Hipoterapia je jedinečná rehabilitačná a liečebná metóda, ktorá využíva komplexné liečebné pôsobenie koňa na človeka. O pozitívnom vplyve jazdy na koni sa zmieňoval už zakladateľ európskej medicíny – starogrécky lekár Hipokrates. Pozoruhodné je, že vlastne aj jeho meno znamená v preklade vládca koní. (Grécke slovo hippos znamená „kôň“ a kratein znamená „viesť, vládnuť“).
Zastávky v minulosti
Skutočnosťou je to, že jedna z prvých písomných zmienok o hipoterapii úzko súvisí s územím Slovenska. Liečebné účinky hipoterapie využíval už Marcus Aurelius podľa odporúčaní Galena. Druhou osobnosťou upozorňujúcou na pozitívne pôsobenie jazdenia na koni v rámci terapie bol osobný lekár rakúsko-uhorskej cisárovnej Márie Terézie Van Swieten. Bratislava, hlavné mesto vtedajšieho Uhorska, bola z tohto dôvodu rozšírená o veľkú a malú francúzsku záhradu s jazdeckou halou na bratislavskom hrade. K jazdeniu na koni mal pozitívny postoj aj prvý československý prezident T. G. Masaryk, ktorý na koni jazdil do svojich osemdesiatich rokov. Tak ako to môžeme vidieť v postojoch významných osobností, jazdenie na koni im prinášalo telesnú i duševnú pohodu. Stali sa pre nás inšpiráciou.
Kôň ako symbol
Symbol je vlastne znak so skrytým alebo hlbším významom. Aby sme mohli dostatočne pochopiť symbolický význam koňa pre človeka, je potrebné obzrieť sa späť. Cesta spolužitia koňa a človeka je veľmi dlhá, plná slepých uličiek i priamych úsekov. Vyberáme len tie najzaujímavejšie časti tejto dlhej cesty… Jazdu na koni človek objavil náhodou, keď si uvedomil, že je výhodnejšie pohybovať sa na štyroch nohách ako na dvoch. Sledovanie stáda z konského chrbta bolo jednoduchšie než zo zeme. Kôň sa využíval pre jeho rýchlosť, ťažnú silu a často aj na vojenské účely. Za historický doklad o zdomácnení divokého koňa možno pokladať správu napísanú chetitským jazykom na piatich hlinených doštičkách, ktoré sú uložené v orientálnom múzeu v Berlíne. Je známa ako Kikkulišov text. Vo vzťahu človeka a koňa nešlo len o úžitkovosť, kôň mal pre človeka nesporne aj emočný význam, to poznáme z histórie. Zo staroveku sú dôkazom hroby Keltov, ktorí boli s koňmi pochovávaní. Takisto cisári sa radi nechávali zobrazovať na koni alebo na voze. Kone sa dokonca chovali v posvätných hájoch a z ich správania sa veštila budúcnosť. Skutočnou kolískou najušľachtilejšieho koňa je Arabský polostrov. Všetci odborníci, ktorí pracujú v oblasti hipoterapie, vedia, že terapia prostredníctvom koňa má okrem mechanického účinku aj veľký psychologický, bioenergoinformačný vplyv a kôň má pre človeka význam aj ako symbol.
Ako pôsobí hipoterapia
Vplyv hipoterapie je veľmi komplexný. Zaraďuje sa sem taktilná kožná stimulácia, vplyv tepla, cvičenie proti odporu, podporné reakcie, obranné reakcie proti pádu, labyrintové reflexy, hlboké krčné posturálne reflexy, hlboké bedrové posturálne reflexy, vyťahovanie skrátených tkanív, iradiácia podráždenia a iné vplyvy. Okrem nich nesmieme zabudnúť na ovplyvnenie vegetatívneho nervového systému. Pri hipoterapii môžeme rozlíšiť pôsobenie prvkov nešpecifických a špecifických.
K nešpecifickým prvkom sa zaraďujú predovšetkým tieto:
Taktilná kožná stimulácia – je to liečebná metóda za pomoci dotyku. Aby sa tieto dotykové stimuly, ako je napríklad trenie srsti, mohli uplatniť, nemalo by sa používať sedlo, pacient by nemal mať oblečený hrubý odev v dotykovej oblasti.
Vplyv tepla – pozitívne ovplyvňuje svalovú činnosť a tlmí spasticitu (kŕčovitosť), pretože kôň má vyššiu telesnú teplotu ako človek. Telesná teplota koňa je asi 38 °C.
Cvičenie proti odporu – je to vlastne uplatnenie gravitácie počas rytmického pohybu prenášajúceho sa z chrbta koňa.
Podporné reakcie – umožňujú zvláštnym spôsobom vyvíjať tlak na kĺby. Jazda na koni pôsobí na určité svalové skupiny v dolných končatinách a pomáha pri zintenzívnení nácviku chôdze, keď sa povzbudzuje tendencia pacienta postaviť sa a chodiť. Preto sa striedavo jazdí so strmeňmi, o ktoré sa pacient snaží vzoprieť, a bez strmeňov. Na horných končatinách je možné stimulovať svalové skupiny miernym extenzným postavením trupu. Posilňovať horné končatiny je možné aj polohovaním pacienta na bruchu naprieč chrbta koňa.
Obranná reakcia proti pádu – dochádza k nácviku obranných reakcií, podporných i vzpriamovacích. Tento balančný výcvik je vhodný pri súčasnom životnom štýle, kde pri statickom preťažovaní chýbajú práve stimuly na zmenu ťažiska.
Labyrintové reflexy – ide o relaxačné pôsobenie riadené nižšími nervovými centrami, ako je to aj pri kolísaní a hojdaní. Rozhodujúcu úlohu pri uplatnení labyrintových reflexov má poloha hlavy.
Hlboké krčné posturálne reflexy – predklonom hlavy sa zvýši pohotovosť horných končatín na extenziu (natiahnutie) a dolných končatín na flexiu (ohnutie). Pretočenie mierne zaklonenej hlavy vedie k extenzii horných končatín na tvárovej strane a k flexii na tylovej strane.
Bedrové hlboké posturálne reflexy (týkajúce sa postoja a polohy) – počas jazdy dochádza na koni k stálemu striedavému pretočeniu panvy, a tým k striedavej extenzii dolných končatín, čo podporuje reedukáciu (znovunaučenie) chôdze.
Vyťahovanie skrátených tkanív , ktoré je podmienené gravitáciou a hmotnosťou segmentu pri rytmických pohyboch koňa, v dôsledku čoho dochádza k zmenám polohy.
Iradikácia podráždení v motorických centrách , predovšetkým pri silovej kontrakcii podmieňuje vplyvom silnejších svalov posilňovanie slabších.
Uvedomenie si proprioceptívnych vzruchov pri emotívnom prežívaní pohybu na koni – je to prvok, ktorý prežívaním pohybu na koni aktivuje limbický systém. Ten je spúšťačom voľného pohybu, ovplyvňuje emócie, je najvyšším regulátorom svalového napätia, ovplyvňuje prah vnímania bolesti a má význam aj pre tvorbu pamäťových stôp.
.
V hipoterapii poznáme aj pôsobenie špecifických prvkov. Tieto špecifické faktory sú viazané na vplyv koňa a jeho kroku. Krok koňa je jedinečný a ničím nenahraditeľný prvok, ktorý obohacuje rehabilitáciu. Umožňuje pohyb vpred, ale i vzad, otočením človeka hlavou k zadnej časti koňa. Krok koňa pripomína človeku, ktorý na ňom sedí, chôdzu vo vzpriamenej polohe. Hipoterapia je v tomto zmysle metóda, ktorá chôdzou koňa pozitívne ovplyvňuje patologickú (chorobnú) chôdzu človeka. Krokom koňa totiž vzniká okolo 90 – 110 pohybových impulzov za minútu v troch rovinách.Je to hiporehabilitácia, pri ktorej sa terapeut usiluje pomocou kroku koňa priblížiť patologickú hybnosť človeka k hybnosti fyziologickej. Môže byť indikovaná pri neurologických ochoreniach (detská mozgová obrna, roztrúsená skleróza, degeneratívne nervové ochorenia atď.), pri ortopedických ochoreniach (skolióze, svalovej dysbalancii atď.), v kategórii interného lekárstva (kardiovaskulárne ochorenie, astma bronchiale, obezita atď.). Odborná psychiatrická literatúra určuje vhodnosť aplikácie pre ľudí s problémami, ako sú organické duševné poruchy, požívanie psychoaktívnych látok, afektívne poruchy, neurotické poruchy, schizofrénie, poruchy vyvolané stresom, somatomorfné poruchy, poruchy osobnosti a pod. U pacientov dochádza vďaka hiporehabilitácii k zlepšeniu koordinácie pohybov, k normalizácii svalového tonusu, narušeniu patologických stereotypov, k zlepšeniu rovnováhy, úprave svalovej dysbalancie a pohybovej symetrie, posilneniu kardiovaskulárneho systému, stimulácii dýchacieho svalstva, stimulačnému pôsobeniu na tvorbu a obnovu mäkkých i tvrdých tkanív atď. Ďalšou formou terapie je pedagogicko-psychologické jazdenie, pri ktorom sa korigujú psychické a fyzické symptómy vyvolané duševnými chorobami. Je to vlastne psycho- a socioterapia pomocou koňa. Tento druh hipoterapie možno využiť pri deťoch s poruchami správania, s poruchami pozornosti, vnímania, reči, učenia, so zmyslovými a duševnými poruchami a problémami v sociálnej a emocionálnej oblasti. Tento druh terapie sa najčastejšie využíva i pri psychiatrických pacientoch, či už sú to deti, alebo dospelí. Treťou formou je športové jazdenie postihnutých, ktorého cieľom je integrácia pacientov do spoločnosti. Zväčša je pokračovaním prvých dvoch foriem po zvládnutí určitej úrovne jazdenia.
Nevýhody hipoterapie
Nevýhodou hipoterapie je náročná finančná stránka a sezónnosť. Hipoterapiu je možné vykonávať len v letných mesiacoch, ak nie sú k dispozícii stajne. Druhou nevýhodou zdravotníckych zariadení je rešpekt pred prácou so živými zvieratami, obava z úrazov pri jazdení na koni a dodržiavanie hygienických pokynov. Všetky tieto obavy sa dajú odstrániť, ak sa dodržiavajú bezpečnostné pokyny a dohliada sa aj na zdravotný stav koní a hygienické zásady pacientov po skončení hipoterapie.