Výnimočné vlastnosti cesnaku zaznamenali ľudia už v dobách dávno minulých a zaujal ich natoľko, že sa stal nielen osvedčeným liečebným prostriedkom, ale vstúpil aj do mýtov a legiend. Cesnak kuchynský (lat. Allium Sativum) sa požíval už pred 4 000 rokmi ako potravina aj ako liek. Starovekí Gréci ukladali cesnak na kopy kamenia pri križovatkách ciest ako večeru pre bohov. V starovekom Egypte sa na cesnak odvolávali pri skladaní prísah a verili, že odháňa škorpióny. Pridávali ho tiež do jedla otrokom pracujúcim na stavbe pyramíd, aby zlepšili ich fyzickú silu.
Rimania, podobne ako Gréci, ho hojne používali pri príprave pokrmov, no šíriť okolo seba jeho zápach bolo neprístojné. Takto „poznačený” človek napríklad nesmel vstúpiť do chrámu. Moslimská legenda hovorí, že na mieste, kde stúpil satan pravou nohou, vyrástla cibuľa, kde stúpil ľavou, cesnak. V Maďarsku dodnes niektorí džokeji vkladajú pred pretekmi cesnak do úst svojim koňom, lebo veria, že keď súper zacíti jeho ostrý zápach, neodváži sa ho predbehnúť. Povery o cesnaku sa tradujú aj u nás. Ľudia si ním potierali čelo, spánky a bradu, aby sa ochránili pred čarodejníkmi, vlkolakmi a upírmi. Do domu, ktorého dvere boli potreté cesnakom, nevkročilo nič zlé. Cesnak bol aj prevenciou úpalu pri práci na poli.
Viac sa dočítate v októbrovom čísle časopisu Liek, ktorý je už v predaji.