Cigarety vyzerajú zdanlivo veľmi jednoducho, ako by to boli papierové trubičky naplnené rezanými tabakovými listami, zvyčajne s filtrom na jednom konci. V skutočnosti sú to vysoko prepracované, náročné produkty, ktoré majú za úlohu dodávať stálu dávku nikotínu.
Cigaretový tabak sa mieša z dvoch hlavných druhov tabakových listov: zo žltkastej, „svetlej“ odrody, známej aj ako virgínska, pretože sa tam pôvodne pestovala, ktorá má obsah 2,5 – 3 % nikotínu, a z tabaku Burley, ktorý má vyšší obsah nikotínu (3,5 – 4 %). Americké zmesi obsahujú takisto až 10 % dovážaného „orientálneho“ tabaku, ktorý je aromatický, ale má relatívne nízky obsah nikotínu (menej ako 2 %). Okrem zmesi listov obsahujú cigarety „plniace hmoty“, ktoré sa vyrábajú zo stoniek a ďalších častí tabaku, ktoré by inak tvorili odpad. Tie sa miešajú s vodou a rôznymi príchuťami (aromatickými látkami) a prísadami. Pomer plniacej hmoty sa mení podľa značky. Vyšší obsah tejto hmoty vedie napríklad k tomu, že cigareta je menej hutná a dodáva o niečo nižšie množstvo dechtu. Prísady sa používajú preto, aby boli produkty pre zákazníka chuťovo atraktívnejšie. Ide o zvlhčujúce prostriedky, ktoré predlžujú životnosť cigariet. Cukry spôsobujú, že dym sa zdá jemnejší a ľahšie sa vdychuje. Ďalšími prísadami sú aromatické látky, ako napríklad čokoláda a vanilka. Aj keď sa niektoré z týchto prísad a plniacich hmôt môžu na prvý pohľad zdať v ich prirodzenej forme úplne neškodné, môžu sa v kombinácii s inými látkami zmeniť na jedovaté látky. Pri horení prísad vznikajú nové produkty, ktoré môžu byť toxické. Asi najdôležitejšou zložkou dymu je decht, tmavá melasovitá hmota, ktorá sa tvorí počas chladnutia a kondenzácie dymu. Táto rakovinotvorná látka je nositeľkou chuti a vône, a aj keď by mala byť eliminovaná pestovaním špeciálnych ras tlinných odrôd a dôslednou filtráciou, výsledkom pre fajčiara by bolo vdýchnutie horúceho vzduchu bez chuti a vône. Čistý nikotín je jeden z najtoxickejších známych jedov. Len niekoľko kvapiek na jazyk môže usmrtiť človeka za pár minút. V koncentráciách, ktoré sa nachádzajú v cigaretách, pôsobí ako mierny stimulant – mierne zvyšuje srdcový tep a krvný tlak. Aj napriek trvajúcim výskumom v oblasti funkcií mozgu a ľudskej psychiky sa nepodarilo objasniť, ako a prečo nikotín svojím širokým spektrom účinkov ovplyvňuje správanie ľudí. Pokladá sa za hlavný dôvod, prečo fajčiari túžia po tabaku. Nikotín sa nachádza iba v tabakových rastlinách a do tela sa dostáva vo forme drobných kvapôčok dechtu, ktorý sa vdychuje s dymom. Bežná cigareta poskytuje približne 2 mg drogy, ale do krvi – a tou potom do mozgu – sa jej dostáva oveľa menej. Za smrteľnú dávku sa považuje asi 60 mg nikotínu v čistom stave. Stačí na to jedna dávka pesticídu nikotínsulfátu. Oxid uhoľnatý je nevyhnutným dôsledkom spaľovania, ktoré prebieha počas fajčenia. Jeho množstvo v jednej cigarete závisí od toho, ako pevne je cigareta zabalená a aký papier bol použitý. Užšie cigarety bez filtrov a tie, ktoré horia až úplne do konca, produkujú tohto plynu viac. Jedným z jeho účinkov je zníženie schopnosti krvi prenášať kyslík, čo má za následok až 15-krát vyšší percentuálny deficit kyslíka. Ďalšie tabakové výrobky sú okrem cigariet napríklad fajky a cigary, ktoré majú vyšší obsah dechtu ako cigarety, ale pretože skúsení fajčiari týchto výrobkov dym nevdychujú, podstupujú porovnateľne nižšie zdravotné riziko. Šnupavý tabak je ochutený rozdrvený tabak. Na jedno šňupnutie poskytuje rovnaké množstvo nikotínu ako bežná cigareta, ale pretože sa nič nespaľuje, nevzniká decht ani oxid uhoľnatý. Bylinkové a ostatné beztabakové cigarety produkujú CO aj decht, ale neobsahujú nikotín.