Deti s poruchou ADHD potrebujú pozornosť – MUDr. Ján Šuba

Hyperkinetická porucha (ADHD – Attention Deficit Hyperactivity Disorder) alebo porucha pozornosti s hyperaktivitou je najčastejšou poruchou psychického vývinu v detstve. Vyskytuje sa u 5 – 7 % detí školského veku, z toho 4–krát častejšie u chlapcov než u dievčat. Objavuje sa v prvých piatich rokoch života dieťaťa a môže prejsť do dospelosti.

Na Slovensku stále pretrvávajú predsudky voči duševným poruchám. Málo sa hovorí o tom, že aj deti môžu trpieť duševnými poruchami, a pritom hypekinetická porucha (ADHD) je najčastejšou poruchou psychického vývinu v detstve. Príčiny vzniku ADHD sú komplexné a zahŕňajú genetické predispozície, získané biologické faktory, psychologické a sociálne vplyvy. „Dokázané sú diskrétne funkčné zmeny vo viacerých štruktúrach centrálneho nervového systému. Genetické príčiny boli potvrdené štúdiami rodín, adopčnými štúdiami a štúdiami dvojčiat. Rodinné štúdie poukazujú na vyšší výskyt ADHD u prvostupňových príbuzných ako v ostatnej populácii v pomere 25 % ku 5 %. Tento vyšší výskyt je zjavný aj u druhostupňových príbuzných. Vyšší výskyt je aj pri pridružených psychických poruchách, ako napríklad pri úzkostných poruchách, depresii, antisociálnej osobnostnej poruche a závislosti od alkoholu a drog. Podiel dedičnosti ADHD kolíše v rozmedzí 30 – 50 %, pričom narušené správanie je prítomné u 50 % detí a dorastencov s ADHD,“ vysvetľuje MUDr. Ján Šuba, primár Kliniky detskej psychiatrie DFNsP v Bratislave, predseda Sekcie detskej a dorastovej psychiatrie, podpredseda výboru Slovenskej psychiatrickej spoločnosti SLS. Medzi základné prejavy ADHD patrí nepozornosť, nadmerná aktivita (hyperaktivita) a impulzivita.

 

Ako sa prejavuje dieťa s poruchou ADHD?

# Má problém s udržaním pozornosti, ľahko sa rozptýli

# Nevenuje pozornosť detailom

# Robí chyby z nepozornosti

# Pôsobí, ako by nepočúvalo

# Má problémy pamätať si a riadiť sa inštrukciami

# Má problémy s organizovaním, plánovaním a dokončením činností Je znudené úlohou skôr, než ju dokončí

# Často stráca alebo založí školské pomôcky, hračky alebo iné veci Je stále v pohybe, akoby bolo poháňané motorom Je nepokojné, neobsedí, mrví sa

# Často opúšťa miesto v situáciách, keď sa predpokladá, že bude v pokoji sedieť

# Nadmerne a hlasno hovorí

# Má problémy ticho sa hrať alebo odpočívať

# Je splašené, koná bez premýšľania

# V triede vyhŕkne odpoveď bez toho, aby počkalo, kým bude vyvolané alebo kým si vypočuje celú otázku

# Nedokáže vyčkať, kým na neho príde rad

# Hovorí nevhodné veci alebo v nevhodný čas

# Často prerušuje ostatných a kazí hru

# Nie je schopné ovládať emócie, čo vedie k výbuchom hnevu

# Ľahko sa nechá vyprovokovať

# Je neprimerane smelé, nebojí sa, nevníma reálne nebezpečenstvo a prílišné riziko

 

Skúsenosti psychológov a pedagógov potvrdzujú, že žiaci s ADHD potrebujú pre svoj optimálny osobnostný rozvoj uplatňovať vo výchove a vyučovaní viaceré špecifické didaktické formy, metódy, prístupy. Spomenieme iba niektoré:

 

# umožniť deťom s ADHD zažiť úspech,

# naučil ich lepšie poznať svoje kvality, pozitíva, nadanie, ale aj svoje rezervy,

# dôležité veci a najmä kritiku prediskutovať medzi štyrmi očami, nie pred kolektívom,

# hovoriť pokojne, sebaisto, nevyhrážať sa a zopakovať postoj niekoľkokrát v rôznych obmenách,

# mať pripravené stimulačné aktivity, zaujímavé aktivity na sústredenosť,

# zaraďovať ho postupne do vzťahov v triede, pretože dieťa s ADHD má pre svoju impulzivitu a agresivitu viac nepriateľov ako priateľov, ostatné deti ho nemajú veľmi rady, lebo im robí zle,

# pri dobrom správaní v škole treba dieťa odmeňovať a chváliť,

# vyberať detí z vyučovacej hodiny vždy, ak nastane rušivé správanie a rozleptávanie triedneho kolektívu a vzdelávať ho prostredníctvom aktivít špeciálneho pedagóga, asistenta učiteľa či školského psychológa,

počas celého školského roku zabezpečiť v školskom prostredí a v každodennej práci s deťmi s ADHD čo najviac stereotypov a rituálov, pretože každý aj ten najmenší podnet vyvoláva u nich neadekvátne a nepredvídateľné správanie a reagovanie, ako napr. výbuchy zlosti, hnevu, podráždenia.

 

Nie je však pravda, že deti s ADHD nemôžu úplne udržať pozornosť. Keď sa zaoberajú činnosťami, ktoré ich zaujímajú, vedia si pozornosť udržať. No ak sa úloha opakuje, je ťažká alebo nudná, rýchlo strácajú schopnosť sústrediť sa. Deti s ADHD prechádzajú od úlohy k úlohe bez jej ukončenia. „Učitelia môžu byť v tomto smere veľmi nápomocní tým, že rozpoznajú, že ide o skutočný a liečiteľný problém, nie iba o predvádzanie sa dieťaťa. Ak ho budú motivovať, podporovať ho a pomáhať mu po zistení príčiny jeho problémov, stanú sa významným zdrojom sily pre dieťa, ktorého skúsenosti so školou a s učiteľmi boli pred stanovením diagnózy veľmi zlé. Učitelia môžu pomôcť dieťaťu porozumieť cieľu svojho správania, hľadať spôsoby, ako dieťa povzbudiť a tiež využiť triedu ako skupinu na získanie detí na priateľskú spoluprácu,“ ozrejmuje doc. PhDr. Eva Gajdošová, CSc., z Katedry psychológie FF UK v Bratislave.

 

Potrebné je posúdenie odborníkom

Porucha ADHD môže viesť k problémom dieťaťa ako doma, tak aj v škole. Môže ovplyvniť schopnosť dieťaťa učiť sa a mať dobré vzťahy s ostatnými, a preto je dôležité, aby rodičia boli schopní rozpoznať príznaky tejto poruchy a vyhľadali pomoc odborníka – pedopsychiatra, detského lekára, psychológa, detského neurológa, liečebného a špeciálneho pedagóga. Liečba pozostáva z psychosociálnej rehabilitácie a špeciálnopedagogickej intervencie. Niekedy je potrebná aj farmakoterapia.

Prečo je liečba dôležitá?

Aj keď porucha ADHD neohrozuje dieťa na živote, znižuje možnosti jeho uplatnenia teraz aj v budúcnosti. Neliečené dieťa, akokoľvek inteligentné, ťažšie zvláda školu a často nedosiahne také vzdelanie, na ktoré má vlohy, talent a schopnosti. Bez liečby môžu byť jeho vzťahy s rovesníkmi, ako aj s rodičmi problematické a nenaplnené, dieťa môže byť osamotené, nespokojné a nešťastné. Rodičia, najmä matky, bývajú frustrované a obviňované zo zanedbanej výchovy dieťaťa, s ktorou si nevedia dať rady. Dieťa s neliečeným ADHD v pubertálnom veku môže častejšie ako ostatná mládež siahať po drogách alebo sa zapliesť do kriminálnych aktivít. Keď však rodič dieťaťa s ADHD vyhľadá odbornú pomoc, dieťa má lepšiu šancu rozvinúť svoje schopnosti a zlepšiť vzťahy so svojím okolím.

 

Autor
(ym)
Patrí do vydania