V roku 1796 sa anglickému vidieckemu lekárovi Edwardovi Jennerovi podaril pozoruhodný objav - do pokožky zaviedol vírus kravských kiahní, čo vytvorilo imunitu voči nebezpečným pravým kiahňam. Dr. Jenner uviedol do života pojem „vakcinácia“, ktorý pochádza z latinského pomenovania kravských kiahní (vaccinia). Jeho odvážne experimenty položili základy vakcinológie – vedy, ktorá od základov zmenila oblasť ochrany zdravia.
Vakcíny umožnili zlikvidovať pravé kiahne, ktoré boli v 18. storočí v niektorých európskych krajinách príčinou až 20 % všetkých úmrtí. Neskôr sa ich podarilo eliminovať, alebo sú pod kontrolou s cieľom ich úplne zlikvidovať. Súčasne aj ďalšie choroby, ktoré ľuďom ničili zdravie alebo dokonca zabíjali – ako detská obrna a osýpky. V súčasnosti môžeme minimálne 26 potenciálne smrteľným chorobám zabrániť, alebo znížiť ich výskyt prostredníctvom vakcinácie. Vakcíny podľa odhadov každoročne predídu až trom miliónom úmrtiam či trvalým následkom. Zo všetkých odvetví modernej medicíny sa preto vývoj vakcín považuje za najväčší príspevok k zmierňovaniu ľudského utrpenia. Viedol k pôsobivému nárastu priemernej očakávanej dĺžky života za posledné dve storočia.
Pravidelné očkovania
Súčasťou preventívnych prehliadok na Slovensku detí je aj pravidelné povinné očkovanie proti viacerým ochoreniam. Slovenské deti by tak už v rannom detstve mali absolvovať niekoľko pravidelných očkovaní, ako sú očkovania proti tuberkulóze, záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu, detskej obrne, osýpkam, rubeole a príušniciam, hepatitíde B a Hemophilus influenzae. Prvé očkovanie je už 5. deň po narodení. Deti dostávajú očkovanie proti TBC. V 9. týždni sa začína s očkovaním proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, infekciám, žltačke typu B a proti poliomyelitide. Je to šesť ochorení, u ktorých sa robí prevencia. Toto očkovanie sa robí do jedného roka trikrát. V 15. – 18. mesiaci je očkovanie ako trojkombinácia, proti osýpkam, rubeole a mumpsu. Potom je už len preočkovanie v 3., 6., 11., 13. roku života. To sú preočkovania ochorení, na ktoré boli očkované v ranom detstve. V 13. roku veku dieťaťa je posledné očkovanie. Ďalšie majú dospelí v 23. roku.
Osobitné očkovania
Slovenskí lekári čoraz častejšie odporúčajú aj osobitné očkovanie detí proti pneumokokovým invazívnym infekciám, chrípke, kliešťovej encefalitíde, rotavírusovým infekciám, ľudskému papilomavírusu a meningokokovej meningitíde. Práve pneumokokové infekcie spôsobujú na svete najviac úmrtí na ochorenia, ktorým sa dá predchádzať očkovaním. WHO považuje boj proti pneumokokovým infekciám za jednu zo svojich súčasných priorít. Lekári odporúčajú očkovanie najmä osobám, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu infekcie. Konjugovaná očkovacia látka proti pneumokokovým invazívnym infekciám je určená pre deti od dvoch mesiacov do dvoch rokov veku a je čiastočne uhrádzaná zdravotnými poisťovňami deťom, ktoré potrebujú zdravotnícku pomoc pre chronické ochorenia dýchacích ciest, srdcovo-cievneho aparátu, metabolické poruchy, renálne, či imunitné poruchy.
Reakcie pri očkovaní
Očkovanie je nepochybne zásah do organizmu a môže mať celý rad rôznych očakávaných či nezvyčajných reakcií. Všeobecne po podaní očkovacej látky, ktorá je pre organizmus antigénom, u určitého percenta očkovaných vznikajú nežiaduce reakcie, ktoré môžu byť lokálne (najčastejšie začervenanie, bolestivosť, opuch miesta vpichu, zdurenie regionálnych lymfatických uzlín) a systémové – celkové (najčastejšie zvýšená teplota, malátnosť, celková slabosť, bolesti hlavy a kĺbov). Tieto reakcie však obyčajne odznejú v priebehu 1 – 2 dní bez liečby. Najviac reakcií je hlásených po očkovaní proti tuberkulóze. Vo všeobecnosti ale deti znášajú očkovania dobre. Na viac ako milión podaných očkovacích dávok je ročne hlásených asi 200 reakcií po očkovaní. Je nutné si uvedomiť, že neexistuje vakcína stopercentne bezpečná a účinná, na druhej strane negatívne aspekty sú mnohonásobne vyvážené významným znížením výskytu ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním.
Zásady pri očkovaní
Pri očkovaní musíme dbať na určité zásady - dieťa musí byť zdravé, musia sa dodržiavať kontraindikácie, určité intervaly medzi očkovaniami, technika očkovania. Vaše dieťa nemôže byť očkované ak má akútne ochorenie, ak je v inkubačnej dobe infekčného ochorenia, ak je oslabené alebo rekonvalescent a ak je liečené liekmi, ktoré ovplyvňujú imunitný systém. Ďalej, ak má dieťa dokázanú poruchu bunkovej imunity, nemôže byť očkované živými vakcínami, t. j. proti tuberkulóze, detskej obrne, rubeole, osýpkam a príušniciam. Okrem týchto všeobecných kontraindikácií poznáme ešte osobitné kontraindikácie, platné pre jednotlivé očkovania.
Očkovať či neočkovať?
V posledných rokoch dochádza vo svete i na Slovensku k vlne antivakcinačných aktivít, ktoré spochybňujú očkovanie, preceňujú reakcie po očkovaní, alebo dávajú do príčinnej súvislosti s očkovaním niektoré závažné poruchy zdravia, najmä neurologické (napr. autizmus po očkovaní proti osýpkam, roztrúsená skleróza po očkovaní proti vírusovému zápalu pečene typu B, syndróm náhleho úmrtia dojčiat po očkovaní proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu, ...). Pritom seriózne štúdie tieto pseudoargumenty spoľahlivo vyvrátili. Cieľ týchto aktivít však je dosiahnutý - zanesenie pochybností o potrebe a význame očkovania. Náhodné časové koincidencie vzniku niektorých porúch zdravia v súvislosti s podaním očkovacej látky sú bez dôkladného štatistického vyhodnotenia prezentované ako komplikácie očkovania, alebo závažné postvakcinačné reakcie. Pritom autori týchto antivakcinačných aktivít určite nevideli deti choré napr. na záškrt, ktoré zomierajú udusením, deti po prekonaní ochorenia na detskú obrnu, ktoré zostali celoživotne ochrnuté, deti po prekonaní ochorenia na osýpky s celoživotným postihnutím CNS, dusiace sa deti s ochorením na čierny kašeľ. Vo svete, predovšetkým v tzv. tretích krajinách stále zbytočne zomiera niekoľko miliónov detí na infekčné ochorenia, proti ktorým mohli byť očkované. Okrem výhod v oblasti zdravia má vakcinácia aj nesporné ekonomické výhody, keďže vakcíny sú jedným z najakceptovanejších a nákladovo najefektívnejších postupov v oblasti verejného zdravia. Účinné programy vakcinácie môžu znížiť celkové výdavky na zdravotnú starostlivosť a zlepšiť zdravie populácie, zvýšiť produktivitu, konkurencieschopnosť a celkovú ekonomickú prosperitu. Podľa odhadov len samotná likvidácia pravých kiahní znamenala globálnu úsporu vo výške viac ako 2 miliardy dolárov ročne. Nedávne prelomové objavy v imunológii, molekulárnej biológii, genomike a proteomike sľubujú ďalší vývoj vo vakcinológii, ktorý by mohol priniesť rozšírenie ochrany pred akútnymi infekčnými ochoreniami, chronickými infekciami, alergiou, autoimunitnými poruchami a niektorými formami rakoviny.