Každý človek občas prežíva obdobie, keď je smutný, apatický a o nič nemá záujem, dokonca ani o svoje koníčky či príjemné zážitky. Krátkodobá depresívna nálada je úplne normálna reakcia na stresové životné situácie, ako je strata milovaného človeka, zlyhanie v práci či škole, vážna choroba, staroba, osamelosť a podobne. Za chorobnú (klinickú) považujeme depresiu vtedy, keď sú jej príznaky natoľko vážne, že človeku narúšajú každodenný život a pretrvávajú niekoľko týždňov.
Depresia patrí medzi afektívne („citové“) psychické poruchy a jej hlavným príznakom je porucha nálady. Je to chronické ochorenie a prejavuje sa jednorazovými či opakujúcimi sa epizódami depresie, ktoré trvajú minimálne 2 týždne, alebo výrazným poklesom záujmu takmer o všetky činnosti. Ak sa nelieči, obyčajne pretrváva 6 mesiacov alebo aj dlhšie. Veľa pacientov trpí prejavmi depresie počas niekoľkých rokov. Depresia má tendenciu sa aj po vyliečení opäť navracať a u viac ako 50 % ľudí sa po prvej epizóde objaví ešte minimálne jedna. Po druhej a tretej epizóde depresie rastie riziko recidívy ochorenia až na 70 – 90 %. Depresia patrí medzi najčastejšie duševné ochorenia, ale aj medzi najčastejšie choroby vôbec. Predpokladá sa, že do roku 2020 bude depresii patriť druhá priečka v rebríčku najčastejších príčin úmrtí vo svete, a to hneď po ischemickej chorobe srdca. S ťažkou depresiou má skúsenosť až 17 % obyvateľstva. Podľa rôznych údajov sa niekedy v živote vyskytla u 9 – 26 % žien a u 5 – 12 % mužov. Ženy ňou v priemere trpia 2-krát častejšie ako muži. Prvá depresia sa obyčajne objavuje okolo 40. roku života. Tzv. veľká depresívna porucha je vôbec najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých psychických ochorení. Antidepresíva sú najčastejšie predpisované lieky medzi psychiatrami a všeobecnými lekármi. Bohužiaľ, väčšina pacientov s klinickou depresiou sa nikdy nelieči. Nediagnostikovaná a neliečená depresia sa pritom môže zhoršovať, pretrvávať celé roky a spôsobovať človeku veľké utrpenie, ktoré môže viesť až k samovražde.
Mýty a fakty o depresii
Depresia je síce zraňujúca a bolestivá, ale nejde o skutočný zdravotný problém.
Mýtus. Depresia nie je len „zlá nálada“ či pocity smútku. Ide o časté a závažné ochorenie, ktoré môže narušiť každodenné fungovanie človeka. V extrémnych prípadoch si môžu ľudia s depresiou aj ublížiť. Výskumy ukazujú, že mozog ľudí s depresiou funguje odlišne, poruchy sa pravdepodobne objavujú v oblasti mozgu pre správanie, myslenie, chuť do jedla a spánok. Zrejme dochádza aj k nerovnováhe dôležitých chemických látok v mozgu – tzv. neurotransmiterov. Ide teda o seriózny medicínsky problém.
Ak trpí depresiou môj rodič a starý rodič, určite ju budem mať skôr alebo neskôr aj ja.
Mýtus. Depresia síce môže mať rodinný výskyt, a ak ňou trpí rodič, človek má asi 3-krát vyššie riziko, že bude mať depresívne stavy tiež. Neznamená to však, že sa uňho rozvinie depresia ako skutočné ochorenie. Vedci sa domnievajú, že vznik depresie je výsledkom kombinácie genetických, biochemických, psychologických faktorov a faktorov vonkajšieho prostredia.
Len emocionálne labilní ľudia mávajú depresiu.
Mýtus. Depresia postihuje aj ľudí, ktorí nemali v minulosti žiadne psychické či emocionálne problémy, týka sa všetkých spoločenských vrstiev a profesijných oblastí. Môže prepuknúť po traumatickom zážitku, strate milovanej osoby, zamestnania a iných stresujúcich situáciách. Väčšina ľudí s depresiou nikdy nevyhľadá pomoc odborníka. Pravda. Len okolo 40 % ľudí so závažnou formou depresie sa lieči u odborného lekára, nehovoriac o ľahších formách depresie.
Depresia sa najčastejšie objavuje u ľudí v staršom veku.
Mýtus. V skutočnosti sa najčastejšie objavuje u ľudí v strednom veku, teda medzi 40. a 59. rokom života. Depresia nie je prirodzenou súčasťou starnutia, aj keď, samozrejme, u ľudí v dôchodkovom veku sa objavuje viacero faktorov, ktoré ju môžu spustiť – finančné prob - lémy, spoločenská izolácia, osamelosť, rôzne choroby a pod. Depresia spôsobuje aj fyzickú bolesť. Fakt. Okrem psychických problémov môže depresia mať aj fyzické prejavy, ako je bolesť na hrudníku, žalúdočná nevoľnosť, závraty, problémy so spánkom, vyčerpanosť, zmeny hmotnosti a chuti do jedla. Depresia tiež môže zhoršiť bolesti chrbta, kĺbov a svalov.
Rozprávanie o depresii stav pacienta len zhoršuje.
Mýtus. Rôzne typy psychoterapie, pri ktorých človek rozpráva o svojich problémoch, sú uznávanou súčasťou liečby depresie. Niektoré prístupy učia človeka pozerať sa na životné situácie novým spôsobom a nahrádzajú negatívne myšlienky a spôsoby správania, ktoré prispievajú k depresii, iné pomáhajú chápať problémy vo vzťahoch a hľadajú nové spôsoby riešenia ťažkostí... Dnes už existuje viacero typov aj foriem psychoterapie (individuálna, partnerská, skupinová...).
Pozitívne myslenie a optimizmus môžu vyliečiť depresiu.
Mýtus. Depresia je vysiľujúce ochorenie a väčšina ľudí potrebuje liečbu alebo psychoterapiu, aby sa ich stav zlepšil. Len veľmi málo ľudí dokáže zvládnuť svoju depresiu pozitívnym myslením. Často potrebujú lieky, ktoré normalizujú hladiny chemických látok v mozgu. V niektorých prípadoch sa môžu okrem bežných príznakov depresie objaviť aj iné, napríklad stav mánie (mániodepresívna porucha). V iných prípadoch sa zase môžu príznaky objavovať len v určitom období roka (sezónna depresia, najčastejšie koncom jesene).
Príčiny vzniku depresie
Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu zvýšiť riziko vzniku depresie. Medzi najčastejšie patria tieto:
Strata – milovanej osoby, spoločenského postavenia, zamestnania, morálnej podpory od priateľov...
Dedičnosť – k vzniku depresie môžu prispieť genetické faktory, ktoré pravdepodobne spôsobujú biochemické poruchy v mozgu (napr. poruchy v počte receptorov či v ich citlivosti).
Depresívne myslenie – tendencia človeka vysvetľovať si udalosti pesimisticky a s beznádejou. Negatívne myšlienky u ľudí s depresiou delíme do 3 kategórií – tzv. kognitívnej triády:
1. Negatívne myšlienky o sebe – presvedčenie človeka o sebe samom, že je bezcenný a neschopný, že nič nerobí dobre.
2. Negatívne vnímanie životných udalostí.
3. Beznádejný pohľad na budúcnosť – človek si myslí, že jeho neschopnosť a nedostatočnosť mu znemožnia zlepšiť svoju situáciu.
Diagnostika
Správna diagnostika depresie nie je vždy jednoduchá. Často ju totiž sprevádzajú pocity úzkosti a je dôležité rozlíšiť, či ide o depresiu, úzkosť alebo zmiešaný stav depresie a úzkosti, lebo liečba každého ochorenia je odlišná. Stanovenie diagnózy a následne liečby často komplikuje aj to, že mnohí ľudia nevedia alebo nechcú pripustiť, že majú skutočne zdravotný problém. Môže sa stať, že vytrvalo hľadajú nejaké vonkajšie dôvody svojich depresívnych stavov a s lekárom nespolupracujú.
Hodnotenie prejavov
Depresiu lekár diagnostikuje dôslednou anamnézou a zhodnotením prejavov, ktoré sa u človeka objavujú. Ak ide o depresiu, prejavuje sa súčasne aspoň 5 z nasledujúcich príznakov, pričom sa objavujú každý deň a pretrvávajú počas väčšiny dňa, a to aspoň 2 týždne (resp. 1 týždeň, ak ide o dieťa alebo mladistvého):
# depresívne nálady, najmä ráno,
# únava alebo nedostatok energie,
# pocity zbytočnosti, neschopnosti a viny,
# poruchy sústredenia, neschopnosť rozhodovať sa,
# nespavosť alebo naopak chorobná spavosť,
# výrazný pokles záujmu o akékoľvek činnosti a strata radosti zo svojich koníčkov,
# opakujúce sa myšlienky na smrť alebo samovraždu, pocit nepokoja, nervozita, alebo naopak spomalenie – retardácia,
# významný pokles alebo nárast hmotnosti (rozdiel viac ako 5 % za mesiac).
Typy depresie:
ľahká depresia – človek je ešte schopný vykonávať väčšinu činností,
stredne ťažká depresia – človek má pomerne veľké ťažkosti pokračovať v každodenných činnostiach,
ťažká depresia bez psychotických príznakov – typická je strata sebadôvery, pocity bezcennosti a viny, časté sú samovraždy alebo pokusy o ne,
ťažká depresia s psychotickými príznakmi – objavujú sa halucinácie, bludy, otupenosť, strata fyzickej aj duševnej aktivity, človek je v ohrození života kvôli hladovaniu, dehydratácii či samovražde.
Nastavenie účinnej farmakoterapie, ktorá u pacienta zároveň účinkuje a zároveň je bezpečná, nie je jednoduché a niekedy trvá dlhší čas. Ak sa účinná liečba z nejakých dôvodov preruší či zmení, hrozí riziko znovuobjavenia príznakov depresie, čo sa môže prejaviť neschopnosťou vykonávať bežné aktivity, ale aj sebapoškodzovaním a v najťažšom prípade samovražednými myšlienkami. Aj zmena lieku v rámci jednej skupiny AD spôsobí zmenu účinku, preto treba k výmene lieku pristupovať veľmi opatrne. Liečbu antidepresívami nie je možné náhle ukončiť, keď sa človek zač ne cítiť lepšie, lebo by sa mohli objaviť príznaky z vysadenia lieku (napr. žalúdočná nevoľnosť, príznaky podobné nádche, živé sny, pocity elektrických výbojov v tele...). Preto by sa mala dávka antidepresív znižovať pomaly, aj niekoľko týždňov, a to až vtedy, keď to odporučí lekár.
Komplikácie depresie
Depresia je ochorenie, ktoré má vplyv na celé ľudské telo. Ak sa nelieči, môže spôsobiť rôzne chronické ochorenia, choroby srdca, zmeny vnímania bolesti, poruchy v sexuálnom živote, poruchy spánku, zmeny krvného tlaku, problémy s tráviacou sústavou a mnoho ďalších chorôb. Hrozí aj vysoké riziko samovrážd. Pacienti s ťažkou depresiou natoľko strácajú záujem o čokoľvek, že sú v ohrození života aj kvôli dehydratácii a hladovaniu. Je preto dôležité, aby ľudia s depresiou svoj problém nezľahčovali, vyhľadali odborníka a svoje ochorenie liečili.