Antibiotiká sú zázračný liek – penicilín zachránil už viac než 200 miliónov životov. Spolu so smrtiacimi patogénmi však, bohužiaľ, ničí aj „priateľské“ baktérie, ktoré sú súčasťou nášho tráviaceho a imunitného systému. Výsledkom narušenia rovnováhy v črevách je hnačka, s ktorou má pri antibiotickej liečbe alebo po nej skúsenosť 30 % dospelých. Aj keď deti od 1 do 4 rokov začínajú mať podobné zloženie baktérií v črevách ako dospelí, antibiotikami spôsobené hnačky sa u nich vyskytujú dokonca v 40 percentách. Pravdepodobnosť hnačky je vyššia pri užívaní širokospektrálnych antibiotík predpisovaných aj pri respiračných ochoreniach a rastie priamo úmerne s dĺžkou užívania antibiotík.
„Pre organizmus, ktorý je už oslabený bojom s chorobou a užívaním antibiotík, znamená hnačka veľmi vyčerpávajúce komplikácie. Vedie k ďalšiemu poškodeniu mikrobiálneho prostredia v čreve a predlžuje dĺžku rekonvalescencie,“ objasňuje MUDr. Adriana Šimková, PhD. Obnova črevného mikrobiómu je pritom náročnejšia než prevencia „vybitia“ ochranných baktérií.
Prečo antibiotiká ničia črevá?
Antibiotiká nedokážu rozoznať prospešné a škodlivé baktérie, preto dochádza k ničeniu aj črevných baktérií, ktoré majú vplyv na imunitu a zaisťujú správne zažívanie. Podľa americkej štúdie dokonca nie je mikrobióm (alebo mikroflóra), teda súhrn všetkých mikroorganizmov žijúcich v tráviacej sústave, úplne rovnaký ani po dvoch rokoch od užívania antibiotík – probiotiká čas regenerácie črevnej sliznice výrazne skrátia.
Črevný mikrobióm pomôžu pred negatívnymi vplyvmi ochrániť probiotiká (živé mikroorganizmy) a prebiotiká (výživné látky čiastočne štiepené baktériami) na niekoľkých úrovniach. Mechanický účinok probiotík spočíva v tom, že bojujú o miesto na priľnutie na črevnej sliznici. Pokiaľ miesto na črevnej sliznici získajú, patogény sa tak nemôžu naviazať alebo ich doslovne vytlačia z pôvodného miesta. Ochrana čreva je zabezpečená aj ďalším významným efektom živých baktérií, a to tvorbou aktívnych metabolitov – antibakteriálnych látok. Ďalej majú probiotiká imunomodulačný účinok a vďaka tomu nielenže pôsobia v črevách, ale súčasne zlepšujú celkovú imunitu organizmu. A preto organizmu vyčerpanému chorobou môžu pomôcť rýchlejšie sa zotaviť. Účinok probiotík a prebiotík sa vzájomne dopĺňa pri udržiavaní zdravej črevnej mikroflóry.
„Probiotiká by mali byť súčasťou liečby od začiatku užívania antibiotík a minimálne týždeň, ideálne 14 dní po jeho skončení,“ hovorí MUDr. Adriana Šimková, PhD., a dodáva: „Vtedy podávame odporúčané dávky. Stabilizácia črevného mikrobiómu môže trvať až 12 mesiacov po vysadení antibiotík, preto je vhodné v ďalšom období používať probiotiká na dlhodobé užívanie s nižším počtom baktérií.“
Ktoré probiotiká kúpiť?
Často sa stane, že nám pri podávaní receptu na antibiotiká lekár povie, nech si v lekárni kúpime aj probiotiká. Ale aké? Pokiaľ sa nechcete spoliehať na radu lekárnika, prečítajte si, podľa čoho treba vyberať. Pri užívaní potom dbajte na to, aby ste probiotiká užívali v dvoch tretinách intervalu medzi antibiotikami, keď je už účinná látka vstrebaná do krvného obehu. Probiotické baktérie potom negatívny vplyv antibiotík pomôžu napraviť.
Všeobecne platí, že probiotický výrobok by mal obsahovať aspoň miliardu živých probiotických organizmov. Hodnotu koncentrácie probiotických baktérií označuje tzv. CFU alebo Colony Forming Unit, ktorá by mala teda byť minimálne 109.
Pri užívaní antibiotík je vhodné užívať silnejší probiotický výrobok (teda ten, ktorý obsahuje 20 miliárd živých probiotických baktérií) s väčším počtom probiotických kmeňov (9 a viac).
Obal – i obal je dôležitý, a to kvôli priepustnosti vzdušnej vlhkosti. Najvhodnejšie sú hliníkové obaly (vrecko, blister), najmenej vhodná plastová dóza. Pri nesprávnom uchovávaní môže dôjsť k predčasnej aktivácii „uspaných“ probiotík.
Vhodná je kombinácia probiotík a prebiotík, ktorá zaručí, že probiotiká budú mať dostatok potravy, kým dorazia v čreve na miesto určenia (prebiotiká = nestráviteľná časť potravy, vláknina, ktorá pôsobí ako „potrava“ pre probiotiká).
Tri najčastejšie mýty
Mýtus: Užívanie probiotík pri antibiotikách spolu s antibiotickou liečbou je zbytočné, nič mi nehrozí.
PRAVDA: Je preukázané, že až 30 % dospelých a 40 % detí trpí hnačkou pri užívaní antibiotík alebo po ich užívaní.
Mýtus: Pri antibiotikách stačí, keď budem jesť mliečne výrobky, a hnačku dostať nemôžem.
PRAVDA: Antibiotická liečba predstavuje veľkú záťaž na organizmus, preto prírodné zdroje probiotických baktérií, ako sú kyslé mliečne výrobky, kyslá kapusta alebo kvasené uhorky, nestačia. Vhodné je užívať probiotiká s čo najväčším počtom kmeňov a počtom baktérií.
Mýtus: Pokiaľ beriete antibiotiká, nemá cenu súčasne brať probiotiká – antibiotiká ich aj tak zabijú.
PRAVDA: Riešením je brať probiotiká medzi dávkami antibiotík tak, aby sa antibiotiká už stačili vstrebať do krvi (ideálny čas je v 2/3 medzi dávkami antibiotík).
TIP: Ak vám lekár predpíše antibiotiká, v lekárni pri ich nákupe požiadajte lekárnika o probiotický prípravok pomáhajúci chrániť váš črevný mikrobióm. Doplnok stravy Biopron9 Premium obsahuje 20 miliárd živých probiotických organizmov z deviatich probiotických kmeňov a prebiotiká slúžiace ako ich „potrava“. Pri obsiahnutých probiotických kmeňoch bolo overené, že pôsobia preventívne pri hnačkách spôsobených užívaním antibiotík. S tými má pritom skúsenosť 30 % dospelých.
-KD-