Fajčenie patrí medzi toxikománie, predstavuje najrozšírenejší zlozvyk, spoločenskú neresť, ktorá spôsobuje mnoho zla v oblasti zdravia, medziľudských vzťahov, v pedagogike, na pracoviskách a všade, lebo znečisťuje prostredie. Fajčenie je spojené s vysokou závislosťou, preto zhubne pôsobí na formovanie osobnosti.
Hneď na začiatku sa vynára otázka, prečo vlastne ľudia fajčia, v čom spočíva príťažlivosť alebo tajomné čaro, pre ktoré sú fajčiari ochotní toľko obetovať a ktoré tak nepriaznivo zasahuje do vývinu osobnosti človeka. Vieme, že fajčia starí aj mladí, muži i ženy, chlapci aj dievčatá. Pri každej kategórii existuje trocha odlišný dôvod fajčenia, i keď všetci fajčiari majú niečo spoločné. Čo vlastne je látka, ktorú fajčia fajčiari? Prudký jed nikotín nachádzajúci sa v rastline zvanej tabak, ktorá sa s týmto cieľom pestuje, zberá, suší a preparuje na tabakové výrobky. Nikotín je zapáchajúci alkaloid v podobe olejovitej kvapaliny nestálej na svetle a na vzduchu, ktorá zvyšuje dráždivosť nervovej sústavy.
Prečo ľudia fajčia?
Výskumy potvrdzujú, že dospievajúci pravdepodobne fajčia preto, aby prekonali komplex menejcennosti, ktorý na nich v ich veku dolieha, usilujú sa ho fajčením kompenzovať, vyrovnať sa dospelým a ukázať, že sú tu, aby ich teda brali vážne. Niektorí chcú imponovať druhému pohlaviu a „vyťahovať sa“ pred priateľmi, vrstovníkmi. Sprvu ich ženie do fajčenia zvedavosť, dlho nevedia prísť fajčeniu na chuť, premáhajú sa a usilujú sa dokázať, že čosi vydržia. Mnoho mladých fajčiarov a fajčiarok fajčí „z módy“, i keď im fajčenie prináša samé nepríjemnosti v rodine, škole, v spoločnosti či na pracovisku. Tretia kategória fajčiarov, najmä strednej a staršej generácie, fajčí preto, lebo vraj „musí“, cigareta alebo cigara sa im žiada, nevedia odolať, majú už návykom oslabenú vôľu, stali sa otrokmi návyku na nikotín, podľahli „čaru“ cigaretového dymu. Sami seba nasilu presviedčajú, že všetky nepríjemné sprievodné javy súvisiace s fajčením nestoja za to v porovnaní s nekonečným pôžitkom, čo im prináša cigareta, len aby ospravedlnili svoju slabosť a nemuseli sa zrieknuť fajčenia. (Argument „musím“ je taký módny, že ho ako najpádnejší uvádzajú i celkom mladí, ba novopečení fajčiari.) Keď máme odpovedať na otázku, či všetky argumenty fajčiarov majú svoje opodstatnenie, treba analyzovať výhody a nevýhody vyplývajúce z fajčenia. Fajčiari dokazujú, že fajčenie im poskytuje pôžitok, istý druh nervového uspokojenia, že zmierňuje afektívne rozrušenie po ťažkých psychických stresoch alebo po ťažkej práci, že zaháňa hlad a tlmí smäd. Opodstatnenosť tohto tvrdenia je sporná, pretože každý organizmus reaguje trocha odlišne. Oproti „výhodám“ existuje viacero objektívne zistených dôsledkov, ktoré z fajčenia alebo zo šnupania tabaku vyplývajú. Dôsledky vyplývajúce z fajčenia sa vzťahujú na zdravotnú, finančnú, spoločenskú i psychologickú oblasť. Škodlivosti fajčenia sa venovalo nemálo vedeckých výskumov, ktoré nezvratne dokázali, že jestvuje príčinná súvislosť medzi fajčením a vznikom viacerých chorôb, najmä pľúcnej rakoviny. U fajčiarov sa vyskytujú najčastejšie a vo väčšej miere tieto ochorenia, pričom na jedného chorého nefajčiara pripadá značný počet ochorení fajčiarov: rakovina pľúc (na jedného nefajčiara pripadá 10,8 ochorení fajčiarov), bronchitída a emfyzém (6,1), rakovina hltana (5,4), rakovina ústnej dutiny (4,1), rakovina pažeráka (3,4), žalúdočné a dvanástnikové vredy (2,8), rozličné choroby krvného obehu (2,6), cirhóza pečene (2,2), rakovina močového mechúra (1,9), koronárna choroba (1,7), rozličné srdcové choroby (1,7), choroby srdca zapríčinené vysokým tlakom (1,5), všeobecná arterioskleróza (1,5), rakovina obličiek (1,5), ostatné druhy rakoviny (1,4). Priemer (všetky príčiny) je spolu 1,7. To znamená, že priemerná úmrtnosť fajčiarov bola o 70 % vyššia na všetky choroby ako úmrtnosť nefajčiarov. Nikotín pôsobí na vegetatívnu nervovú sústavu. V malých dávkach pôsobí povzbudivo. Vo väčších dávkach nikotín pôsobí ako tlmič (inhibítor), teda ako jed, ktorý spôsobuje ochrnutie nervovej sústavy a vyvoláva kŕče hladkého svalstva, najmä svalov a ciev.
Spoločenská oblasť
Spoločensky sa fajčenie zaraďuje medzi neželateľné javy, ktoré nefajčiari bezmocne tolerujú iba preto, že fajčenie je masovo rozšírené. Fajčiari obťažujú nefajčiarov tým, že ich nútia vdychovať dym, ktorý vypúšťajú, vyvolávajú zápach v miestnostiach. Dymom napáchnu aj šaty, fajčenie vyvoláva zápach z úst, znečisťuje prostredie, zanecháva v rodinách neželateľné a odporne zapáchajúce hŕby popola a prepálené obrusy. Fajčiari spôsobujú z nedbalosti mnoho požiarov, keď ľahkomyseľne a neuvážene odhadzujú celkom nezahasenú cigaretu. Zo štatistík sa môžeme presvedčiť o obrovských spoločenských škodách, ktoré nemuseli vzniknúť, keby neexistovala fajčiarska vášeň a nedisciplinovanosť. Fajčiari sú nepríjemní spoločníci nefajčiarov. I keď ich nefajčiari z rozličných dôvodov tolerujú, neradi sú v ich spoločnosti a usilujú sa im vyhnúť. Aj v doprave sa už fajčiari oddeľujú a v rámci boja proti fajčiarskej toxikománii sa počet vozňov pre fajčiarov znižuje.
Psychologická oblasť
Intenzívne fajčenie vyvoláva návyk, túžbu po droge – nikotíne. Oslabuje vôľu fajčiara, robí ho otrokom vášne a afektov. Mnohí fajčiari potvrdzujú, že nie sú schopní zriecť sa fajčenia, lebo na to nemajú dosť síl. Iní sa chlapia, že sa môžu fajčenia kedykoľvek zrieknuť, ale že na to nemajú dôvod, lebo žijú len raz a chcú si dožičiť, čo sa im žiada. Tým sa pokúšajú zakryť slabosť svojej vôle, neschopnosť rozkázať si a ovládať sa. Najviac nám musí záležať na mladých a mladistvých, lebo najmä mládež v predpubertálnom veku masovo holduje fajčeniu a u nej sa zhubné následky fajčenia prejavujú najmarkantnejšie, preto aj boj proti fajčeniu treba zamerať predovšetkým týmto smerom.