Afektívne záchvaty sú v detskom veku pomerne častým problémom, ktorý vie rodičov poriadne vystrašiť.
Dajú sa definovať ako prechodná porucha vedomia, ktorá nasleduje spravidla po intenzívnom plači, v jej úvode je teda vždy prítomný určitý silný afekt, či už plač, bolesť, strach, u niektorých detí i silná pozitívna emócia.
Rozoznávame spravidla dva typy afektívnych záchvatov.
Tzv. palidná forma (so zblednutím), objavuje sa hlavne u kojencov do 3 mesiacov veku. Záchvat začína plačom, na ktorého vrchole dôjde k poruche vedomia s ochabnutím dieťatka. Epizóda trvá spravidla 30-60 sekúnd, potom sa stav normalizuje. Tieto záchvaty sú prejavom nezrelosti kardiorespiračných reflexov. Druhá forma – cyanotická (s omodraním dieťatka) je typická pre batoľatá. Spúšťacím mechanizmom je krik alebo silný afekt bez kriku. Za niekoľko sekúnd dieťa zadrží dych v nádychu, dostaví sa cyanóza (omodranie) tváre a následná strata vedomia. Príčinou poruchy vedomia je zrejme krátkodobý nedostatok kyslíka – mozgová hypoxia. Pri dlhšom trvaní záchvatu sa niekedy objavia krátke generalizované kŕče.
Za patogenetickú príčinu afektívnych záchvatov bolo dlho mylne považované narušenie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, alebo neprimeraná benevolencia vo výchove. Avšak podľa novších poznatkov, u väčšiny detí s afektívnymi záchvatmi zohráva úlohu nezrelosť ich vegetatívneho systému.
Ak sa teda niečo takéto prihodí vášmu dieťatku prvý krát, čo robiť?
V prvom rade treba zachovať kľud, zabezpečiť, aby si dieťa neublížilo pádom, alebo úderom, pokiaľ má i kŕče. Vziať dieťatko do náručia, kľudne naň hovoriť, počkať, kým stav prejde, dieťatko sa preberie. Nevyhnutné je jeho následné vyšetrenie. V týchto prípadoch je veľmi dôležité vylúčiť, či nešlo o epileptický záchvat. Váš pediater Vás preto pravdepodobne pošle na vyšetrenie k detskému neurológovi. Neurológ dieťatko vyšetrí, spýta sa Vás na okolnosti záchvatu, koľko záchvat trval a ako vyzeral a natočí EEG (elektroencefalografiu). Tá býva v prípadoch afektívnych záchvatov v poriadku.
Zvlášť pri malých deťoch je dobré zrealizovať i kardiologické vyšetrenie. Keď sa teda potvrdí, že ide o afektívne záchvaty, neurológ Vás ubezpečí, že nejde o epilepsiu, ale o problém vo vyzrievaní nervového systému, a že záchvaty spontánne vymiznú približne medzi 4. až 5. rokom života. Pokiaľ sú afektívne záchvaty veľmi časté a vyzerajú dramaticky, pravdepodobne Vám odporučí psychologické vyšetrenie s poradenstvom niektorých výchovných postupov. Veľmi dôležitý je pozitívny prístup k dieťatku, pochvala a trpezlivosť. V niektorých prípadoch sa pristúpi i ku krátkodobej medikamentóznej liečbe, ktorá pomôže preklenúť kritické obdobie.Treba si uvedomiť, že akokoľvek môže afektívny záchvat vyzerať dramaticky, nejde o život či zdravie ohrozujúci stav. Napriek tomu, detičky s týmto problémom vyžadujú dôkladné vyšetrenie.