Depresia patrí medzi najčastejšie psychické poruchy. Žiaľ, stali sa súčasťou nášho života. Z hľadiska výskytu to vyzerá tak, že skoro každý človek počas svojho života má šancu prežiť ju. Po srdcovo-cievnych a pohybových ochoreniach je treťou najčastejšou príčinou invalidity. Predpokladá sa, že za niekoľko rokov získa prvenstvo, čo sa týka počtu dní práceneschopností.
Príčina depresie
Tento trend môže súvisieť s väčšou záchytnosťou tejto poruchy, ale samozrejme aj so súčasným precivilizovaným svetom – ide vlastne o schopnosť adaptovať sa a vyrovnávať sa s podmienkami okolia. Nárast súvisí so zvýšenou náročnosťou na život. Sme neustále vystavovaní stresu, sme svedkami rôznych katastrof, zemetrasení, povodní, teroristických útokov, a to aj v priamom prenose. Náš životný štýl je uponáhľaný, neostáva nám dosť času na seba, na reflexiu, na strávenie toho, čo sme zažili. Človek nemá čas ani sám na seba, stále niekde uteká, má stále väčší a väčší prísun informácii a podnetov, ktoré ani nestačí spracovať. Trpia aj vzťahy v rodine, viazne adekvátna permanentná komunikácia, ktorá by mala byť prvoradá v dobre fungujúcej rodine. Práve absencia komunikácie prináša so sebou stratu pocitu blízkosti. Veľa ľudí žije osamelo. Pracovný čas do neskorého večera, hodiny cvičenia v posilňovni, cesta domov autom, četovanie na internete, pár hodín spánku. Pracovníci istej americkej univerzity zistili, že ľudia, ktorí trávia na internete niekoľko hodín, zažívajú v istej miere pocity smútku a osamelostí. Život odrezaný od rodiny je jednou z hlavných príčin vysokej miery depresie v rozvinutých krajinách. Moderný mestský život často zapríčiňuje odtrhnutie od ľudí, od vecí, po ktorých ľudia túžia. Napríklad po prírode či po zdravom životnom prostredí. Depresia je inými slovami často prvým podnetom hľadania zmyslu. Je alarmom, ktorý upozorňuje na to, že organizmus žije v strese. A ak človek žije v strese, dostáva sa do klesajúcej špirály a život potom preňho nemá význam. Zmysel života si nemôžeme kúpiť, cesta k jeho naplneniu vedie cez kreativitu, schopnosť prebudiť v sebe tvorivosť. Takisto nastúpila honba za peniazmi. Mnohí si myslia, že bohatstvo im prinesie šťastie, ale objavuje sa u nich skôr pocit izolácie, neistoty a viny. Niektorí ľudia nakupujú, vlastne ide o formu uvoľnenia, o spôsob, ako riešiť svoje vnútorné problémy.Jedným zo spúšťačov depresie môže byť stres. Pre každého človeka má individuálnu hodnotu. Napr. rozvod, strata človeka, vzdanie sa ideí, materiálne škody, predstavy v súkromnom živote. Depresia sa vyskytuje viac u ľudí, ktorí sa nevedia vyrovnať so stratou. Takisto záleží na vplyve výchovy a rodinného zázemia u dieťaťa. Keď dieťa nedostane dosť lásky či citu, môže v dospelosti trpieť depresiami, ale – samozrejme – dôležité sú aj biologické vplyvy, dedičnosť. Ženy vykazujú takmer dvakrát vyššie riziko na ochorenie. Depresie sa vyskytujú v každom veku, zatiaľ čo v minulostí bolo maximum medzi 30. – 40. rokom života, teraz je to medzi 18. a 25. rokom života. Spomedzi sociálnych faktorov patria k rizikovým faktorom predovšetkým rodinné pomery, prítomnosť, respektíve chýbanie dôverného osobného vzťahu. Vyšší sklon k ochoreniu majú rozvedení jedinci, ako aj tí, ktorým chýbajú dôverné vzťahové osoby. Dôležitými faktormi sa ukázali pozitívne sociálne vzťahy, ale aj oblasť bývania a zamestnania. Zosobášení ľudia, ľudia s vyšším vzdelaním a stabilným pracovným postavením, takisto ľudia žijúci skôr vo vidieckom malomestskom prostredí vykazujú najnižší výskyt depresií.Depresie sú psychické poruchy, ktorých hlavnými príznakmi sú zhoršenie nálady, skľúčenosť, strata radostí, emočná prázdnota, vôľová slabosť, strata záujmov a početné telesné ťažkostí.Čiže u depresívneho človeka je postihnutá oblasť emócii, znížená je jeho aktivita, energia, schopnosť tešiť sa. Depresívny človek cíti únavu, pomalšie rozmýšľa, nedokáže sa sústrediť. Je pesimistický, má negatívne myšlienky na seba, na okolitý svet. Tieto prejavy sú spojené vo väčšej alebo v menšej miere s telesnými príznakmi, ako napr. nespavosťou, nechutenstvom, znížením psychomotoriky. Mnohí ľudia trpia rôznymi telesnými príznakmi a lekári nenachádzajú pre ne objektívny nález na konkrétnom orgáne. Vtedy hovoríme o depresii bez depresie. Na druhej strane existujú mnohopočetné štúdie, ktoré ukazujú, že depresie bývajú vyjadrené pri rôznych telesných ochoreniach, napr. endokrinologických (znížená činnosť štítnej žľazy), neurologických, srdcovo-cievnych, ale aj pri zneužívaní psychotropných látok alebo iných závislostiach.
Hľadajme riešenie
Človek v depresii potrebuje hlavne citovú podporu. Musíme mu poskytovať zázemie, povzbudiť ho v trpezlivosti, počúvať ho a posilniť mu nádej. Netreba ho nútiť k činnostiam, ale trpezlivo mu ich len ponúkať, chodiť na vychádzky, do kina alebo sa venovať iným aktivitám, ktoré má rád. Ale aj prehnaná starostlivosť môže zhoršovať pocity viny a zlyhania. Pomoc musí byť adekvátna v rozumnej miere. Plnohodnotný život je najlepšou prevenciou. Depresia sa nedá zlomiť vôľou. Niektorí ľudia sa o to pokúšajú, vedie to však k zhoršeniu stavu. Neuchyľujte sa do samoty, skúste byť s inými ľuďmi. Nepokúšajte sa liečiť depresiu alkoholom. Alkohol depresiu zhoršuje. Neporovnávajte svoje aktivity pred chorobou s aktivitami v depresii. Dôležité je si uvedomiť, že negatívne pocity sú súčasťou depresie a skresľujú pohľad na životnú situáciu, v ktorej sa nachádzate. Vidíte ju horšiu a budúcnosť katastrofickú. Nedôverujte svojim pesimistickým myšlienkam. Skúste myslieť na niečo iné alebo zamestanať sa nejakou činnosťou.Nehanbite sa plakať, kedykoľvek to potrebujete. S plačom prichádza úľava. Nebojte sa svojim blízkym hovoriť o svojich emóciách. Nebojte sa o svojich problémoch hovoriť s lekárom. Uvedomte si, že depresia je liečiteľná.
Depresia a osobnosti
Niekedy sa v súvislosti s depresiou môžu objaviť samovražedné myšlienky. Sú známi ľudia, ktorí sú úspešní, finančne zabezpečení, majú zdravú rodinu a napriek tomu trpia depresiami. Napríklad známy 62-ročný český skladateľ a umelec Karel Svoboda trpel depresiou. Aj sexuológ Ján Vrabec sa vo veku 56 rokov usmrtil zbraňou do hlavy. O samovraždu sa pokúšala aj česká speváčka Iveta Bartošová. Údajne však išlo o demonštratívny pokus, skôr o volanie o pomoc. Český herec Vlastimil Brodský sa zastrelil zbraňou do úst. Aj Richard Müller už údajne rozmýšľal o samovražde. Sú to ľudia s vysokými nárokmi a veľkou psychickou záťažou, ktorú prináša život. Ľudia zo šoubiznisu si na život nesiahajú častejšie ako iní. Sú iba viditeľnejší. Isté však je, že sú zraniteľnejší a pracujú viacs emóciami.Mnohé zo spomenutých pocitov a ťažkostí pozná každý človek. Pokiaľ neprekračujú určitú intenzitu alebo dĺžku trvania, sú normálnymi, zdravými reakciami na skúsenosť, napr. zo straty, neúspechu, zo záťaže, z nedostatku času, z osamelostí alebo z vyčerpania. Kedy a prečo je prekročená hranica medzi týmito reakciami a klinickými príznakmi, to ostáva stále medzi nevyjasnenými otázkami okolo depresívnych porúch.