmene činnosti sa jednoducho vytratí.
Únava sa však môže prejaviť aj inými formami. V ostatnom čase narastá počet ľudí, ktorí sa sťažujú na takmer nepretržitú – chronickú únavu. Najčastejšie sužuje dospelých od 20 do 40 rokov, ale neobíde ani mladšie či staršie ročníky, ba nevyhnú sa jej ani deti. Chronická únava je zväčša odpoveďou na opakované stresové situácie, nezvládnuté domáce i pracovné povinnosti, napäté vzťahy, časový stres, rýchle životné tempo, prehnané ambície i prehnanú osobnú zodpovednosť či vnútornú nespokojnosť. Pri chronickom únavovom syndróme nejde o banálny problém, pretože postihnutí trpia hlbokým vyčerpaním, stratou výdrže, bolesťami svalov a bránia sa obvineniam, že sú leniví či simulanti. Pri takejto únave by sa mal pacient obrátiť na odborníka, lebo dlhotrvajúca únava môže byť symptómom vážnejšieho ochorenia. O chronickom únavovom syndróme môžeme hovoriť iba vtedy, keď vylúčime akékoľvek iné ochorenie, ktoré sprevádza veľká únava, napríklad nádorové ochorenia, cukrovku, nadváhu či zníženie funkcie štítnej žľazy. „Únava je sprievodným znakom širokého spektra ochorení a vyskytuje sa pri veľkom množstve rôznych diagnóz – telesných i duševných. Z psychických ochorení je najčastejšia pri depresívnych stavoch. Čím je hlbšia endogénna depresia, tým je väčšia únava, neschopnosť hýbať sa, ochabnutosť, vyčerpanie,“ hovorí psychiatrička MUDr. Jana Vránová z denného psychiatrického stacionára v Bratislave. Podľa nej únava sa môže prejaviť aj nespavosťou, ale aj prílišnou spavosťou s tým, že pacient sa budí s pocitom nedostatočného odpočinku. Únava sprevádza aj iné formy depresie, napríklad neurotické depresie, depresívne či postraumatické stavy. „Únava môže byť aj následkom prepínania výkonov v práci, keď sa človek psychicky nevie uvoľniť, aj keď na to má čas a priestor, a stále sa koncentruje na prácu, nie je schopný vypnúť. Sprievodnými znakmi je nespavosť, nedostatok koncentrácie, zvýšená chybovosť, ktorá len zvyšuje mechanizmus naďalej prepínať svoje sily,“ dodáva psychiatrička. Aj keď chronickou únavou rovnako trpia muži, ženy i deti, skôr závisí od charakteru povahy, životných postojov, zodpovednosti a prílišnej náročnosti jedinca na seba. „Hoci chronický únavový syndróm môže postihnúť hocikoho, ohrozenejší bývajú ľudia vnímavejší, emocionálnejší, citlivejší, ktorí intenzívnejšie prežívajú čokoľvek, čo sa okolo nich deje doma, v práci, pri zábave,“ vysvetľuje MUDr. Vránová. Únava a vyčerpanosť úzko súvisia so strachom. Čim vyššie sa jedinec ocitne v spoločenskom rebríčku, tým flexibilnejší musí byť. Chronický nedostatok času, záplava informácií, nových úloh a ustavičné zmeny naháňajú mnohým strach. Strach však zabíja zvedavosť a tvorivosť, je komplicom chronickej únavy, oberá človeka o sebavedomie a zbavuje ho pružnosti. Priamym následkom je znížený výkon, znížená pohyblivosť, únava, spomalené myslenie, smutná depresívna nálada... „Ak niekto prežíva smútok či depresiu tri až päť mesiacov, lebo mal dôvod, potrebuje si „odsmútiť“ napríklad stratu blízkeho človeka, je to pochopiteľné. Ale keď sa u niekoho objaví dlhotrvajúci smútok, ktorý nie je logický, nemá zmysluplný dôvod a trvá dlhšie ako šesť až osem týždňov, treba vyhľadať odborníka – psychológa. Pri vážnejšom a výraznejšom smútku a depresii i psychiatra, pretože ak spomínané ťažkosti trvajú dlhšie, pacient im nedokáže čeliť sám. Musí sa totiž vyšetriť, či nejde o skryté, neprejavené a nediagnostikované ochorenie, ktorého sprievodným znakom je chronická únava,“ vysvetľuje psychiatrička. Podľa doktorky Vránovej prepracovaný a unavený človek často porušuje spoločenské kontakty, stráca humor, na dobre mienené rady reaguje podráždene a precitlivene, je unavený, všetko si príliš pripúšťa, nevie sa uvoľniť, stále sa kontroluje. „Môže si síce pomôcť podpornými preparátmi, vitamínmi, minerálmi, ale najprv potrebuje zmeniť životný štýl i prístup k životu a v dennom režime si vyčleniť čas na prácu a odpočinok s dostatkom spánku. Výskumy potvrdili, že deň by sme mali rozdeliť na tri tretiny. Prvých osem hodín potrebujeme spať, ďalších 8 hodín výkonne pracovať a poslednú tretinu by sme mali robiť niečo, čo nás uvoľní, regeneruje, teda venovať sa rodine, priateľom, záľubám, činnosti, ktorá „prevetrá“ hlavu od pracovného zaťaženia a preladí na niečo, čo nám dopĺňa energiu.“
Dobrá rada:
– Ak ste unavení, skúste dodržiavať pravidlá spánkovej hygieny. Nespíte počas dňa, popoludní nepite kávu. Ľahnite si len vtedy, ak ste ospalí.
– Ak únava trvá dlhšie, navštívte svojho lekára, mal by vám urobiť kompletné biochemické vyšetrenie.
– Ak vám nepomôže praktický lekár, môžete požiadať o špeciálne vyšetrenie u neurológa, reumatológa, psychiatra, endokrinológa či imunológa.
– O chronický únavový syndróm môže ísť vtedy, ak lekár vylúči iné ochorenia, ktoré sprevádza únava.
Otestujte sa:
– Náhla a vracajúca sa únava, ktorá zníži vašu doterajšiu aktivitu o 50 percent a trvá dlhšie ako šesť mesiacov,
– veľké vyčerpanie, strata výdrže,
– nevysvetliteľná svalová slabosť, bolesť svalstva a únava po záťaži, ktorú predtým človek zvládal bez problémov,
– bolesti hlavy, dlhodobé bolesti hrdla,
– zväčšená a zvýšená citlivosť lymfatických uzlín,
– poruchy sexuálnych funkcií,
– migrujúce bolesti malých a veľkých kĺbov,
– porucha spánku, ťažké sústredenie, porucha pamäti, videnia, podráždenosť, napätie, vnútorný nepokoj, strach, depresie.