Liečba alergickej nádchy musí byť komplexná. Pri včasnej diagnóze sa zistí alergén, ktorý vyvoláva ochorenie. Dôležité je maximálne vylúčenie alergénov z prostredia alergika. Počas peľovej sezóny možno peľ eliminovať častým oplachovaním vlasov, nosením okuliarov a čapíc. Optimálne je vylúčenie pacienta z kritického prostredia. Z tohto hľadiska sú veľmi účinné klimatické pobyty vo vysokohorskom prostredí, ktoré zároveň posilňujú a upravujú porušenú rovnováhu imunitného systému pacienta.
Jediná kauzálna (príčinná) liečba alergickej nádchy popri odstránení alergénu je špecifická imunoterapia. Zasahuje priamo do prirodzeného vývoja choroby postupným podávaním alergénu v postupne zvyšovanej koncentrácii do organizmu. Pre farmakologickú liečbu alergickej nádchy sa používajú kortikosteroidy, antihistaminiká (celkové a lokálne), kromoglykány a dekongestíva. Nosové kortikosteroidy (napr. beklometazón, budezonid, flutikazón, mometazón, triamcinolón) najúčinnejšie potláčajú včasnú aj neskorú zápalovú alergickú reakciu. Moderné nosové kortikosteroidy sa môžu podávať aj dlhodobo s minimálnym výskytom nežiaducich účinkov. Jedinou nevýhodou je, že ich úplný účinok sa rozvinie až o niekoľko dní. Celkové – tabletové antihistaminiká (napr. cetirizín, desloratadín, fexofenadín, levocetirizín, loratadín) predstavujú aktívne, ale aj preventívne lieky. Tieto antihistaminiká tzv. druhej generácie sú v porovnaní s antihistaminikami prvej generácie bez vážnejších vedľajších účinkov, sú bezpečnejšie, podávajú sa len raz denne a môžu sa užívať aj dlhodobo. Lokálne nosové antihistaminiká (ako azelastín alebo levokabastín) majú vyšší potenciál bezprostredného, okamžitého ovplyvnenia príznakov. Zaraďujeme ich medzi antihistaminiká druhej generácie.
Viac sa dočítate vo februárovom čísle časopisu Liek, ktorý je už v predaji.