Koniec januára je obávaným obdobím pre školákov. Čas odovzdávania vysvedčení. Nie každé dieťa poteší rodičov svojimi školskými výsledkami. A tí sa správajú neraz aj nevhodne, tak, že to chuť školákov do učenia nezlepší, naopak, reakcia rodičov môže viesť až k tragédiám. O tejto téme hovorila s prednostom Kliniky detskej psychiatrie pri DFNsP v Bratislave doc. MUDr. Igorom Škodáčkom, PhD., novinárka Tatiana Jaglová.
Rodičia by mali zo svojich detí najradšej excelentných žiakov. Je detské vysvedčenie aj akýmsi ,,vysvedčením“ rodičov?
Dieťa sa väčšinou teší do školy, čo rodina vníma pozitívne. Mnohé deti sú však problémové a to vyvoláva napätie a ťažkosti nielen v škole, ale aj doma. Rodina prenáša svoju atmosféru, kultúru, celý svoj hodnotový systém na ďalšiu generáciu. Učiteľ si tak vytvára obraz o rodine žiaka podľa jeho reakcií a rodič zas naopak, získava obraz o osobnosti učiteľa. Vždy je dôležitá úzka spolupráca učiteľa a rodiča. Niektorí rodičia by sa najradšej o svoju autoritu s učiteľom nedelili. Majú vlastnú predstavu o tom, čo všetko by sa dieťa malo naučiť, a neraz ho neúmerne zaťažujú rôznymi mimoškolskými aktivitami. V súčasnosti sa stretávame s vyčerpanými deťmi, ktoré sa nevládzu učiť, lebo okrem školy musia chodiť napríklad na krasokorčuľovanie pred vyučovaním, po vyučovaní na klavír, na cudzie jazyky a na učenie školskej látky im ostáva večer, keď už padajú od únavy. V pozadí by sa dali rozoznať neuspokojené túžby rodičov, prenos ich snov na dieťa. Výrazne sa to prejavuje v súčasnosti pri nútení detí do absurdného trénovania vychytených športov (napríklad tenis, hokej). Odtiaľ je iba krok k liečeniu detí z dôvodu neurotických porúch, ktoré vznikli vinou rodičov. Deti sa žalujú na bolesti hlavy či brucha, smútok, vyčerpanosť, často sa pomočujú. Niet sa čo čudovať, že školské a rodinné problémy sú najčastejšími príčinami detských depresií a samovrážd. Deti, ktoré majú horší prospech v škole, ako sa od nich očakáva, často pošlú k pediatrovi, detskému psychológovi či pedopsychiatrovi. Preto je dôležité zhodnotiť očakávania rodičov a učiteľov a ubezpečiť sa, že dieťa je schopné dosiahnuť dobré výsledky. Pritom netreba zabúdať, že dvojkári a trojkári sa môžu v živote uplatniť lepšie ako jednotkári, ktorým chýba tvorivosť. Snažiť sa musíme o rozšírenie osobných záujmov podporujúcich detské sebavedomie a nezabúdať na pochvalu za úspechy. Známy slovenský psychológ prof. Ivan Štúr zdôrazňuje, že rodič môže a mal by vycítiť aj malé signály veľkých detských problémov a má sa snažiť o pomoc pri ich riešení.