Šteklivé slnenie - MUDr. Iveta Hasová


Aj keď sa to nezdá, leto je tu. So všetkými svojimi radovánkami a nástrahami. Čas dovoleniek vyvolávajúci eufóriu, ktorú ľahko môže napadnúť naša neopatrnosť. Slnko prináša život, zdravie, ale aj alergie, úpal či spálenie pokožky. Aby sme si leto vychutnali plnými dúškami a pozitívnymi emóciami, spýtali sme MUDr. Ivety Hasovej, dermatologičky z medicínskeho kozmetického centra Mediskin v Bratislave, na pár najčastejšie kladených otázok.

Hovorí sa, že kam nechodí slnko, tam chodí lekár. Platí to aj dnes?

Každá minca má 2 strany, rub i líc. A tak ako existujú ochorenia, pri ktorých slnko prospieva, rozhodne existujú ochorenia, tzv. fotodermatózy, pri ktorých je potrebné sa slnku vyvarovať. Prímorské pláže vyhľadávajú pre blahodarné účinky slnka najmä rodiny s deťmi s atopickým ekzémom, osoby postihnuté psoriázou, chronickým ochorením dýchacích ciest...

Dá sa postupne „na slnko zvyknúť“ alebo ho treba brať s rešpektom?

Zvyknúť si vraj možno aj na šibenicu. Len dôsledky sa zvyčajne nesú ťažko. Aj koža má svoju pamäť a hoci sa možno nespálime, opakovaným nekontrolovaným slnením dochádza k chronickému poškodeniu kože. O chronickom poškodení kože hovorí koža námorníkov, ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve. Nádory kože sa zvyčajne objavujú na miestach najviac vystavovaných slnečnému žiareniu. Výskyt rakoviny stúpa smerom k oblasti rovníka, a to najmä u osôb svetlej pokožky, napríklad u britských emigrantov v Austrálii. Samozrejme, aj vrodené dispozície a farba pokožky, teda jej fototyp zohrávajú dôležitú úlohu.

Je slnenie naozaj také škodlivé?

Ak si odmyslíme to najhoršie, teda vznik kožných nádorov, v prípade malígneho melanómu s nie veľmi vábnou prognózou, starnúť sa určite nechce nikomu a určite už vôbec nie predčasne. A práve tieto dva efekty sa spájajú s neprimeraným chronickým vystavovaním sa slnečnému žiareniu. Nevýhodou slnenia je, že dlhodobé škody sa na našej koži často prejavia až o veľa rokov neskôr.

Údajne je potrebné chrániť sa pred slnkom aj v aute, je to pravda?

Slnečné žiarenie obsahuje dlhovlnné UVA žiarenie a UVB žiarenie. UVC žiarenie je pohltené vrstvou ozónu. Cez okennú tabuľu strednovlnné UVB lúče neprechádzajú, takže účinky prenikajúcich lúčov možno prirovnať k opaľovaniu v soláriu. UVA lúče sú pre nás zradnejšie, pretože nemajú vysoký erytemogénny potenciál – koža sa nespáli, ale ich prienik do kože je podstatne hlbší. Dôsledkom kumulatívneho pôsobenia opakovanej slnečnej expozície dochádza k predčasnému starnutiu kože a k fotokarcinogenéze.

Kto sa treba pred slnkom chrániť?

Rozhodne chrániť sa musíme MY VŠETCI, prednostne však osoby svetlého typu pokožky, starí a chorí ľudia, malé deti, a ako sme už spomínali, osoby trpiace fotodermatózami. Ak práve začínate svoje dovolenkové obdobie, nezabudnite na zásady bezpečného opaľovania. Dodržiavaním „desatora“ pri slnení možno negatívnym účinkom žiarenia predchádzať.

1. Treba správne zhodnotiť svoj vlastný fototyp, ktorý vyjadruje reakciu kože na slnenie. Kto si nie je istý, mal by sa poradiť s odborníkmi.
2. Správna voľba opaľovacieho krému sa odvíja práve od odpovede našej pokožky na opaľovanie. Čim citlivejšie reaguje naše telo na slnenie, tým vyšší ochranný faktor treba použiť. SPF (sun protecting faktor) je číslo, ktoré udáva, koľkokrát dlhšie sa môžeme opaľovať s naneseným krémom bez toho, aby sa naša pokožka spálila (SPF 10 = 10x dlhšie, ako je náš prirodzený čas ochrany). Výber opaľovacieho krému sa riadi i podľa toho, akú krajinu hodláme navštíviť. Čím bližšie je krajina lokalizovaná k rovníkovej oblasti, tým vyšší ochranný faktor je potrebné zvoliť. Opaľovacie krémy je potrebné nanášať minimálne 20 minút pred opaľovaním a v dostatočnom množstve a aplikáciu opakovať podľa typu opaľovacieho prípravku. Najnovšie štúdie odporúčajú pri krémoch s extrémnou stálosťou aplikáciu 30 minút pre začatím slnenia a opakovanú aplikáciu 30 minút po začatí slnenia.
3. V letnom období je vhodné čas medzi 11. a 15. hodinou stráviť odpočinkom.
4. Malé deti treba pred pôsobením priameho slnečného žiarenia chrániť.
5. Osoby, ktoré sú mimoriadne vnímavé voči pôsobeniu slnečných lúčov, by sa v prípade pobytu na slnku mali chrániť krémami typu sun block, mali by mať suché biele bavlnené tričko a na hlave klobúk so širokou strieškou a väčšinu času by mali tráviť v tieni.
6. Slnečnému žiareniu sa treba vystavovať postupne.
7. Oči treba chrániť slnečnými okuliarmi s UV filtrami – nepoškodíte si zrak a obmedzíte vrásky.
8. Netreba zabúdať ani na pery, odporúča sa používať ochranné tyčinky s ochrannými faktormi.
9. Zabezpečiť si dostatočný príjem tekutín.
10. Nezabúdať na starostlivosť o pokožku po opaľovaní.

Podľa čoho si treba vybrať vhodný opaľovací krém?

Výber opaľovacieho krému sa riadi podľa toho, akú krajinu hodláme navštíviť. Čím bližšie je krajina lokalizovaná k rovníkovej oblasti, tým vyšší ochranný faktor je potrebné zvoliť. Samozrejme, dôležité je poznať svoj fototyp kože, čo znamená odpoveď našej kože na slnečné žiarenie. Kým niektoré osoby „stmavnú aj v tieni“, u iných osôb sa želaná pigmentácia dosahuje len veľmi ťažko alebo vôbec. V našich podmienkach rozoznávame 4 kožné fototypy. Prvý a druhý fototyp je veľmi citlivý voči slnečnému žiareniu. Pokožka sa ľahko spáli a málo alebo vôbec nezhnedne. Osoby tohto fototypu musia byť veľmi opatrné a na kožu by si mali nanášať krémy s vyššími ochrannými faktormi ako osoby s tmavším typom pokožky.

Čo robiť, keď sme to so slnením prehnali?

Predovšetkým by k tomu nemalo dôjsť, pretože potom „máme po dovolenke“. Spálenú pokožku treba najprv upokojiť a následne je potrebná zvýšená opatrnosť pred slnečnými lúčmi. Spálenie kože sa prejaví 4 – 6 hodín po opaľovaní, v priebehu 72 hodín začínajú prejavy postupne odznievať. Postihnutá koža je začervenaná, mierne zapuchnutá, horúca na dotyk, neskôr sa môžu vytvoriť väčšie či menšie pľuzgieriky, následne mokvanie či tvorba chrastičiek, v záverečnom štádiu olupovanie pokožky. V miernejších formách začervenanie plynule prechádza na olupovanie. V prípade úpalu je stav sprevádzaný zvýšenou teplotou, nevoľnosťou a zvracaním, bolesťami hlavy až obehovým kolapsom.Na zmiernenie prejavov sa v začiatočnom štádiu používajú púdre, hormonálne prípravky vo forme krémov, mlieka či peny, ako aj vlhké obklady. Zinková emulzia zmierňuje prejavy svrbenia a ochladzuje. Regeneračne pôsobia prípravky obsahujúce pantenol.Po bežnom opaľovaní sa treba o pokožku dennodenne starať, používať prostriedky po opaľovaní. Tieto prípravky slúžia na regeneráciu kože, jej hydratáciu, premastenie a udržanie vláčnosti. Súčasné prípravky obsahujúce antioxidanty (najmä vitamíny E, C) pomáhajú reparačným mechanizmom kože.

Po letnom období zostáva naša pleť síce krásne opálená, ale často výrazne presušená. Aká kúra pomáha riešiť tento nedostatok?

Našej pleti môže v tomto období najdokonalejšie prospieť mezoterapia či mezolift. Je to injekčná technika, ktorou do pokožky vpravujeme „koktaily – životabudiče“. Látky v nich obsiahnuté pôsobia ako antioxidanty, čiže regenerujú, vyživujú a stimulujú, a kyseliny hyalurónová pôsobí ako hydratačné médium.

Čo robiť, ak sa v lete extrémne potíme?

Treba rozlišovať prirodzené a nadmerné potenie. V prípade potenia spojeného s vysokou teplotou ovzdušia a zvýšenou fyzickou aktivitou treba okrem slnečnej ochrany dopĺňať tekutiny v dostatočnom množstve. Pri liečbe nadmerného potenia podpazušia pristupujeme po vylúčení iných ochorení najprv k používaniu lokálnych antiperspirantov – aluminium chloridu, v prípade nadmerného potenia dlaní k liečbe vodnou ionoforézou. Pri zlyhaní uvedenej liečby volíme liečbu botulotoxínom. Sekréciu potu je možné zredukovať až na 10 %.

Je pravda, že v lete sa zlepšuje stav akné u mladistvých?

Áno, možno povedať v 30 % sa stav akné zlepšuje, v 30 % sa však zhoršuje a v tých zostávajúcich 40 % sa stav nemení. Ale v lete treba dať pozor na tzv. mallorka akné! Tento obraz akné možno pozorovať najmä na tvári, ramenách a chrbte počas slnečných dní s vrcholom v letnom období. Je spôsobený najmä UV-A žiarením a dáva sa často do súvisu s olejovými opaľovacími prostriedkami.

V súčasnosti trpí na slnečnú alergiu dosť ľudí, ako sa majú chrániť?

Zvyčajne ide o pupence, menšie či väčšie pľuzgieriky, svrbenie, eventuálne i iné prejavy vznikajúce niekoľko hodín, niekedy však až dní po slnečnom ožiarení. Prejavy sa spontánne zhoja, pokiaľ nedochádza k opakovanému vystaveniu sa slnečnému žiareniu. Pri opätovnom vzniku prejavov sa na koži pacienta vytvára vždy rovnaký druh kožnej vyrážky. Tieto osoby by sa mali pred slnečným žiarením chrániť, uprednostňovať tieň, nosiť ochranný odev, pokrývku hlavy s dostatočne veľkým šiltom, používať ochranné krémy s vysokým stupňom ochrany.

Ak spozorujeme zmenu nášho znamienka?

Ak máte pocit, že s vaším znamienkom niečo deje, vyhľadajte kožného lekára. Neodkladajte to na neskôr! Orientačne sa môžete riadiť tzv. ABCDE pravidlom. To znamená, ak sa zmení jeho tvar, okraje, farba, veľkosť či vyklenutie (assymetry, border, colour, diameter, elevation), je vysoká pravdepodobnosť, že „sa s ním niečo deje“.