Probiotiká - Dobrí kamaráti detí i dospelých

Prečo sa o nich hovorí?

Vráťme sa na začiatok k našemu telu a tráviacemu systému. Trávenie a vstrebávanie živín nie je jedinou úlohou našeho tráviaceho traktu. Črevo nemá len úlohy v trávení potravy. Je to veľmi dôležitá súčasť aj nášho imunitného systému. Črevo produkuje najviac protilátok, zo všetkých imunitných orgánov v tele. Črevo nie je sterilné, obýva ho viac ako 1014 rôznych mikroorganizmov, ktoré vytvárajú takzvanú črevnú mikroflóru. V ľudskom čreve žije približne 400-500 rôznych kmeňov. Tieto mikroorganizmy výrazne prispievajú k plneniu funkcií čreva. Spolupodieľajú sa na obrane nášho organizmu, vytvárajú niektoré vitamíny (K, B12) a nasýtené mastné kyseliny potrebné pre správne funkcie nášho tela. Medzi najzastúpenejšie patria najmä laktobacily, streptokoky, bifidobaktérie, escherichia coli. Percento ich zastúpenia sa mení v závislosti od časti tenkého resp. hrubého čreva. Za normálnych okolností je črevo osídlené mikroflórou, ktorá naňho vplýva pozitívne. Toto je však stav veľmi dynamický, ktorý zavisí od množstva rôznych faktorov. Zloženie črevnej mikroflóry sa môže teda meniť a môže na náš organizmus pôsobiť aj negatívne. Dieťatko sa narodí so sterilným, baktériami neosídleným tráviacim traktom. Hneď od prvej chvíle, teda už pri pôrode dieťatka začína takzvaná kolonizácia tráviaceho traktu. To znamená, že baktérie začínajú osídľovať jeho tráviaci trakt. Baktériami sa osídľuje nielen tráviaci trakt, ale aj koža a sliznice dieťatka. U  každého dieťatka môže táto kolonizácia prebiehať rôzne, pretože závisí od rôznych faktorov (spôsob pôrodu, zloženie stravy, vek, prekonané ochorenia, domáce prostredie). Napríklad bábätká rodené cisárskym rezom neprichádzajú do styku počas pôrodu s vaginálnou a fekálnou mikroflórou matky. Osídlenie ich čreva teda viacej závisí od vonkajších faktorov. Najčastejšie prichádza babätko do styku s mamičkou, mamička je teda jeho veľmi dôležitý „kolonizátor“. Dôležitú úlohu pri kolonizácii čreva má aj dojčenie. Materské mlieko je tá najlepšia potrava a pre dieťatko. Niekedy však dojčiť nie je možné a dieťatko je odkázané na umelú výživu. Črevná flóra dojčeného dieťatka a dieťatka na umelej strave sa líši. Výrobcovia dojčenskej stravy stravy sa snažia vyrobiť mlieko čo najviac podobné tomu materskému. Do umelých mliek sú pridávané probiotiká a prebiotiká v snahe podporiť kolonizáciu čreva práve tými správnymi baktériami.Prechodom dieťatka na tuhú stravu sa zloženie bakteriálnej flóry prudko mení a začína sa pomaly blížiť zloženiu flóry dospelého. Medzi najvýznamnejšie probiotiká patria najmä baktérie mliečneho kvasenia. Tieto baktérie produkujú kyselinu mliečnu. Odtiaľ pochádza aj ich názov. Svet mikróbov je takpovediac nekonečný a aj baktérií mliečneho kvasenia je veľmi veľa kmeňov. Tieto kmene aj keď majú veľa spoločného sa môžu vo svojich vlastnostiach a vplyvoch na náš organizmus veľmi odlišovať.

Bifidobaktérie. Sú prirodzenou súčasťou mikroflóry. Najznámejší je Bifidobacterium animalis, ssp. Lactis niekde označovaný ako BB-12. Je typický pre mikroflóru novorodenca, najmä ak je kojený.
Laktobacily. Fyziologicky sa nachádzajú v čreve a vo vagíne. V praxi sú najpoužívanejšie a najviac známe L. rhamnosus, L. acidophilus, L.johnsonii, L. reuteri.
Lactococcus. Nachádza sa najmä v mliečnych produktoch
Sacharomyces. Sú ďalšou prirodzenou súčasťou mikroflóry a majú dôležitú úlohu najmä pri liečbe hnačkovitých ochorení pri liečbe antibiotikami.
Enterococcus. Je takisto prirodzenou súčasťou mikroflóry. Takisto má svoju úlohu pri liečbe hnačiek.

Veľmi nerada, ale musím pripustiť, že chémia vládne naším svetom a teda aj svetom potravín. Jogurt už nie je tým, čím bol kedysi, hnojivá a konzervanty sú prakticky všade. Antibiotiká používané pri chove zvierat takisto nie sú žiadnou výnimkou. Naše stravovacie návyky tiež už nie sú také ako kedysi. Teda ani mikroorganizmy, ktoré človek prijímal súčasne s potravou vďaka „chémii“ nie sú v našej potrave tak ako kedysi. Alkohol, stres sú ďalšie faktory, ktoré neprispievajú našemu zdraviu a sú „nepriateľom“ probiotických baktérií.Termín probiotikum nie je taký starý, prvýkrát bol použitý približne v roku 1954. Svoj základ má v dvoch gréckych slovách a to pro-pre a bios-život. Svetová zdravotnícka organizácia definovala probiotiká ako živé organizmy, ktoré podávané v dostatočných množstvách majú preukázateľne pozitívny efekt na hostiteľa/príjemcu. Veľmi zjednodušene povedané sú probiotiká teda živé mikroorganizmy, ktoré „žijú v našom tele“ a majú na náš organizmus pozitívne účinky.

Aké sú to tie pozitívne účinky. Mnohé vedecké štúdie dokazujú ich pozitívny vplyv na množstvo chorobných stavov.

1. Hnačkovité ochorenia

Hnačka môže mať rôzne príčiny. Jednou z častých príčin hnačky najmä u detí je vírusové ochorenie(rotavírus) alebo premnoženie patogénnych „zlých“ baktérií (napr. Salmonely) v hrubom čreve. Toto sa môže prejavovať ako hnačkovité ochorenie. Probiotické baktérie majú akoby zázračnú vlastnosť vytesniť tieto zlé baktérie a vírusy z čreva. V ich prítomnosti sa patogénny oveľa ťažšie môžu uchytiť na črevnú stenu (menej priestoru) a rozmnožovať sa.Ďalšou ich zbraňou v boji proti patogénnym baktériám a vírusom je tvorba kyseliny mliečnej, peroxidu vodíka (Lactobacillus acidophilus a Bifidobacterium animalis) a zvláštnej protibakteriálnej látky. Kombináciou všetkých týchto vlastností sú probiotiká nenahraditeľným pomocníkom pri liečbe hnačkovitých ochorení. Nielenže pomáhajú odstrániť patogénne mikroorganizmy ale predovšetký tým, že prežívajú v čreve, pomáhajú obnoviť fyziologickú mikroflóru. Účinkujú nielen u detí ale aj pri takzvaných cestovateľských hnačkách, ktoré vznikajú pri zmene prostredia, stravy... Náš organizmus vtedy prichádza do kontaktu s inými druhmi baktérií, ktoré preň nie sú prirodzené. Preto je veľmi vhodné užívať probiotiká už pár dní, najlepšie týždeň či dva pred odchodom do cudziny a pokračovať v jeho užívaní aj počas pobytu. Posilníme si tak našu flóru už v predstihu a znížime tak riziko vzniku „nepríjemných komplikácií“.

2. Chronická zápcha (obstipácia)

Nesprávne zloženie mikroflóry môže mať aj presne opačný efekt ako hnačka a to zápcha. Môže ju spôsobovať užívanie niektorých liekov (antihypertenzíva, silné lieky proti bolesti) alebo niektoré vážne ochorenia. Nesprávne stravovanie (málo tekutín, vlákniny), málo pohybu však predstavuje najčastejšie príčiny zápchy. Mnoho ľudí, starších ale aj malých detičiek trpí týmto nepríjemným problémom. Pobyt na toalete sa stáva nepríjemnou morou nielen detí, ale aj rodičov. Laxatíva, či už vo forme kvapiek alebo tabletiek by mali byť iba liekmi prvej pomoci a nie našim každodenným spoločníkom pri liečbe zápchy. Sú návykové, môžu silno dráždiť stenu čreva a ich dlhodobým užívaním ničiť jeho sliznicu. Chronická zápcha by sa teda určite nemala liečiť takýmito prípravkami. Probiotiká spolu s prebiotikami sú ideálnym a účinným riešením. Treba si však uvedomiť, že problém sa neodstráni hneď po pridaní probiotík do stravy. Treba ich užívať dlhodobejšie, ale efekt v podobe upravenej stolice by sa mal dostaviť.

3. Laktózová intolerancia (neznášanlivosť laktózy)

Laktózová intolerancia je porucha tráviaceho systému. Je to neschopnosť tráviť mliečny cukor-laktózu. Telu chýba enzým laktáza, ktorý štiepi laktózu na menšie časti, ktoré sa ďalej vstrebávajú do organizmu. Laktóza teda putuje nestrávená do hrubého čreva, kde je fermentovaná baktériami. Tento stav sa môže prejavovať rôzne. Od plynatosti, nevoľnosti až po hnačku. Štúdie dokázali, že pridaním L. acidophilus do stravy došlo k redukcii až odstráneniu symptómov neznášanlivosti laktózy.

4. Alergické ochorenia, imunita

Tráviaci systém spolu s mikroorganizmami, ktoré ho osídľujú je dôležitou súčasťou imunitného systému. Niektoré vedecké štúdie ukazujú, že probiotiká priaznivo ovplyvňujú imunitný systém. Pomáhajú zmierniť prejavy alergie a atopického ekzému u detí aj dospelých. Poznatky naznačujú, že probiotiká upravujú imunitnú odpoveď, pretože u nealergických alebo neatopických pacientov imunitu zvyšujú. U atopikov znižujú odpoveď na alergénny podnet.

5. Helicobacter pylori

Nemôžeme povedať, že probiotiká nás vyliečia od Helicobactera pylori. Liečba často spočíva v užívaní kombinácii antibiotík a iných liekov. U mnohých pacientov sa prejavia nepriaznivé účinky antibiotík (tráviace problémy, vaginálne infekcie). Tieto vedľajšie účinky sú nepríjemné a pacienti kvôli nim svoju liečbu častokrát prerušia. Pridanie probiotika k tejto liečbe môže týmto nežiadúcim účinkom predísť. Niektoré vedecké štúdie naznačujú, že probiotiká by mohli mať vplyv priamo na helicobactera pylori. (L. acidophilus, L. casei., L. salivarius).

6. Vaginálne infekcie

Tráviaci trakt nie je jediným prirodzeným miestom výskytu probiotík. Svoju dôležitú úlohu si plnia aj pri osídlení vagíny. Vytvárajú tu prirodzenú vaginálnu flóru. Pôsobia ako ochranný val pred vstupom rôznych infekcií. A to jednak tým, že osídľujú sliznicu, vytvárajú na nej akoby film a tým vlastne bránia uchyteniu sa patogénnym baktériám. Ďalej sa podieľajú na udržaní kyslého prostredia (tvorbou kyseliny mliečnej), ktoré je nepriaznivé pre rast a rozmnožovanie baktérií. K narušeniu vaginálnej mikroflóry môže dôjsť relatívne ľahko. Hormonálne zmeny počas menštruačnáho cyklu, menopauza, užívanie antibiotík, nesprávna (nedostatočná ale aj príliš prehnaná) intímna hygiena, používanie nesprávnej kozmetiky sú najčastejšie príčiny vzniku vulvovaginálnych infekcií. Nesmieme zabúdať ani na návštevu sáun a termálnych bazénov, ktoré predstavujú tiež riziko pre zdravú mikroflóru. Používanie prípravkov obsahujúcich probiotiká, najmä laktobacily je jednoduchým riešením. Tu však nemám na mysli iba užívanie probiotík v strave, či tabletke, ale aj používanie špecialnych prípravkov, obsahujúcich probiotiká (čípky, výplachy, gély, intímne mydlá).Tehotné mamičky bývajú často trápené rôznymi gynekologickými infekciami a veľakrát sa nevyhnú používaniu lokálnych antibiotík a antimykotík. Používanie prípravkov obsahujúcich probiotiká je tá najjemnejšia cesta prevencie nepríjemných infekcíí.

7. Antibiotiká

Nesmieme zabudnúť ani na antibiotiká. Antibiotiká sú látky, ktoré pôsobia proti baktériám. Pôsobia všade tam, kam preniknú, teda nie iba v mieste infekcie. Probiotiká sú tiež baktérie. Teda ak je antibiotikum účinné aj voči skupine baktérií, do ktorej patrí probiotická baktéria, má vplyv aj na ňu. Jednoducho povedané antibiotiká neničia iba zlé baktérie, ale aj tie dobré.Samozrejme závisí od druhu antibiotika, do akej miery vplýva na „dobré“ baktérie v našom tele. Najčastejšie problémy pri užívaní antibiotík sú tráviace problémy a to najmä hnačky. U žien sú to aj mykózy. Pridaním probiotika k antibiotickej liečbe môžeme týmto problémom predísť. Možno si teraz poviete, veď to predsa nemá význam, však antibiotiká „zabijú“ aj probiotiká, ktoré zjem. Je dôležité, aby sa probiotikum nepodávalo súčasne s antibiotikom, najmä ak patrí do jeho spektra účinnosti. Preto by sa mali probiotiká podávať s minimálne 2 až 4-hodinovým odstupom. Alebo ako probiotiká prežijú v žalúdku, keď si svoju úlohu plnia až v čreve? Je dôležité aby probiotikum „prežilo“ kyslé prostredie v žalúdku a aby nebolo zničené žlčovými kyselinami. Iba vtedy si môže splniť svoju úlohu v hrubom čreve (rásť a rozmnožovať sa). Veda ide dopredu. Probiotiká bývajú upravené do kapslí, ktoré ich chránia pred agresívnym prostredím v žalúdku. Kapslička sa rozpadne až v čreve a baktérie si môžu začať plniť svoju úlohu. Preto nie je vhodné otvárať kapsuly a vysýpať ich, ak to v príbalovom letáku nie je povolené. Na trhu existujú už aj prípravky, ktoré sú špeciálne spracované tak, že sú odolné voči kyselinám aj bez kapsuly. Ďalšou možnosťou ako prekabátiť žalúdočnú kyselinu sú spóry. Spóry sú oveľa odolnejšie ako baktérie, preto sa dostanú vo väčšom množstve nepoškodené až do čreva a tam vyklíčia v baktérie. Pri týchto „spórových“ probiotikách nemusíme dodržiavať ani časový odstup, pretože spóry vzklíčia s určitým časovým odstupom.Toto však nie sú všetky pozitívne vplyvy probiotík na ľudský organizmus. Vedci sa zaoberajú aj vplyvom probiotík na hladinu cholesterolu, v onkológii alebo aj v invazívnej medicíne. O probiotikách sa ešte určite dozvieme veľa zaujímavých vecí.

A čo sú to prebiotiká?

Sú to vlastne „pomocníci rastu probiotík“. Odborne povedané, sú to nestráviteľné zložky potravy, prechádzajú teda do hrubého čreva a majú pozitívne účinky na rast a aktivitu baktérií v hrubom čreve. Medzi najznámejšie prebiotiká patria nestráviteľné sacharidy ako napríklad inulín, fruktooligosacharidy, celulóza, pektín, laktulóza a ďalšie. A posledný záhadný názov je synbiotikum. Synbiotikum je zmesou probiotika a prebiotika.

Zdroje probiotických kultúr

Základ by mala byť predovšetkým strava. Tú je však treba starostlivo vyberať. Nie každý ponúkaný produkt spĺňa podmienky, ktoré sú tak dôležité pre naše telo. Najprirodzenejším zdrojom probiotík sú jogurty a ďalšie kyslé mliečne produkty. To však môže byť problém, pretože jogurty dnes obsahujú množstvo prídavných látok (konzervanty, farbivá....) a tie nevytvárajú dobré podmienky na prežitie pre laktobacily. Ďalej nesmieme zabúdať, že časť bifidokultúr neprežije agresívne prostredie v žalúdku. Preto by sme tieto produkty mali konzumovať v oveľa väčších množstvách. To sa však v dnešnej hektickej dobe podarí málokomu. Veľmi bohatým zdrojom probiotických kultúr je aj naša slovenská špecialita: bryndza. Obsahuje široké spektrum probiotík, vitamínov skupiny B, kvalitné bielkoviny a minerály. Určite chybu neurobíme ani keď sa rozhodneme pre probiotiká v tabletke. Na trhu je veľmi veľké množstvo prípravkov v rôznych liekových formách. Pre deti sú vhodné najmä sirupy, prášky alebo kvapky. Pre dospelých sú to zvyčajne kapsle. Väčšinou sú to prípravky, ktoré obsahujú viacej kmeňov baktérií. Kmene v týchto prípravkoch sa navzájom podporujú a tým zlepšujú svoj účinok. Stačí zájsť do najbližšej lekárne a nechať si poradiť.