.
Pohlavné ochorenia predstavujú skupinu ochorení, ktorých sa obáva široká verejnosť v období svojho aktívneho sexuálneho života. Niekedy oprávnene, inokedy je to prejav fóbie, ktorej podstata nie je namieste, často však je to strach vyplývajúci z „nečistého svedomia“. Je všeobecne jasné a pochopené, že pohlavné ochorenie sa môže vyskytnúť jedine vtedy, ak do vzťahu dvoch ľudí vstúpi niekto ďalší, kto je nositeľom obávanej infekcie.
Dnes sa pohlavné choroby rozšírili o choroby, ktoré sa prenášajú prevažne alebo výhradne pohlavným stykom a na celom svete sa im hovorí sexuálne prenosné infekcie (STI). Do tejto skupiny ochorení patrí viacero bakteriálnych, vírusových ochorení, ale môžu to byť aj ochorenia vyvolané prvokmi, parazitmi alebo hubami. Spomínané infekcie vyvolávajú najčastejšie ochorenia pohlavných orgánov, ale svojimi komplikáciami môžu vážne poškodiť zdravie jedinca s doživotnými následkami, ako je porušenie schopnosti reprodukcie až sterilitu, pri niektorých ochoreniach, ako je AIDS, môžu mať smrteľné následky. Neliečený syfilis môže zanechať vážne poškodenie nervového systému s ťažkými psychickými zmenami. Pohlavné choroby predstavujú len jednu časť infekcií, ktoré sa prenášajú prevažne pohlavným stykom. Ich výskyt je rozšírený nielen v Európe, ale na celom svete. Úzko súvisí so spôsobom života, promiskuitní jedinci predstavujú rizikovú skupinu obyvateľstva. Pravdepodobnosť získania infekcie rastie s počtom sexuálnych partnerov. Najčastejšou sexuálne prenosnou infekciou na celom svete je chlamýdiová infekcia. Dnes sa vyskytuje 2- až 4-krát častejšie ako kvapavka a prenáša sa výlučne pohlavným stykom. Štatistické údaje Svetovej zdravotníckej organizácie udávajú ročný nárast 340 miliónov nových sexuálne prenosných infekčných ochorení. Chlamýdiové infekcie sa podieľajú 92 miliónmi, syfilis 12 miliónmi a kvapavka 6 miliónmi. Všeobecná informovanosť o tejto problematike sa považuje za pomerne slabú a niekedy až žiadnu. Pohlavné choroby u nás podliehajú podľa zákona povinnému hláseniu, vďaka čomu máme prehľad o týchto ochoreniach. Predpokladá sa, že skutočné počty sú vyššie, pretože niektorí chorí z rôznych osobných a sociálnych dôvodov nevyhľadajú lekársku pomoc a sami sa liečia, čo prináša so sebou rad predvídateľných a takisto nepredvídateľných komplikácií. Štatistické údaje hovoria, že na Slovensku sa ročne hlási okolo 800 – 900 prípadov pohlavných ochorení, z toho približne 200 prípadov syfilisu. Najčastejšie sa choroba zisťuje u mužov vo veku 25 – 35 rokov a u žien vo veku 15 – 25 rokov.
Po akom čase po pohlavnom styku s nakazenou osobou spozoruje postihnutý, že má pohlavnú infekciu?
Každá pohlavná choroba má inkubačnú lehotu, počas ktorej sa v organizme choroba vyvíja a zatiaľ sa ešte klinicky neprejavuje. Toto obdobie je pri jednotlivých ochoreniach odlišné. Z toho vyplýva, že pri jednom pohlavnom styku s infikovaným jedincom môže byť ten druhý nakazený viacerými infekciami a tie sa neprejavia hneď, ale môžu na seba nadväzovať. Napríklad kvapavka má u muža inkubačnú lehotu 3 – 5 dní, u ženy 5 – 7 dní. Syfilis naproti tomu má inkubačnú lehotu 3 týždne, chlamýdiová infekcia sa prejaví o 7 – 21 dní, herpetická infekcia sa môže objaviť veľmi krátko po pohlavnom styku. Iná vírusová infekcia spôsobená HPV vírusom, ktorá vyvoláva bradavice na pohlavnom orgáne, má variabilnú inkubačnú lehotu od 4 týždňov do niekoľkých mesiacov a autoinokuláciou môžu vznikať ďalšie nové bradavice. Trichomoniáza má inkubačnú lehotu niekoľko dní a vyskytuje sa pri viac ako 70 % žien, ktoré majú kvapavku.
Ako sa u infikovaného jedinca prejaví pohlavná choroba?
Kvapavka sa prejaví bohatou tvorbou hnisavého výtoku z močovej rúry, pálením a nepríjemnými pocitmi pri močení. Ak sa ochorenie nelieči, príznaky vymiznú a infekcia sa zmení na chronickú, keď už pacient nemusí mať predchádzajúce ťažkosti, ráno môže mať vo vyústení močovej rúry kvapku hnisu. Žena má takisto hnisavý výtok, nemusí byť taký silný ako u muža, infekcia často prechádza do chronicity a stáva sa tak zdrojom infekcie, pričom o tom postihnutá žena vôbec nemusí vedieť. U mužov chlamýdiová infekcia vyvoláva výtok z močovej rúry, ktorý je žltkastý až biely, viskózny a niekedy zlepuje ústie močovej rúry. Pálenie a nepríjemný pocit pri močení sa môže pridružiť, ale tieto príznaky nebývajú veľmi silné. V jednej tretine prípadov infekcia prebieha bez príznakov. Podobné príznaky máva aj mykoplazmová infekcia a trichomoniáza u mužov. U žien v polovici prípadov môže chlamýdiová infekcia prebiehať nepozorovane. Inokedy ju sprevádza nenápadný viskózny výtok, ktorý môže vyvolávať svrbenie a pálenie v pošvovom vchode. Zriedka sa vyskytujú príznaky zapálenej močovej rúry. Infekcia môže nepozorovane preniknúť do hlbších reprodukčných orgánov a spôsobiť zápal maternice, vaječníkov, ako aj zápal v brušnej dutine. Trichomoniáza sa u žien prejavuje typickým speneným šivožltým alebo zelenkastým výtokom. U muža je často nepozorovaná a limitovaná, inokedy môže spôsobiť chronický zápal prostaty. Syfilis sa vyvíja v troch štádiách, ak sa adekvátne nelieči. V prvom štádiu sa vytvorí tvrdý vred, ktorý nie je bolestivý, nesvrbí a nespôsobuje žiadne subjektívne pocity. Lokalizuje sa tam, kde vnikla do tela baktéria, ktorá spôsobuje ochorenie. Najčastejšie na pohlavných orgánoch, ale môže sa vyvinúť hocikde na tele, v závislosti od spôsobu pohlavného styku. Pri genitálno-orálnom styku sa môže vyvinúť na perách, jazyku alebo na mandliach. Pri genitálno-rektálnom styku sa vyvinie v konečníku. Ak sa postihnutý nelieči, vyvinie sa o niekoľko mesiacov 2. štádium, ktoré sa začína výsevom nesvrbivým vyrážok po hrudníku a môže sa vyskytnúť aj na dlaniach a chodidlách. Pre tretie štádium je typické postihnutie kože aj vnútorných orgánov, keď guma spôsobuje deštrukciu postihnutého tkaniva. Veľmi závažný býva nález na centrálnom nervovom systéme s následnými poruchami a progresívnou paralýzou. Bradavice (kondylómy) vytvárajú bradavičnaté výrastky v okolí pohlavných orgánov alebo konečníka. Niektoré typy HPV vírusov majú onkogénne vlastnosti a môžu spôsobiť rakovinu krčka maternice (HPV 16, 18, 45, 31) a spinocelulárny karcinóm v oblasti konečníka. Herpes má podobný klinický obraz ako herpes na perách. Na zapálenej spodine, ktorá býva opuchnutá, sa vytvoria pľuzgieriky, ktoré najprv svrbia a potom bolia, pri močení môžu štípať, keď sa vytvorili drobné obnažené plôšky po strate krytu pľuzgierikov. Môžu byť zväčšené a bolestivé lymfatické uzliny v rozkroku. Infikovaný jedinec sa stáva celoživotným nositeľom infekcie a ochorenie sa opakuje v nepravidelných intervaloch, keď má chorý oslabenú imunitu.
Čo má postihnutý robiť, ak má podozrenie, že má pohlavnú chorobu?
Predovšetkým má zakázaný pohlavný styk, aby infekciu nepreniesol na sexuálneho partnera. Musí vyhľadať lekársku pomoc. O vyšetrenie môže požiadať každého lekára alebo priamo dermatovenerológa. Za určitých okolností odborní lekári spolupracujú napríklad s gynekológmi alebo urológmi. Diagnóza sa stanoví pomocou vyšetrovacích metód, ktoré sú špecifické pre jednotlivé ochorenia, využíva sa bakteriálna kultivácia, mikroskopické vyšetrenie, sérologické vyšetrenie, špeciálne fluorescenčné mikroskopické vyšetrenie a iné. Po stanovení diagnózy sa nasadí liečba podľa citlivosti vyvolávateľa. Väčšina infekcií pohlavných orgánov sa dá úspešne liečiť a vyliečiť, ak sa dodržujú zásady racionálnej liečby a správny liečebný režim. Pri niektorých ochoreniach je liečba problematická, ako je to napríklad pri vírusových infekciách. Herpetická infekcia sa vyliečiť nedá a infekcia HPV môže spôsobiť rakovinu krčka maternice. Veľkou nádejou je vakcína proti niektorým typom HPV, ktoré sú onkogénne.
Ako predchádzať pohlavným chorobám?
V boji proti infekciách prenášaným prevažne pohlavným stykom zohráva veľký význam prevencia, to znamená vystríhať sa infikovania. Najúčinnejšou prevenciou je dodržiavanie prísnych zásad v sexuálnom živote. Voľba vhodného sexuálneho partnera, o ktorom vieme všetko o jeho predchádzajúcom sexuálnom živote a dôkladne poznáme jeho zdravotný stav. Úprimnosť, dôvera a čestnosť vo vzájomnom vzťahu majú byť zárukou stáleho partnerského vzťahu. Náhodné sexuálne styky sú nebezpečné zo zdravotného hľadiska nielen voči sebe, ale aj voči partnerovi. Mechanická ochrana, t. j. kondóm, znižuje možnosť prenosu infekcie počas pohlavného styku. Táto ochrana nemusí byť vždy dôkladná a k prenosu za určitých okolností môže dôjsť. Nechránený pohlavný styk s človekom, u ktorého nepoznáme históriu jeho pohlavného života, sa považuje z hľadiska získania pohlavnej choroby za najvyšší stupeň rizika a hazard.