Ak sa dnes povie „plastika“, každý si v mysli vybaví skrášľovací zákrok či operáciu, ktorá nie je nevyhnutná zo zdravotného hľadiska, ale ide o operačný proces z vôle pacienta pre jeho lepší pocit zo seba samého, pre zvýšenie jeho sebavedomia. V týchto prípadoch je však výstižnejšie hovoriť o estetickej operácii. Ale „plastikou“ sú aj zákroky v dôsledku vážnych diagnóz, ktoré zachraňujú život. Napríklad pri onkologických ochoreniach alebo vrodených chybách, ktoré by bez operácie viedli k vážnej ujme na zdraví, ba až k úmrtiu postihnutej osoby. Povedzme si teda, čo medicína rozumie pod plastickou a rekonštrukčnou chirurgiou a aká je jej história.
Definícia a pôvod
Stručne možno konštatovať, že plastická chirurgia (plastická, rekonštrukčná a estetická chirurgia) je špecializovaný odbor medicíny, ktorý sa zaoberá prevenciou, diagnostikou, liečbou, posudzovaním, výskumom niektorých vrodených chýb, poškodení a stratových poranení kože a mäkkých tkanív, popálenín, poranení šliach a nervov, nádorov kože a mäkkých tkanív, deformít, jaziev a estetickou chirurgiou. Potrebu rekonštrukčných operácií si však až na začiatku minulého storočia vážne uvedomil skvelý chirurg obdarený nebývalou zručnosťou a nápaditosťou, ktoré mu umožnili stať sa plastickým chirurgom svetového formátu, akademik František Burian. Prvé skúsenosti získal počas prvej svetovej vojny, keď založil stanicu plastickej chirurgie v rumunskom Temešváre, ktorú po skončení vojny previedol do divíznej nemocnice na Hradčanoch. Tam slúžila predovšetkým na riešenie ťažkých poúrazových stavov z obdobia vojny. V roku 1937 sa stanica stala v štátnej nemocnici na Kráľovských Vinohradoch základom ústavu a neskôr i kliniky plastickej chirurgie. S vytvorením oddelenia na liečbu popálenín v Prahe sa okruh poskytovanej liečebno- preventívnej starostlivosti rozšíril na liečbu chorých s vonkajšími vrodenými chybami tváre, genitálií, končatín a trupu, s nádorovým ochorením kože, popáleninami, stratovými zraneniami, poúrazovými stavmi a s kozmetickými chybami. Bolo to dlhé roky jediné zariadenie svojho druhu v Európe. V roku 1932 bola vo vtedajšom Československu plastická chirurgia ako prvá na svete uznaná ako samostatný odbor a ako taká sa aj prednášala študentom Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej. Veľký rozmach plastickej chirurgie nastal v období počas druhej svetovej vojny a ponej, a to celosvetovo. Bolo to hlavne v Anglicku, USA a po vojne v Nemecku. Aj v mestách Československa vznikali nové pracoviská plastickej chirurgie. V roku 1949 vznikla klinika plastickej chirurgie v Bratislave, ktorú založil žiak akademika Buriana profesor Štefan Demjén.
Obete vojny a deti
Celý rad pokrokov v medicíne, medzi nimi objavy v liečbe zápalových procesov, liečbe bolesti, ale tiež možnosti modernej anesteziológie umožnili rozvoj plastickej chirurgie ako samostatného odboru. Najčastejšími pacientmi, ktorí vyhľadávali pomoc plastických chirurgov, boli obete vojnového besnenia a deti s rázštepmi podnebia a perí. Spolupracovníkmi chirurgov sa pri nich stali stomatológovia, pretože cieľom nebola len náprava vonkajšej, estetickej deformácie malých pacientov, ale i plné sfunkčnenie ústnej dutiny a chrupu. Do plastickej chirurgie sa zaraďuje chirurgia ruky, popálenín a mikrochirurgické techniky. Rozvojom mikrochirurgie sa otvorili nové možnosti rekonštrukcie periférnych nervov a voľného prenosu tkanív – prenosu prstov z nohy na ruku, a tým opätovné sfunkčnenie ruky po rôznych amputačných poraneniach. V rekonštrukčnej chirurgii nastal boom, dajú sa vytvoriť nové ušnice, nové prsníky po amputáciách pre rakovinu, takisto väčšina riešení kožných nádorov (karcinómy, malígny melanóm) patria do sféry plastickej chirurgie. Plastická chirurgia rieši vrodené chyby, nezhubné a zhubné nádory mäkkých tkanív, stratové poranenia, ťažšie úrazy ruky, úrazy na tvári.
Popáleniny a estetika
Rozvoj železiarstva v Košiciach podnietil v roku 1971 vznik oddelenia popálenín a rekonštrukčnej chirurgie v Košiciach-Šaci, neskôr Centra popálenín v Košiciach-Šaci, ktoré položilo základy špecializovanej liečby popálenín na Slovensku. Od konca 50. a začiatku 60. rokov sa rozvíjala nielen rekonštrukčná chirurgia, popáleninová chirurgia, ale začali sa uplatňovať aj nové operačné postupy v estetickej chirurgii, a to najmä prsníkovej chirurgii (prvé implantáty, vypracované postupy v redukčných operačných technikách). V polovici 70. rokov bol progresom (nielen v plastickej chirurgii, v anesteziológii a algesiológii) nástup jednodňovej chirurgie. Od konca 80. rokov sa za začal uplatňovať nový prístup ku korekčným výkonom na tele, a to najmä zásluhou novej generácie liposukčných prístrojov. Tento trend trvá dodnes s tým, že počty výkonov v plastickej chirurgii výrazne každý rok narastajú.
Prsníky vedú
Len pre zaujímavosť – v centrách v Spojených štátoch amerických sa v r. 2007 vykonalo 12 miliónov zákrokov v oblasti estetickej (kozmetickej) chirurgie. Z toho v prvej pätke najčastejších operácií naďalej sú – zväčšenie prsníkov, liposukcia, operácia nosa, korekcia očných viečok a operácia previsu brucha. K ďalším populárnym zákrokom patria redukčné a modelačné operácie prsníkov, aplikácia botoxu, chemické pílingy, labioplastiky, zväčšovanie pier, gynekomastie, facelifting, modelovanie tváre výplňovým materiálom, omladzovanie laserovými prístrojmi. Tieto operácie však nie sú medicínsky indikované, preto za ne treba platiť. Mladosti- a krásychtivých žien a najnovšie i mužov však je dostatok, preto sa početné nemocnice s ponukou estetických zákrokov o svoju budúcnosť báť nemusia...