.
Tri ruže navždy alebo dočasne? Ak uvažujete o tetovaní, radšej sa rozhodnite pre henu, ktorú arabské ženy používajú už stáročia. Zmizne sama na rozdiel od iných tetovaní, ktoré treba bolestivo odstraňovať.
.
.
.
O tetovaní sa povráva množstvo nie práve slušných vtipov, ale ak naozaj zbadáte povedzme na voľnomyšlienkarskej pláži niekoho, kto sa rozhodol tetovaním si okrášliť intímne partie, predsa sa môžete cítiť zaskočení. Najmä, ak vidíte, že mladík zatúžil práve po troch ružiach...Tetovanie je staré ako ľudstvo samo. V niektorých národoch spĺňalo okrasnú funkciu, v iných bolo zasa obradom pri dosiahnutí pohlavnej zrelosti alebo sa ním jednoducho dávala najavo spolupatričnosť k istej skupine obyvateľstva. V jaskyni spolu s kromaňonským človekom našli pri vykopávkach aj čosi ako pohárik s farbou. Zato Židia sa nikdy v histórii netetovali, lebo im to zakázal sám Mojžiš. Kmene žijúce v Austrálii, Oceánii, ale aj pôvodní obyvatelia Ameriky dávali prednosť geometrickým tvarom, kým Japonci a Malajzijčania zasa figurálnej kresbe. Možno by onen mládenec z voľnomyšlienkarskej pláže zatúžil po frajerke z Aleut, kde si ženy tetovali na čierno priestor medzi nosom a okrajom hornej pery. Ako dvojica by boli naozaj neodolateľní... Vtipmi preslávení Čukčovia a Eskimáci používali zasa nite namočené vo farbe. Kontúry jednoducho vyšili a po čase niť vybrali... Dosť nepríjemná predstava, najmä keď zistíme, že v minulosti sa tieto kontúry vytvárali tŕňom, ostrým drevom, lastúrami, zaostrenými zubmi, kostenými a železnými ihlami, pričom sa ako farbivo používalo uhlie, sadze, popol rozmiešaný s vodou na hustú kašu alebo – pušný prach! Dnes sa tetovanie nanáša do pokožky sterilnými ihlami zväčša v tetovacích štúdiách. Inde ho zasa „zoškrabúvajú“, keď sa obraz človeku zunuje. Ako to vlastne funguje ?Najvrchnejšia vrstva kože sa volá pokožka. Tá má päť vrstiev a jedna z nich, tá najhlbšia, je tzv. bazálna vrstva buniek. Tu sú zárodočné bunky, tu sa delia. Časť z nich zostáva dole, zvyšok putuje na povrch. Tu sa pri opaľovaní tvorí aj pigment. Pokožka stmavne. Keď však s ostatnými bunkami vyjdú pigmentové bunky až hore a odlúpia sa, sme zasa bieli. Pri tetovaní sa musí farba dostať do týchto vrstiev – a ak má vydržať dlhšie – ešte aj trochu hlbšie. Bunky na seba prevezmú farbivo, časť zostane v priestore medzi nimi. Začína sa kolobeh. Niektoré s farbou vyjdú až na povrch, iné prasknú ešte v hĺbke a ich farebný odkaz prevezmú susedné bunky. Po piatich až siedmich rokoch je obraz oveľa bledší. Celkom však nezmizne nikdy. Na to sú zasa farby príliš agresívne. Historický odkaz na koži je teda večný. Ak si ho nedáme odstrániť. V medicínskej praxi sa to volá brúsenie kože. Kvalitné je vraj vtedy, keď sa na koži zjavia iba drobné kropaje krvi. Vtedy sme prenikli k bazálnej vrstve. Lenže lekár musí škriabať aj dookola, lebo by sme namiesto čierneho draka mali zjazveného draka. Koniec koncov, jazvu budeme mať tak či tak. Je tu však aj možnosť chirurgického odstránenia obrazu a najmodernejšou technikou je laser. Vypaľuje kontúry tetovania jemne a presne... Čo by na to povedal onen krásavec s troma ružami pod sebou? Takže, ak začnete uvažovať o tetovaní, radšej si vyberte henu. Je to prírodná látka, ktorou sa arabské ženy zdobia už stáročia. Po čase zíde z kože sama.