Nespavosť má jeden základný znak, a to pocit nedostatočného oddychu. Človek sa cíti ospalý, málo výkonný. Na druhej strane človeka, ktorý síce spí málo, ale nasledujúci deň sa cíti odpočinutý, netreba liečiť. Nedá sa jednoznačne povedať, koľko by mal človek spať. Väčšina ľudí spí 6 až 9 hodín. Potreba spánku závisí jednak od konštelácie jedinca, ako aj od jeho aktuálneho rozpoloženia. Ak má človek spánkový deficit, prípadne je psychicky či fyzicky vyčerpaný, potrebuje, samozrejme, spať viac. Foriem nespavosti je viacero. Súvisia nielen s dĺžkou, ale i kvalitou spánku.
Režim zaspávania je dôležitý
Ako postupovať, keď sa problémy so spánkom u človeka len začínajú? Niektoré príčiny nespavosti si môže človek vyriešiť vlastnými silami. Ak problémy trvajú dlhšie ako tri týždne, mali by sme vyhľadať odbornú pomoc. O liečbe nespavosti rozhoduje najčastejšie praktický lekár. K odborníkom, teda neurológom či psychiatrom, ktorí sa nespavosťou špeciálne zaoberajú, sa pacienti dostávajú obvykle až neskôr. Môže to trvať mesiac, dva, polrok, ale aj dlhšie. Závisí to aj od toho, ako sa ktorý praktický lekár s problémom vyrovná. Lekár by sa mal s pacientom porozprávať, priviesť ho k tomu, aby si začal písať denník. Do neho by si mal poznamenať všetky úkony, ktoré robí predtým, než ide spať. Denník potom informuje lekára, aké sú pacientove návyky a režim. Najprv treba určiť príčinu, prečo človek nespí. Niekedy je však veľmi ťažké ju odhaliť, najmä keď spolupráca s pacientom z rôznych dôvodov zlyháva. Niektorí z nás nechcú priznať svoje návyky, iní sa zasa veľmi ponáhľajú, potrebujú sa zbaviť ťažkostí hneď. „Dnešní ľudia žijú rýchlo a dožadujú sa rýchlych riešení. Rýchle riešenia síce vedú aj k rýchlym zlepšeniam, no tie často bývajú krátkodobé, prípadne prispejú k budúcim závažným ochoreniam. Nespavosť môžu spôsobiť napríklad stresy, prechod do iného prostredia, problémy v zamestnaní či v rodine. Pacient pri rozhovore často prezradí, že v rámci zaspávania číta materiály pripravené do práce alebo sa učí. To sú momenty, ktoré ťažkosti so spánkom jednoznačne podporujú. Nie je správne začať hneď s medikamentóznou liečbou. Pomôcť môže zmena prostredia, ako aj zmena spôsobu a kultúry života. Tabletky sú riešením vtedy, keď zjavnú príčinu neobjavíme. Lieky by sa však nemali podávať dlhodobo. Prax je však taká, že veľa ľudí si žiada brať účinný preparát prakticky celý život. Ich dlhodobé užívanie môže viesť k návykom, k fixovaniu poruchy spánku, dokonca ich môže indukovať. Nespavosť sa z časového hľadiska delí na akútnu (krátkodobú) a chronickú. Ľudia najčastejšie trpia akútnou poruchou. Ak sa táto porucha včas nepreruší, môže prejsť do subakútnej formy, ktorá trvá aj týždne až mesiace. Pod nespavosť sa okrem uvedených príčin podpisuje veľa ďalších vplyvov. Principiálne je možné medzi ne zaradiť akékoľvek vplyvy z vnútra organizmu i jeho okolia. Spôsobujú ich napríklad aj telesné alebo duševné ochorenia. Človek môže mať vysoký krvný tlak, bolesti hlavy, zažívacie či urologické ťažkosti, ktoré ho v noci opakovane zobudia a sťažujú mu odpočinok. Principiálne každý toxín môže byť aj z tohto pohľadu škodlivý. Vo všeobecnosti sú častým vinníkom lieky. Zoznam takýchto prípravkov je veľmi dlhý a obsahuje stovky názvov. Na človeka však pôsobia dosť individuálne. Špeciálna, relatívne málo častá, ale veľmi zaujímavá z hľadiska neurológie je skupina primárnych porúch spánku, ktoré priamo súvisia s mechanizmom jeho vzniku. Ešte donedávna bola oblasť klasifikácie porúch spánku dosť zaznávaná. Predpokladalo sa, že existujú len sekundárne príčiny tohto ochorenia. Určitý prelom v tejto oblasti priniesol rok 1977, keď sa oficiálne priznalo, že existujú aj poruchy súvisiace priamo s činnosťou mozgu a centier, ktoré majú spánok na starosti. Aj tieto centrá môžu byť samostatne narušené. Máme pacientov, ktorí nespávajú roky. Mesiace berú lieky, snažia sa o nejakú úpravu režimu, a napriek tomu nespia alebo majú pocit nedostatočného spánku. Porucha spánku u nich býva často zložitejšia. Okrem primárnych príčin situáciu človeka môžu komplikovať aj psychiatrické ochorenia, ako je depresia, ktorá často nepoznaná trvá aj roky. Práve nespavosť je jej veľmi častým príznakom.
Aká je realita
Praktických lekárov, na ktorých pleciach predovšetkým leží zodpovednosť za pomoc ľuďom trpiacim nespavosťou, výrazne obmedzujú rôzne limity a časové harmonogramy. Často musia denne vyšetriť veľký počet pacientov, na dlhšie rozhovory prosto niet času. Pomôcť môžu napríklad prehľadné a zrozumiteľné už pripravené dotazníky, ktoré pacient môže vyplnené priniesť na budúcu návštevu, prípadne ich vyplniť v čakárni lekára. Ľudia by si vedeli vyriešiť veľa problémov s nespavosťou, ak by sa orientovali smerom k zdravšiemu spôsobu života. Diagnostika primárnych porúch spánku si vyžaduje pomerne náročné vybavenie. Preto existujú spánkové laboratóriá, ktoré sa zaoberajú ich výskumom a diagnostikou. Okrem známeho elektroencefalografu sú vybavené aj prístrojmi na zaznamenávanie pohybovej aktivity človeka počas nočného odpočinku. Mimovoľné pohyby sa totiž môžu podieľať na nižšej kvalite spánku – pri nich sa človek dostáva do plytších úrovní spánku. Prístroje zaznamenávajú aj dychovú aktivitu, čo umožňuje objaviť poruchy dýchania, ktoré môžu takisto spôsobovať nespavosť.