Zorbing - extrémny relax v guli


Milujete dobrodružstvo, máte odvážneho ducha a ste mierne bláznivá? Vlezte do obrovskej gule a pustite sa dolu kopcom. Svet sa vám roztočí, zvýši sa vám hladina adrenalínu a aspoň na chvíľku sa nebudete točiť vo víre každodenných povinností a problémov, ale s vyplavenými endorfínmi v krvi nadobudnete pocit pohody a blaha a v neposlednom rade zažijete niečo bláznivé.

.

Chceli chodiť po vode... alebo ako sa to začalo

My ľudia sme tvory viac ako vynaliezavé. Prsty v tomto „vynáleze“ majú priatelia Dwayne van der Sluis a Andrew Akers. Na začiatku bola myšlienka chodenia po vode, ktorá týchto dvoch výmyselníkov mátala vo dne v noci. A tak, aby neostalo iba pri snoch, pustili sa do vynaliezania plávajúcich gúľ. Navrhli a načrtli guľu v guli. Netrvalo dlho a na svete bol aj jej prototyp. Od tohto momentu to už išlo ako po masle. Nielenže sa v takejto guli dalo hravo chodiť po vode, ale tieto dve múdre hlavy prišli aj na to, že väčšia zábava by bola, keby pasažiera vnútri menšej gule pripútali a len tak spustili z kopca. Povráva sa, že na myšlienku gúľania sa dolu kopcom v novo pantentovanom zorbe prišiel A. Akers, ktorého vraj inšpirovala známa skica Leonarda da Vinciho – Vitruviov muž rozpažený a rozkročený v kruhu. V každom prípade hneď po tom, ako sa Sluis a Akers spojili s ďalšími dvoma partnermi, zorby sa začali vyrábať a onedlho vyvážať po celom svete. Aby bolo všetko kóšer, a samozrejme, bezpečné, tak radšej ako voľný predaj zorbov zvolili spôsob licencovaných zorbingových operátorov, ktorí prechádzajú náležitým tréningom a inštrukciami o údržbe.

Zorbing – guľa, kopec a adrenalín

Zorbing je zábavná aktivita, ktorá vznikla len nedávno na Novom Zélande, v rodnej zemi bungee jumpingu. Na scénu extrémnych športov sa dostala v roku 1998. Zazorbovať si môžete v zime aj v lete, ale s podmienkou, že vás netrápia srdcové či iné zdravotné problémy. Adrenalín by v takýchto prípadoch mohol narobiť poriadnu neplechu. Kotúľanie sa dolu kopcom sa neodporúča ani budúcim mamičkám. Kľúčom k celej tejto šialenej adrenalínovej zábave je tzv. zorb, teda obrovská nafukovacia guľa vyrobená zo špeciálneho priehľadného PVC materiálu s priemerom 0,8 milimetra, čo umožňuje zorbonautovi vidieť von a pozorovateľovi zase dnu. V skutočnosti to sú vlastne dve gule, medzi ktorými je dostatočne veľká vzduchová vrstva. Vnútri väčšej vonkajšej gule, ktorá slúži ako akýsi tlmič nárazov, je totiž umiestnená ešte jedna menšia guľa, ktorá je v prípade klasického zorbingu vybavená zaisťovacím postrojom, pomocou ktorého je zorbonaut pripútaný k jej vnútornému plášťu. Obe gule sú spojené dômyselnou konštrukciou, teda množstvom nylónových lán, ktoré zabezpečujú, že sa gule otáčajú spolu a takisto dvoma tunelmi, cez ktoré odvážlivci lezú dovnútra. Tieto otvory však neslúžia len ako vstupné brány, ale zabezpečujú aj prívod dostatočného množstva kyslíka pre každého nadšenca počas tejto úchvatnej jazdy. Celý tento guľatý špás váži dokopy 90 kilogramov a dokáže roztočiť nielen svet naokolo, ale predovšetkým urobiť skvelú zábavu. Nejde vlastne o nič viac ako o obyčajné neriadené gúľanie sa z kopca v spomínanom zorbe rýchlosťou, ktorá môže nadobúdať hodnoty od 30 do 50 kilometrov za hodinu. Maximálna dĺžka svahu či kopca je zvyčajne 200 metrov a jeho sklon býva okolo 20 stupňov. Zorb sa hneď ako dorazí na rovinku pod svahom, ktorá by mala byť dlhá približne 20 – 30 metrov a zakončená ochranným valom, sám zastaví. Niektoré svahy sa končia vodnou plochou, na jej hladine sa rozkotúľaný zorb takisto pekne dogúľa.

Svet sa točí... Čo na to žalúdok?

Obavy o tom, či toto skvelé gúľanie prežije v pohode váš žalúdok, sú samozrejme na mieste. Veď pri jazde z kopca sa vám neroztočí len celý svet, ale aj celkom dobre sa poprevracia váš žalúdok, ktorý na to môže odpovedať dosť nepríjemným spôsobom. Ale báť sa, že vyvrátite celý obsah svojho žalúdka, sa vôbec nemusíte. Pravdepodobne vás aspoň trochu presvedčia či prinajmenšom uspokoja štatistiky, ktoré hovoria, že z viac ako 100-tisíc nadšencov sa zatiaľ ani jeden nepovracal. Je síce pravda, že poniektorým nebolo po jazde práve najlepšie, ale žalúdok to zvládol na jednotku. Kde je teda pes zakopaný? Tajomstvo nevyvráteného žalúdka má jednoduché vysvetlenie: guľa je pomerne veľká, a tak sa otočenie o 360 stupňov opakuje len raz za 10 metrov, teda nejde o nejaké závratné obrátky.

Na viacero spôsobov

To, že človek chce vždy vylepšovať aj to dobré, platí aj v tomto prípade. Zorbovať môžete hneď na niekoľko spôsobov. Nemusíte sa hneď spúšťať z kopca. Gúľať sa môžete aj na rovine či vodnej hladine. Tam je však princíp pohybu trochu odlišný. Na rozhýbanie zorbu budete totiž potrebovať podobne ako škrečky a iné malé hlodavce, pre ktoré sme podobnú zábavu vymysleli už niekedy v 70. rokoch minulého storočia, vlastnú silu. Možno sa vám bude zdať smiešne toto prirovnanie, ale vraj inšpiráciou pre zorb boli práve takéto hracie gule pre škrečky. Na rovnakom princípe fungovali napríklad aj mediálne známe ťažké oceľové gule z televíznej športovo-zábavnej šou známej po celom svete Atlaspheres z 90. rokov minulého storočia. Odvážne duše, ktorým je viac podľa gusta gúľanie z kopca, ale klasický suchý spôsob zorbovania sa im nezdá dostatočne bláznivý, možno zláka o niečo extrémnejší spôsob, tzv. aquazorbing. Princíp je rovnaký, akurát že nie ste pripútaní a v spoločnosti tridsiatich litrov buď teplej alebo studenej vody v zorbe valiacom sa dole kopcom zažijete podobný pocit ako vaša bielizeň v zapnutej práčke. Novší a ešte o malý kúsok divokejší je airzorbing, keď sa kotúľate vnútri zvislého tunela rýchlosťou vzduchu. Úplne najnovším zorbingovým šialenstvom je eclipsezorbing. Pôvodne priehľadné zorby sú pri tomto zorbingovom štýle potiahnuté špeciálnym krytom a tak sa valiac dole svahom nemusíte trápiť, či vidíte oblohu alebo zem. Okrem čiernej tmy totiž neuvidíte vôbec nič.

Šialene, ale bezpečne... Alebo zorb nie je balón

Poniektorým z vás možno pri predstave spustiť sa z kopca v obrovskej guli naskakuje husia koža. Niet sa čo čudovať. Spúšťať sa bezhlavo dolu kopcom a ešte k tomu uzavretý v podivnej guli vyzerá na prvý pohľad ako krkolomné šialenstvo. Ale v prípade, že meriate aspoň 150 cm a ste zdravá ako ryba, ide v skutočnosti o pomerne bezpečnú zábavu. Každý zorb nielenže prechádza pred použitím prísnou kontrolou, ale testuje sa aj priamo v teréne, ktorý sa takisto starostlivo vyberá. Je síce pravda, že sem-tam sa na svahu nájde nejaký ten hrbolček či iná prekážka, takže si pri gúľaní trošičku ponadskakujete, ale o svoju bezpečnosť sa báť nemusíte. Špeciálna konštrukcia a samotný materiál zorbu totižto tlmia všetky nárazy do prípadných prekážok, ktoré by sa mohli na svahu vyskytnúť. Dôvodom na paniku nie je podľa odborníkov ani malá dierka v zorbe. Zorb totiž nie je balón, ktorý praskne rýchlejšie ako rýchlo. Vzduch bude zo zorbu unikať pekne pomaličky, v dôsledku čoho bude zorb postupne strácať nielen svoj guľatý tvar, ale aj svoju rýchlosť. Takže žiadne scény, keď s obrovským „prásk“ vyletíte do vzduchu ako raketa, sa neodohrajú. Práve naopak, prepichnutý zorb sa ešte predtým, ako úplne vydýchne posledné molekuly vzduchu, bezpečne zastaví. Pri menších trhlinkách je dokonca možné použiť zorb bez toho, aby sa dofukoval ešte na ďalšie tri jazdy.

Autor
Lucie Tansele