Počasie si s nami robí, čo chce

Najčastejšou neosobnou témou rozhovorov je počasie, najmä vtedy, keď meteorológovia ohlásia prudké tlakové zmeny a s nimi spojené rizikové stupne. Mnohým sa práve vtedy začnú ozývať staré zranenia, iní sú podráždení, menej vnímaví a málo sústredení. Meteosenzitivitou alebo nejakou formou citlivosti na počasie trpí mnoho ľudí. Iste preto v niektorých dňoch pohotovostné ambulancie zívajú prázdnotou a niekedy je situácia opačná. Hromadia sa úrazy, autohavárie, ratovať treba astmatikov, srdciarov i ľudí s psychickými poruchami. Je vnímavosť na počasie chorobou, výstrahou, sugesciou, precitlivenosťou či výmyslom niektorých ľudí?

 

 

Vplyv na človeka

Prvé písomné pramene o klíme pochádzajú ešte z čias starého Egypta. Známe sú prastaré čínske tézy o piatich živloch a piatich orgánoch ľudského tela, podľa ktorých teplo škodí srdcu, chlad pľúcam, vietor pečeni, vlhko slezine a sucho obličkám. Aj Hypokrates vyslovil myšlienku, že určité typy počasia prispievajú k vzniku niektorých zdravotných ťažkostí. Významné medicínsko-meteorologické výskumy sa však začali robiť až začiatkom 20. storočia. Je dokázané, že pri zmene atmosférického tlaku sa mení aj aktuálny tlak u každého jedinca. Zvyčajne u ľudí, ktorí majú tlak kolísavý, ale aj u ľudí s vysokým a občas aj u tých s veľmi nízkym krvným tlakom. Vplyvom výraznej tlakovej zmeny, napríklad pri prudkom ochladení, daždi, snežení, môže dôjsť k výraznému zvýšeniu vysokého krvného tlaku. Keď je počasie stabilizované, aj krvný tlak menej kolíše, drží sa na svojej určitej hladine a ľudia nepociťujú výraznejšie problémy. Najväčšie problémy vznikajú, ak atmosférický tlak a krvný tlak v krátkom čase veľmi kolíšu. Pri prudkom ochladení a pri daždi či snežení môžu najmä ľudia s vyšším krvným tlakom cítiť únavu, často ich trápia bolesti hlavy, trpia nespavosťou, neraz sú podráždení a znižuje sa, samozrejme, aj ich výkonnosť.

 

Teplo i chlad ovplyvňuje krvný tlak

 

Z výskumov vyplýva, že v teplejších krajinách majú ľudia všeobecne nižší krvný tlak a v tejto oblasti je aj menej infarktov ako v severnejšie položených krajinách, kde je chladnejšie. Vplyvom chladu sa krvný tlak zvyšuje, a tým aj výskyt ischemických ochorení. Prečo vlastne podliehame vplyvom počasia, prečo sa nám pri zmene počasia mení nálada, bolia nás jazvy i hlava, sme podráždení i depresívni?

 

 

Viac sa dočítate v júnovom čísle časopisu Liek, ktorý je už v predaji.

 

 

Autor
Dobroslava Medvecová
Patrí do vydania