Keď si náhle a neovládateľne otvoríme ústa a zívneme, je to všeobecne známy jav. Stane sa to takmer každému. Zívanie je vlastne predĺžený vdych s otvorenými ústami. Niekto si cez deň zívne iba raz, poniektorí ľudia až pätnásťkrát. Tri štvrtiny ľudí zíva ráno, keď sa zobudia, polovica ľudí večer. Ak si nestihnete včas položiť ruku pred ústa doma, nič sa nestane, ale ak sa to stane v spoločnosti, musíte rátať s tým, že ste si vyrobili spoločenské faux pas. Mnohí si totiž myslia, že zívanie je prejavom nudy, ospalosti, nezáujmu, porušenia životosprávy...
Zívanie je vlastne prastarý úkaz, ktorý zvyčajne predchádza normálnemu spánku. Počas zívania sa napína a preťahuje krčné a tvárové svalstvo a prekrvuje hlava. Vo väčšine prípadov ide o jav, ktorý je pre náš organizmus užitočný. Traduje sa, že zívame vtedy, keď je v krvi nedostatok kyslíka a telo potrebuje doplniť tento prvok dôležitý pre život. Tento predpoklad však nie je celkom potvrdený. Všeobecne možno povedať, že zívame vtedy, keď sme unavení, ospalí, keď sa v krvi nahromadí veľa odpadových produktov látkovej premeny kyslej povahy. Toto až nečakané otvorenie úst je riadené chemickými procesmi v centrálnej nervovej sústave – reflexnou reakciou v mozgu. Je možné usudzovať, že zívanie sa môže objaviť aj pri niektorých ochoreniach (pri ceste autobusom, autom...) alebo pri užívaní niektorých liekov (sedatív...). Už v piatom storočí staroveký lekár Hippokrates hľadal odpoveď na to, prečo ľudia zívajú, a už vtedy napísal, že „zívanie vyháňa z pľúc zlý vzduch a zrýchľuje krv, ktorá prúdi do mozgu.“ Iného názoru bol americký vedec Albert Einstein, keď vyhlásil: „Život je príliš krátky a čas, ktorý strávime zívaním, sa nám nikdy nevráti.“
Zívanie prekrvuje mozog
Vedci z newyorskej univerzity Andrew a Gordon Gallupovci pri pokuse so študentmi prišli na to, že zívanie zrýchľuje prietok krvi v mozgu, ten sa ochladzuje a začína lepšie fungovať a udržiavať pozornosť. Po skončení experimentu dospeli k zisteniu, že ak človek sa chce zbaviť zívania, mal by dýchať výlučne nosom. Podľa vedcov proti zívaniu zaručene funguje aj priloženie studeného obkladu na čelo, pretože zívanie neevokuje potrebu spánku, práve naopak, zívanie pomáha udržať mozog v bdelom stave, osviežuje ho, dokonca pomáha k jeho sústredeniu. Aj keď je zívanie veľmi nákazlivé, je veľmi zdravé a užitočné, pretože takto sa do buniek nášho tela dostáva viac kyslíka, znižuje sa hladina toxínov v organizme a uvoľňuje sa oblasť nervového systému v hornej časti brušného svalstva, ktorá súvisí so zlým trávením. Zívanie takisto pomáha zlepšiť náladu a vyvoláva produkciu osviežujúcich sĺz, ktoré premývajú a zvlhčujú suché oči. Iste ste si všimli, ako zívajú atléti pred štartom, študenti pred skúškou a dokonca aj hudobníci pred koncertom. Mozog sa tak pripravuje na dôležitú udalosť. Zíva nielen človek, ale aj všetky cicavce, dokonca aj vtáky a plazy. U zvierať však zívanie môže mať rôzny význam. Levy zívaním upozorňujú na výhražné správanie, samce hrochov si medzi sebou zívaním merajú silu. Ak sa učitelia sťažujú na vaše dieťa, že v škole zíva, nič si z toho nerobte. Zívaním si iba prekrvuje mozog a snaží sa viac sústrediť – tešte sa, rastie vám inteligent. Aj keď sa zívanie ešte stále považuje za neslušné, nebráňte sa mu. Nebráňte sa ani tomu, ak vás niekto zívaním nakazí. Zívnite si tiež. Dokazuje to vašu empatiu.
Zívať je zdravé:
– pomáha odstraňovať toxické látky,
– zívaním sa dostáva do celého tela vrátane očí a mozgu viac kyslíka,
– svalstvo očí a tváre sa pritom stiahne a potom uvoľní,
– dokáže zmeniť negatívny pocit na lepšiu náladu,
– mení sa pri ňom pH v krvi a znižuje sa hladina toxínov,
– stimuluje produkciu sĺz, ktoré premývajú unavené a suché oči.