Od začiatku 90. rokov 20. storočia došlo k prudkému nárastu pohlavne prenosných ochorení napriek neustálej osvete zameranej na ochranu populácie pred ich šírením. Čo je príčinou tejto situácie? Je to predovšetkým zmena spôsobu života, výrazná voľnosť v sexuálnej sfére a hlavne migrácia obyvateľstva. Časté cestovanie do krajín, kde sú tieto ochorenia bežným javom a takisto častá návštevnosť Slovenska cudzincami, niekedy aj s cieľom tzv. sexuálnej turistiky, podporuje rozširovanie nákaz prenosných pohlavným stykom.
Pohlavne prenosné ochorenia – STI (Sexually Transmited Infectiones) tvorí pomerne široká skupina infekčných ochorení prenášaných výlučne pohlavným stykom, zriedkavo pri nízkom hygienickom štandarde aj predmetmi osobnej hygiény. Medzi tzv. klasické pohlavné ochorenia patrí syfilis, kvapavka, mäkký vred, venerický lymfogranulóm a ingvinálny granulóm. K ďalším ochoreniam prenášaným pohlavným stykom patria bakteriálne infekcie spôsobené chlamýdiami, mykoplazmami a ureaplazmami, vírusové infekcie, ako genitálny herpes, hepatitídy B a C, HIV a infekcie papilomavírusmi, takisto parazitárne ochorenia – vši a svrab, protozoárne a kvasinkové infekcie. Najbežnejšími ochoreniami z tejto skupiny je v našej populácii kvapavka a syfilis.
Riziko náhodných stykov
Kvapavka je bakteriálne ochorenie najčastejšie postihujúce sliznicu močovej trubice, krčka maternice, ale spôsobuje aj zápal očných spojoviek, hrdla a konečníka. Ochorenie sa prejaví niekoľko dní po sexuálnom kontakte s infikovanou osobou, tvorbou výraznejšieho hnisavého výtoku hlavne z močovej trubice sprevádzaného pálením a rezaním pri močení. U žien máva ochorenie miernejšie príznaky – s tvorbou hlienového až hnisavého výtoku z rodidiel. Niektoré ženy dokonca nepozorujú žiadne prejavy a bývajú častými prenášačkami infekcie. Pacienta s kvapavkou musí riadne vyšetriť dermatológ, urológ alebo gynekológ. Vyšetrenie sa robí prostredníctvom steru z postihnutých oblastí a po dokázaní infekcie je pacient liečený antibiotikami. Po liečbe je nevyhnutné kontrolné vyšetrenie. Syfilis je bakteriálna infekcia prenášaná najčastejšie pohlavným stykom, no možný je prenos i krvou (napr. transfúziou) alebo cez placentu na plod. Inkubačná lehota je okolo 3 týždňov, keď v mieste infikovania – hlavne v oblasti pohlavných orgánov – vzniká tvrdý vred a zdurenie priľahlých lymfatických uzlín. Včas neliečené ochorenie máva za následok vyrážky na koži, vypadávanie vlasov, zápalové prejavy na slizniciach a v neskoršom štádiu dokonca poškodenie hlbších častí kože, vnútorných orgánov a nervového systému. Neliečená infekcia počas gravidity zapríčiňuje prenos infekcie na plod a ochorenie dieťaťa. Pacienti s týmto vysoko infekčným ochorením patria do starostlivosti dermatológa. Ochorenie sa potvrdzuje dôkazom špecifických protilátok, pri ich pozitivite nasleduje liečba antibiotikami. Po liečbe sú pacienti dlhodobo kontrolovaní. U každého pacienta so syfilisom a kvapavkou musíme preventívne vyšetriť krv na infekčné hepatitídy a HIV. Syfilis a kvapavka patria k ochoreniam, ktoré podliehajú povinnému hláseniu.
Najdôležitejšia je prevencia
V súčasnosti je častý výskyt infekcií spôsobených chlamýdiami, mykoplazmami a ureaplazmami. V mnohých prípadoch tieto infekcie prebiehajú bez výrazných prejavov, no často spôsobujú hlienovitý výtok z močovej rúry a z rodidiel, ktorý je sprevádzaný nepríjemnými pocitmi pri močení. Neliečená chlamýdiová infekcia môže mať za následok aj závažnejšie komplikácie, ako zápal prostaty, nadsemenníkov, kĺbov, spojoviek, maternice, vajcovodov, čo môže viesť k sterilite alebo k mimomaternicovému tehotenstvu. K častým vírusovým nákazám, ktoré sa prenášajú sexuálnym kontaktom, patria papilomavírusové a herpetické infekcie. Ochorenie gentálnym herpesom je pre pacienta skutočne nepríjemné – s tvorbou drobných pľuzgierikov, opuchom, pálením a svrbením v oblasti pohlavných orgánov. Pacient by mal byť liečený čo najskôr, najlepšie celkovou liečbou – virostatikami. Ochorenie sa zvyčajne opakuje. Infekcie papilomavírusmi – HPV infekcie v oblasti genitálu sú v sexuálne aktívnej populácii veľmi časté. V súčasnosti predstavujú vysoké riziko pre vznik karcinómov, hlavne v oblasti krčka maternice. Pacienti s HIV infekciou sú v starostlivosti infektológov. Pri liečbe všetkých pohlavne prenosných ochorení je veľmi dôležité dostatočné preliečenie oboch, prípadne všetkých sexuálnych partnerov, samozrejme s obdobím abstinencie alkoholu a takisto sexuálnych kontaktov. K prevencii pred šírením týchto infekcií patrí predovšetkým šírenie informácií o bezpečnom sexe, vyhľadávanie a evidencia infikovaných osôb, účinná diagnostika a liečba. Povinnosť každého lekára, ktorý má podozrenie na pohlavne prenosné ochorenie u svojho pacienta, je odoslať chorého obvodnému dermatológovi, prípadne na klinické dermatovenerologické pracovisko. Prevencia a osveta sa musí začať už u mládeže pred vstupom do sexuálneho života. Najefektívnejšou prevenciou pohlavne prenosnej infekcie je sexuálna vernosť, používanie kondómov a dokonalá informovanosť o rizikách nechráneného pohlavného styku.